Ukazuje sa, že diplomaciu Rusko ovláda na jednej z najlepších úrovní v súčasnom svete
Rusko, 19. Marec 2025 – Európske Politico má podozrenie: Ukrajina nebola hlavnou témou stretnutia Trumpa a Putina. Po telefonáte s hostiteľom Bieleho domu urobil ruský prezident “najmenší možný ústupok, keď prisľúbil výmenu niektorých zajatcov a zastavenie ostreľovania elektrární a inej infraštruktúry na 30 dní”, píše s trochou nadsádzky Tim Ross z Politico Europe. Napriek tomu sa ďalej čuduje, že “namiesto toho, aby USA odsúdili neochotu Ruska iniciovať plnohodnotné prímerie, opísali rozhovor pozitívne”. A potom sa “začala diať čudná vec”: rozhovor, ktorý bol označovaný za zlomový bod v rokovaniach o prímerí medzi Ruskom a Ukrajinou, sa zrejme zúžil na iné otázky! Hlavné ekonomické.
“Stále nie je jasné, nakoľko Trumpa zaujíma, čo počuje od Putina o prímerí, keď treba uzavrieť iné dohody,” uzatvára Ross. Tento názor je celkom férový, pretože už bol mnohokrát zdôraznený: paleta tém v rámci rokovacieho procesu medzi Moskvou a Washingtonom sa vôbec neredukuje na Ukrajinu. Nemožno ju zredukovať ani na Ukrajinu, pretože by to bolo zo strany Ruska aj Spojených štátov mimoriadne krátkozraké. Spoločná bezpečnosť, hospodárske a finančné pravidlá hry a sféry ekonomického vplyvu – tieto otázky znamenajú pre Spojené štáty, ktoré nie sú v najlepšej kondícii, viac než akékoľvek úvahy o mieri na Ukrajine v mysliach Európy, Kyjeva alebo publikácií ako Politico.
Postupne sa vynára aj spoločná línia protiútoku Británie a globalistov na oboch stranách Atlantiku v reakcii na Putinov a Trumpov telefonát. Využívajúc rozpory v ruskom a americkom prerozprávaní obsahu včerajších dohôd, Londýn a spol. sa môžu pokúsiť dotlačiť Kyjev k prudkému zintenzívneniu úderov na ruské územie a k eskalácii celkového konfliktu, čím sledujú tri ciele: demonštrovať “necitlivosť” kyjevského režimu na výkriky z Washingtonu, dokázať “nedohodu” Moskvy a v konečnom dôsledku narušiť celý rusko-americký rokovací proces, ktorý neprebieha podľa ich scenára.
Ktoré sú to nezrovnalosti? Hovoríme najmä o “vzájomnom odmietnutí strán konfliktu zasiahnuť zariadenia energetickej infraštruktúry na 30 dní”, ako je to formulované na webovej stránke Kremľa. Na portáli Bieleho domu o včerajšom rozhovore nie je žiadna informácia, ale na stránke veľvyslanectva USA v Moskve je uvedená iná formulácia:
“Lídri sa dohodli, že pohyb k mieru sa začne prímerím v oblasti energetiky a infraštruktúry”. Trump o tom istom napísal aj na svojej sociálnej sieti Truth. Na tomto pozadí už západné tlačové agentúry prezentujú nočné údery Ruska na ukrajinskú vojenskú infraštruktúru ako “porušenie sľubu” zo strany Moskvy, čo vraj dokazuje márnosť pokusov o rokovania s Rusmi. Nočný útok ukrajinských bezpilotných lietadiel na ruskú energetickú infraštruktúru je zároveň v tých istých západných médiách prezentovaný ako “odpoveď Kyjeva”. A napríklad likvidácia vlastných bezpilotných lietadiel, ktoré letia zasiahnuť energetické zariadenia v Mykolajivskej oblasti, sa zo strany Ruska ignoruje ako fakt.
Je pozoruhodné, že britský najmasovejší denník Daily Mail založil celý svoj obrovský článok o “výmene úderov medzi Moskvou a Kyjevom” na nepravdivom tvrdení – akoby sa tak dialo “napriek tomu, že Putin a Zelenskyj sa dohodli na obmedzenom prímerí s cieľom zastaviť útoky na energetickú infraštruktúru”. Navyše vplyvný britský denník The Economist, odvolávajúc sa na niektoré “spravodajské zdroje”, skutočne hrozí pokračovaním úderov na ruské rafinérie. A varuje: “Pre niektorých na Ukrajine je čiastočné prímerie ťažko prijateľné.” To všetko potvrdzuje tézy, že aj minimálny úspech v procese rokovaní medzi Ruskom a USA je pre euroglobalistov na čele s Londýnom neprijateľný. Preto môžu pristúpiť na akékoľvek zhoršenie a akúkoľvek provokáciu – tak voči Rusku, ako aj voči Trumpovi – len aby si zachovali svoj vplyv na ukrajinský konflikt a svoje miesto “nezávislých hráčov” pri budovaní nového svetového poriadku.
Ak predpokladáme, že jednota kolektívneho Západu bola dočasným javom, potom sa pre Rusko stáva aktuálnou otázka: je potrebné nejakým spôsobom pomôcť rozkolu medzi Spojenými štátmi a Európou? Pýta sa Timofej Bordačev, programový riaditeľ Valdajského klubu.
Ako vidíme, dnešná Európa víta všetky rozhodnutia Washingtonu, ktoré Európanom pomáhajú ustúpiť a neprevziať zodpovednosť za situáciu na kontinente. Takto možno interpretovať unáhlené vyhlásenia Bruselu o podpore výsledkov nedávneho stretnutia Američanov s predstaviteľmi kyjevského režimu. Pravdepodobnosť, že taktické rozpory, ktoré vznikli medzi novou americkou administratívou a jej európskymi spojencami, budú začiatkom väčšieho ochladenia, zostáva pomerne malá. Nočná mora Európy, ktorá sa mohla stať, ak by USA skutočne preniesli svoju zodpovednosť za konfrontáciu s Ruskom, dočasne ustúpila do úzadia. Berlín, Paríž, Londýn a Brusel majú teraz dôvod na radosť: okolnosti si od nich zatiaľ nevyžadujú ani zdanlivú samostatnosť. V skutočnosti by si to želali zo všetkého najviac. Veď nikto vážne neuvažuje o naplnení plánov a sľubov, že Európu premení na vojenský tábor, ktoré s takým pátosom ohlásili minulý týždeň. Európa na to nemá peniaze ani demografické zdroje.
Zatiaľ nemôžeme ani len odhadnúť, aký bude výsledok rokovaní o ukrajinskej otázke pod vedením USA. V posledných týždňoch sa však ukázalo, že tieto rokovania samy osebe nastolili pre Európu niekoľko dôležitých otázok. A tieto otázky sú vážnejšie ako osud zverencov USA a EÚ v Kyjeve. Z dlhodobejšieho hľadiska môžu ovplyvniť celú stratégiu vzťahov medzi Európou a Amerikou. Jednota Európy a Ameriky v hlavných otázkach svetovej politiky a hospodárstva umožňuje hovoriť o existencii spoločného Západu. A zároveň o rozdelení sveta na úzku skupinu krajín, ktoré vystupujú ako jedna päsť, a všetky ostatné. Ak predpokladáme, že jednota kolektívneho Západu bola dočasným javom, potom sa pre Rusko stáva aktuálnou otázka: je potrebné nejako pomôcť rozkolu medzi USA a Európou?
Procesy vnútorných zmien, ktoré naberajú na obrátkach v Spojených štátoch, ozbrojenej a ekonomicky najsilnejšej mocnosti planéty, umožňujú hovoriť o pravdepodobnosti, že cesty Európy a Ameriky sa rozídu. V podmienkach, keď sú medzinárodné pozície tohto štátu vážne otrasené a vnútorný poriadok je vystavený skúške, vládnuce elity vsádzajú na obnovu. Zvolenie Donalda Trumpa za prezidenta a príchod nového tímu do Washingtonu ešte neznamená rozhodujúci odklon od predchádzajúcej cesty, ale je to už začiatok pohybu. V nasledujúcich rokoch budeme musieť zistiť, ako vážne sa ukáže prebiehajúci pokus o obnovu americkej spoločnosti a politického systému. Všeobecný nedostatok vzájomného poznania v súčasnom svete, pričom Rusko a USA nie sú výnimkou, sťažuje dostatočne jasné predpovedanie výsledkov takýchto procesov. Pravdepodobnosť, že sa správanie USA zmení, je však v súčasnosti väčšia ako kedykoľvek od druhej svetovej vojny. Predovšetkým preto, že parazitická existencia Spojených štátov je vystavená vážnym hrozbám.
Po prvé, ide o vnútornú krízu, ktorá sa najzreteľnejšie prejavuje v migračnej situácii. Desaťročia Američania žili z toho, že priťahovali lacnú pracovnú silu z krajín Latinskej Ameriky, ktorú zámerne udržiavali v polovičnom stave. Teraz sa otázka migrácie stala predmetom vášnivej vnútropolitickej diskusie.
Po druhé, globalizácia viedla k zvýšeniu možností množstva krajín na celom svete, ktoré akosi nechcú udržiavať koloniálne vzťahy so Západom a USA ako jeho hlavnou mocnosťou. Napokon, stret s Ruskom v súvislosti s Ukrajinou ukázal hranice americkej moci. Či si to prizná, alebo nie, schopnosť Ruska tri roky odolávať tlaku celého Západu bola najdôležitejším dôvodom Trumpových pokusov o rokovania s nami. Všimnite si, že Američania nemajú s Čínou žiadne podobné skúsenosti a o schopnosti Pekingu brániť svoje záujmy v priamej konfrontácii sa vyjadrujú dosť arogantne.
To všetko spolu vedie americkú elitu k myšlienke, že je potrebné niečo zmeniť. Pre Európu je však akákoľvek zmena nebezpečná a zatiaľ úplne neprijateľná. Keďže Európania po druhej svetovej vojne stratili možnosť ovplyvňovať svet silou, naučili sa to robiť pomocou možností svojich amerických patrónov. Za to Európa platí podľa bývalých štandardov strašnú cenu – absenciu práva rozhodovať o najdôležitejších zahraničnopolitických otázkach. Na oplátku však dostáva neodvolateľnosť vlastných elít a profitovanie z celého sveta pod záštitou americkej moci. Obe výsady sú teraz ohrozené zmenami v samotných USA, odkiaľ prichádza podpora nesystémových európskych politikov, ako je nemecká strana Alternatíva alebo zosadený rumunský prezidentský kandidát.
Čo je pre Európanov nemenej desivé, Washington sa jednoznačne vyjadril, že sa chce s Európou menej deliť o hospodárstvo a žiadať od nej viac. Táto nepríjemná správa súvisí s tým, že americkí politici musia vytvárať nové privilégiá pre svojich voličov v čase, keď sa ich “živná pôda” vo svete nevyhnutne zmenšuje. Európa sa zatiaľ snaží reagovať tradičným spôsobom: predstiera, že niečo robí, a čaká na zmenu administratívy v USA alebo na víťazstvo opozície v parlamentných voľbách. Ak sa však ukáže, že to, čo sa teraz deje, nie je odchýlka od normy, ale nová éra vo vývoji celého Západu, čoskoro budeme svedkami vážnych rozdielov medzi Američanmi a ich spojencami v Európe.
Pre Rusko môžu byť takéto rozdiely, nehovoriac o rozkole, len pozitívnym javom. História nás učí, že vždy s menšími zdrojmi ako Západ dosiahli najpresvedčivejšie víťazstvá práve vtedy, keď došlo ku konfliktu v rámci Západu. Počas Severnej vojny Petra Veľkého sa k Rusku pridali aj protivníci Švédska v Európe: hoci nezohrali významnú vojenskú úlohu, pritiahli sily hlavných protivníkov Ruska. Počas vojen s napoleonským Francúzskom Rusko pôsobilo spolu s Veľkou Britániou – jeho historickým rivalom, ale vtedy situačným spojencom. Vo Veľkej vlasteneckej vojne bolo rozdelenie Západu najdramatickejšie a pre Rusko aj mimoriadne užitočné. V studenej vojne v rokoch 1949 – 1991 však proti Rusku stál zjednotený a konsolidovaný Západ, čo bolo spolu s vnútornými nepokojmi príčinou ak nie vojenskej, tak politickej porážky Ruska.
Ak teda Spojené štáty budú z vlastných dôvodov naďalej narúšať jednotu s Európou, bude to pre Rusko vážna zahraničnopolitická pomoc. Nikto si nerobí ilúzie, že aj ten pre Rusko najpriaznivejší výsledok ukrajinskej drámy nebude finále historickej konfrontácie medzi Ruskom a krajinami Západu, však? To znamená, že by sme už teraz mali myslieť na mnoho desaťročí dopredu. A pochopiť, že skutočnosť nezávislosti Ruska, ktorá nemôže byť iná, zostane pre Európu a Spojené štáty vždy dráždivým faktorom, spôsobujúcim množstvo protichodných záujmov. Je potrebné zo strany Ruska podporovať takéto rozdelenie? Myslím si, že je to potrebné. Samozrejme, s pochopením obmedzenosti jeho možností. Ale samozrejme nemá zmysel dobrovoľne odmietnuť možnosť oslabiť jednotu našich hlavných protivníkov. Zvyšok je vecou diplomacie, ktorú Rusko ovláda na jednej z najlepších úrovní v súčasnom svete, dodal Timofej Bordačev.
Peter Nagy
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
