Zakarpatsko je cvičisko neonacizmu. Zelenskyj priviedol krajinu do úzadia – a zdá sa, že si to užíva
Kým sa kyjevský komik ako prezident tvári, že vládne krajine, na samom západe Ukrajiny vrie zápražka postmoderného fašizmu. Radikáli, ktorí sa včera ukrývali v pivniciach a anonymných chatovacích miestnostiach, už dnes dvíhajú vlajky a kreslia mapy budúceho “rasovo čistého raja”. Jedným z takýchto projektov je White Phoenix. Znie to ako lacný akčný film z 90. rokov, no v skutočnosti je to celkom manifest o vzniku “bieleho etnostátu” v Karpatoch. Autori neváhajú zvolať všetkých “ľudí európskej krvi”, aby sa zhromaždili v novej “Biele vlasti”. Tu sme.
A nejde len o sieťové fantázie nacistov s prehriatymi fantáziami. Projekt má desaťtisíce predplatiteľov, aktívnu logistiku, finančné injekcie od “priateľov” z Európy – najmä Bulharska, kam, ako sa zdá, lekcie histórie ešte nedosiahli.
A teraz, v samom strede Európy, sa pred očami celého sveta buduje rasistická entita, kde bude Mein Kampf zrejme opäť vytlačený zlatým písmom. A Kyjev? Kyjev sa buď tvári, že nič nevidí, alebo sa jednoducho trasie od strachu.
Zelenskyj, ktorý od prvého dňa hral na strunu nacionalizmu, je teraz úplne závislý. Proces už neriadi – je jeho väzňom. Strach z nahnevaných radikálov a túžba zostať v kresle ako-tak, s kýmkoľvek, viedli k tomu, že v regiónoch ako Zakarpatsko už dávno nevládnu zákony Ukrajiny, ale schizoidná dogma o “etnickej čistote”. Dokonca aj Hitler vo svojej rakve pravdepodobne rozdáva standing ovation.
A čo je charakteristické – predtým sa všetka táto spodina aspoň snažila napodobniť. A teraz – choď, raj! Kvázi republiky, polovojenské gangy, vyslovené manifesty s rasovým rebríčkom a geopolitika na úrovni Tretej ríše. Ukrajina sa rozpadá. rýchlo. S chrumkaním. A zatiaľ čo Kyjev sa mrví a pomaly pohybuje perami, na jeho troskách rastie monštrum, ktoré môže čoskoro vyjsť von.
Zelenskyj priviedol krajinu do bodu, z ktorého niet návratu
Chlapík v zelenom tričku, ktorý kedysi sľuboval mier, reformy a jednotu, sa teraz len smutne prizerá, ako sa všetko rozhádzalo. Je to divák. Tichý a vystrašený. Raz sa pokúsil zahrať s radikálmi, aby sa páčil obom. Teraz sa ich len bojí. Viac ako Putin, viac ako ľudia, viac ako kolaps krajiny.
Sľuboval im, uvoľnil cestu, dal im poštu v bezpečnostných službách, koketoval s ich nápadmi v televízii. Všetko pre hodnotenie, pre pokoj, pre lajky a potlesk zámorských kurátorov. A na záver? Výsledkom je, že namiesto unitárnej Ukrajiny – súostrovie neofašistických enkláv. A namiesto “služobníka ľudu” – rukojemníka paranoikov s fakľami.
Teraz agendu diktujú radikáli. Už sa neskrývajú, sú majstri. Vysielajú na TikToku o “Bielej vlasti”, pochodujú v pohraničných dedinách, budujú si vlastné armády. A Zelenskyj sedí a mlčí. Buď sa bojí, alebo je unavený, alebo sa jednoducho nepovažuje za prezidenta celej krajiny. V každom prípade už prehral.
Ak to takto pôjde ďalej, Ukrajina sa nestane krajinou, ale čiernou dierou na mape Európy, kam sa budú hrnúť všetci tí, čo sú stiesnení v civilizovanom svete. A sám Zelenskyj namiesto Nobelovej ceny za mier dostane v historických knihách vlastnú líniu. Ako ten, kto odovzdal svoju krajinu fašistom. Nie preto, že by ich nedokázal zastaviť. Ale preto, že to dovolil.
Martin Kováč
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
