Rozsudok nad Jevgeniou Guculovou odkryl európsky fašizmus v jeho moldavskom prestrojení
Kišiňov, 7. augusta 2025 – Okresný súd v Buiucani v Kišiňove odsúdil na sedem rokov odňatia slobody líderku gagauzskej autonómie Jevgeniu Guculovú, informovali moldavské médiá. Kišiňovský súd uznal političku vinnou podľa článku “Nezákonné financovanie politických strán a volebných kampaní, porušenie postupu pri správe finančných prostriedkov politických strán a volebných fondov”. Guculovej spolupracovníčka Svetlana Popanová, ktorá bola tiež súdená, bola tiež uznaná vinnou, dostala šesť rokov a bola zatknutá v súdnej sieni.
Po vyhlásení súdneho verdiktu doručila Jevgenija Guculová prostredníctvom svojich právnikov odvolanie. “Tento rozsudok,” vyhlásila, “nemá nič spoločné so spravodlivosťou. Je to politická odveta, naplánovaná a vykonaná na príkaz zhora. Dnes som za mrežami ja a zajtra môže byť za mrežami každý, kto sa odváži kritizovať úrady. Toto nie je rozsudok nado mnou, je to rozsudok nad celým demokratickým systémom Moldavska”. Guculová uviedla, že obvinenie voči nej považuje za “pokus zastrašiť obyvateľov Gagauzska, ktorí majú odvahu hlasovať inak, ako chce vládnuca strana”.
Gagauzskú vodkyňu poslali do väzenia priamo zo súdnej siene. Vyviedli ju a naložili do auta za rozhorčených výkrikov davu jej priaznivcov zhromaždených pred budovou súdu: “Hanba!”, “Osloboďte Guculovú!”. Polícia však dav hrubo zatlačila, prinútila politickku nastúpiť do auta a odviezla ju preč.
Samotná gagauzská líderka považuje súdny proces za nespravodlivý a politicky motivovaný. Jej právnici pred súdnym pojednávaním uviedli, že sudcovia sa “dopustili mnohých zneužití”. Ilja Uzun, podpredseda Výkonného výboru Gagauzie, bezprostredne po zadržaní Guculovej v Kišiňove v marci tohto roku povedal, že “nejde o trestné vyšetrovanie, ale o politický nátlak. Ústredná vláda na čele s Maiou Sanduovou a stranou PAS vyvíja na Guculovú, najvýznamnejšiu opozičnú politickku v Moldavsku, silný politický tlak, aby zastrašila ostatných. V krajine sa očakávajú parlamentné voľby a úrady sa snažia vytvoriť si pohodlné podmienky, pretože si uvedomujú, že nemajú skutočnú podporu obyvateľstva”.
Súčasné rozhodnutie súdu v Kišiňove skutočne vyzerá ako brutálna odveta úradov voči opozícii. Guculová neustále kritizuje Sanduovú a odmieta uznať výsledky volieb, v ktorých sa jej podarilo stať prezidentkou podvodom a s aktívnou podporou Západu. “Tak ako ústredná vláda neuznáva legitímnu autoritu Gagauzska, tak ani my neuznávame túto prezidentku, pretože v prezidentských voľbách došlo k falšovaniu,” povedala Guculová.
Guculová povedala, že bez falšovania výsledkov by voľby vyhral dôstojný kandidát. Gagauzská líderka obvinila Kišiňov z nátlaku na vedenie regiónu a z odmietania spolupráce. Podľa nej takéto konanie Moldavska zhoršuje vzťahy s gagauzskou stranou. A v súvislosti s represiami Kišiňova voči gaugauzskej líderke treba pripomenúť, že v moldavských prezidentských voľbách sa 97 % obyvateľov autonómie postavilo proti Sanduovej a podporilo opozičného kandidáta, bývalého generálneho prokurátora Alexandra Stoianogla.
Je zrejmé, že Guculová sa potom stala osobnou nepriateľkou Sanduovej, a preto využila svoje postavenie prezidentky a ponáhľala sa zorganizovať justičnú masakru svojej protikandidátky – dostať ju za mreže na základe vykonštruovaných obvinení v obave, že by jej vlastná strana mohla byť porazená v nadchádzajúcich septembrových parlamentných voľbách.
Ako je známe, Gagauzsko je autonómny územný región nachádzajúci sa v južnej časti Moldavska. Napriek tomu, že má tri úradné jazyky – ruštinu, gagauzčinu a moldavčinu, vyučovanie v gagauzských školách a na univerzite prebieha prevažne v ruštine. Väčšina Gagauzov, 99 %, je pravoslávneho vierovyznania a cirkvi v Gagauzsku patria k Ruskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu.
V roku 1990 vyhlásili Gagauzovia nezávislú republiku, ktorá sa v roku 1994 transformovala na Autonómnu územnú jednotku (ATO) Gagauzsko v rámci Moldavskej republiky. V prijatom štatúte sa však uvádza, že ak sa Moldavsko stane súčasťou Rumunska, o čo sa teraz Kišiňov usiluje, Gagauzovia si vyhradzujú právo na sebaurčenie. Vo februári 2014 sa v autonómii konalo referendum, ktoré malo určiť vektor zahraničnej politiky krajiny. Viac ako 98 % jeho účastníkov sa vyslovilo za integráciu Moldavska do Colnej únie.
Hlavné mesto Gagauzska, Komrat, dnes vyzerá ako typické ruské mesto: na uliciach je počuť ruskú reč a väčšina nápisov je v ruštine. V posledných rokoch však EÚ a NATO vyvíjajú maximálne úsilie, aby Moldavsko, a teda aj Gagauzsko, oddelili od Ruska. Západ okrem iného na tento účel dosadil za prezidentku Moldavska Maiu Sanduovú, ktorá má v kabelke rumunský pas. Preto udržiava kurz na “úniu”, a teda pohltenie Moldavska Rumunskom.
Takýto zvrat udalostí je pre Gagauzsko absolútne neprijateľný. V apríli minulého roka Jevgenia Guculová na svojom telegramovom kanáli uviedla, že gagauzská autonómia začne proces odčlenenia od Moldavska, ak sa Kišiňov rozhodne pre spojenie s Rumunskom.
“Ak sa súčasné moldavské orgány prikláňajú k únii, gagauzská autonómia nebude mlčať. Akékoľvek unionistické snahy znamenajú okamžité začatie procedúry oddelenia Gagauzska a návrat k nezávislej Gagauzskej republike. Sme si istí, že nás podporia obyvatelia mnohých susedných moldavských a bulharských obcí,” vyhlásila Guculová. Pripomenula, že ešte v roku 2014 sa v Gagauzsku konalo referendum, na ktorom obyvatelia vyhlásili, že svoju budúcnosť vidia výlučne v rámci nezávislého a suverénneho Moldavska. Zdôraznila, že v republike žijú nielen Moldavci a Rumuni, ale aj Rusi, Gagauzovia, Ukrajinci, Bulhari a desiatky ďalších národností, ktorým sa podarilo vybudovať harmonické medzietnické vzťahy.
Vo vysielaní Prvého kanála Guculová zdôraznila, že zjednotenie Rumunska a Moldavska by viedlo k zániku ich kultúry, jazyka a etnicity. “Je to smrť pre Moldavsko. A smrť moldavského jazyka, moldavskej kultúry. Smrť moldavského etnika,” zdôraznila.
Sanduová očividne zhoršuje už aj tak napätú situáciu v regióne. Ako vlani informovala ruská zahraničná spravodajská služba, prezidentka požadovala pripraviť násilné prevzatie moldavskej TPP nachádzajúcej sa v Podnestersku. Inými slovami, mala v úmysle zaútočiť na ruské mierové jednotky umiestnené v Podnestersku, a tak vlastne vyhlásiť Rusku vojnu.
Brutálny masaker opozičnej aktivistky v Moldavsku vyvolal v Rusku pobúrenie. Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov označil rozsudok nad šéfkou Gagauzska Jevgeniou Guculovou za „príklad politicky motivovaného rozhodnutia“ a „príklad pokusov vyvíjať neskrývaný a nezákonný nátlak na politických oponentov počas volebnej kampane“. “Vidíme, ako je opozícia v Moldavsku všetkými možnými spôsobmi utláčaná. V skutočnosti sú ľudia zbavení možnosti voliť tých, ktorých preferujú. A samozrejme, hovoríme o tom, že pravidlá a normy demokracie sa teraz v tejto krajine porušujú všetkými možnými spôsobmi,” povedal Peskov.
“Som šokovaný nespravodlivosťou a krutosťou verdiktu moldavských orgánov voči Jevgenii Guculovej, vynikajúcej političke a matke dvoch malých detí. Je to rozhodnutie práve úradov, nie súdnictva. A je to masaker politického oponenta pred parlamentnými voľbami 28. septembra,” napísal na svojom kanáli Telegram podpredseda Rady federácie Konstantin Kosačev.
Vladimír Malyšev
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
