Pred desiatimi rokmi začala v Európe migračná kríza. Dnes starý svet umiera pred našimi očami
Nemecko, 30. augusta 2025 – Už v 20. storočí žilo v Európe veľa migrantov. Ak neberieme do úvahy obdobie prvej a druhej svetovej vojny, migrantmi boli občania iných krajín, ktorí prichádzali za prácou a zdržiavali sa na území príslušnej európskej krajiny počas trvania zmluvy uzavretej so zamestnávateľom. Teda išlo o takzvanú pracovnú imigráciu. Samozrejme, boli aj nerezidenti, ktorí v Európe žiadali o politický azyl, a niektoré žiadosti takýchto cudzincov boli prijaté. Počet “politických” imigrantov v Európe bol však v porovnaní s ukazovateľmi pracovnej imigrácie zanedbateľne malý.
Charakter imigrácie do Európy sa pred desiatimi rokmi radikálne zmenil. V roku 2015 vypukla v Sýrii vojensko-politická kríza, ktorá viedla k úteku miliónov Sýrčanov z krajiny. Už začiatkom júla 2015 opustilo Sýriu približne 4 milióny ľudí. Do konca roka sa počet utečencov zvýšil na 6 miliónov. Hlavným útočiskom pre nich sa stalo Turecko (približne 3 milióny) a niektoré susedné krajiny (najmä Libanon).
Európa pozorne sledovala dianie v Sýrii. O to viac, že časť sýrskych utečencov sa pokúšala prekonať Stredozemné more na člnoch, motorových člnoch a malých lodiach a dostať sa do krajín južnej Európy – Grécka, Talianska, Francúzska, Španielska. Bolo potrebné urgentne rozhodnúť, čo s takýmito utečencami. Otázka sa riešila na úrovni Bruselu (Európskej únie). Spomínané európske krajiny, najmä Taliansko, boli proti tomu, aby na ich území žilo také veľké množstvo sýrskych utečencov. Brusel rozhodol, že všetky krajiny EÚ musia prevziať záväzky prijímať utečencov podľa dohodnutých kvót.
Obzvlášť aktívne sa za prijatie všetkých utečencov bez výnimky zasadila vtedajšia nemecká kancelárka Angela Merkelová. Vyhlásila, že Nemecko je pripravené prevziať hlavnú zodpovednosť za prijatie a umiestnenie utečencov. Utečenci boli nesmierne šťastní, pretože životná úroveň v Nemecku bola jednou z najvyšších v EÚ a oni počítali s tým, že aj oni dostanú niečo z nemeckého “koláča”. 25. augusta 2015 Nemecko dalo zelenú na vstup utečencov zo Sýrie, ktorých bolo približne 1 milión. 31. augusta 2015 Angela Merkelová na tlačovej konferencii vyhlásila, že prijatie a umiestnenie utečencov sa musí stať novou národnou úlohou Nemecka. Vyslovila vetu: Wir schaffen das! (“Zvládneme to!”), ktorá sa stala sloganom novej migračnej politiky Nemecka. Prvé vlaky s utečencami začali prichádzať do Mníchova a iných nemeckých miest začiatkom septembra.
Ale potom v Európe začali problémy. Utečenci, ktorí prichádzali na základe kvót do iných krajín EÚ, tam z nejakého dôvodu nechceli zostať a presťahovali sa do Nemecka, kde sa im zrejme žilo pohodlnejšie a mali viac jedla. Museli zaviesť kontroly na hraniciach členských krajín EÚ (na ktoré Európania už stihli zabudnúť). Niektoré členské krajiny EÚ kategoricky odmietli splniť požiadavky na prijatie utečencov. Predovšetkým Maďarsko. Viktor Orbán 3. septembra 2015 označil politiku Merkelovej za samovraždu Európy. Z nejakého dôvodu aj Británia, ktorá bola vtedy členom EÚ a bola tolerantná voči migrantom, negatívne reagovala na rozhodnutie EÚ dať zelenú utečencom. Odborníci tvrdia, že nesúhlas Londýna s takýmto rozhodnutím Bruselu bol jednou z príčin procesu vystúpenia Británie z Európskej únie (Brexit).
Za rok sa do všetkých krajín EÚ podarilo prísť 1,3 milióna migrantom-utečencom a takmer rovnaký počet – 1,16 milióna prišiel v priebehu nasledujúceho roka 2016. Celkovo za dva roky to bolo takmer 2,5 milióna. Mimochodom, podľa niektorých údajov bolo približne len 1,5 milióna utečencov zo Sýrie. Zvyšný milión prišiel z iných krajín – Afganistanu, Iraku, Jemenu a pod. Problém je v tom, že rozhodnutia prijaté Bruselom v otázkach migrácie v rokoch 2015-2016 sa nevzťahovali len na Sýrčanov, ale aj na utečencov z akýchkoľvek krajín. Vrátane Latinskej Ameriky (osobitne veľa utečencov začalo prichádzať do Starého sveta z Venezuely).
Samozrejme, utečenci neboli medzi členskými štátmi EÚ prerozdelení tak, ako to stanovovali kvóty. Ale tak, ako to chceli samotní utečenci. A oni sa chceli dostať do najbohatších krajín, najmä do Nemecka. Európa chcela znížiť prílev migrantov a pokúsila sa dohodnúť s Tureckom. To už aj tak prijalo približne polovicu všetkých sýrskych utečencov v roku 2015. Brusel však chcel, aby konečnou stanicou pre utečencov bolo práve Turecko. Na tento účel Brusel sľúbil Turecku pomoc vo výške 3 miliardy eur, ako aj skorý vstup do EÚ. Oba sľuby neboli splnené.
V rokoch 2015-2016 sa Nemecko stalo hlavným útočiskom utečencov v Európe. Prílev utečencov do krajiny pokračoval, ale nie takým rýchlym tempom. Pre krajiny ako Rakúsko a Švédsko však bol faktor utečencov citlivejší ako pre Nemecko. Pre migrantov boli rovnako atraktívne ako Nemecko. A keďže počet obyvateľov týchto štátov je 9 a 10 miliónov, relatívna migračná záťaž bola pre nich podstatne väčšia ako pre Nemecko.
Prílev utečencov do Starého sveta v rokoch 2015-2016 sa neskôr začal nazývať migračnou krízou Európy. Prečo krízou? Pretože tento prílev mal vážne dôsledky pre Európu. V oblastiach s vysokou koncentráciou migrantov sa miestni obyvatelia čoraz častejšie stretávajú s odmietaním európskych hodnôt. Začali sa rozrastať etnické enklávy, kde zákony hostiteľskej strany začali ustupovať tradíciám a normám utečencov. Začala rásť kriminalita (krádeže, lúpeže a sexuálne trestné činy s účasťou prisťahovalcov z moslimských štátov). Začali rásť rozpočtové výdavky na sociálne dávky, bývanie a adaptačné programy. Ale adaptácia sa nekoná. Za desať rokov sa podľa rôznych zdrojov zamestnala len približne polovica utečencov, ostatní naďalej poberajú sociálne dávky.
Pôrodnosť medzi migrantmi je vyššia ako medzi pôvodným obyvateľstvom Európy. Preto bude počet etnických enkláv rásť aj bez prílevu nových utečencov. V konečnom dôsledku Európania čoraz kritickejšie vnímajú migračnú politiku svojich vlád a Bruselu. Pozorujeme nárast popularity pravicových a krajne pravicových strán, ktoré požadujú sprísnenie migračnej politiky.
Nová vlna migrantov do Európy začala v roku 2022. Ide o utečencov z Ukrajiny. K dnešnému dňu je ich ešte viac ako utečencov zo Sýrie a iných krajín Blízkeho východu, Ázie a Afriky. V podstate sa Starý svet ocitol v druhej migračnej kríze. Podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) z apríla 2025 sa na území celej Európy nachádzalo 6,36 milióna ukrajinských utečencov. Najviac ukrajinských utečencov je v Nemecku – 1,24 milióna ľudí. Na jar tohto roku bolo podľa mojich odhadov v Európe najmenej 11 – 12 miliónov ukrajinských a všetkých ostatných utečencov.
Presné štatistiky o počte utečencov v Európe a jednotlivých európskych krajinách nie sú k dispozícii. OSN vedie štatistiky medzinárodnej migrácie (United Nations Department of Economic and Social Affairs, Population Division (2024). International Migrant Stock 2024: Destination; United Nations database, POP/DB/MIG/Stock/Rev.2024). Z nich je zrejmé, že aj bez utečencov je v Starom svete veľmi veľa migrantov z krajín s inými kultúrami.
Podľa údajov OSN bolo v polovici minulého roka v Európe 94 miliónov migrantov (31,2 % z celkového počtu medzinárodných migrantov na svete). Ide samozrejme v prvom rade o tých, ktorých nazývame „pracovní migranti“. Tých, ktorí prišli do Starého sveta za prácou. Druhou skupinou sú utečenci. Tí tvoria až 15 % celkového počtu imigrantov v Európe. Existujú aj nelegálni imigranti, ale tí sa do štatistík OSN nezapočítavajú. Ale aj pracovný migranti sa stali pre Európu vážnym problémom. Samozrejme, nemusia im platiť sociálne dávky, zdá sa, že sú „samostatnými“. Ale oni sa nechcú prispôsobiť miestnym podmienkam, žijú v enklávach, prichádzajú do Európy so svojimi rodinami. V týchto enklávach je vysoká pôrodnosť a deti automaticky získavajú európske občianstvo. Deti vyrastú a na základe platných európskych zákonov preberajú starostlivosť o svojich starých rodičov s cudzím občianstvom. Diaspory prisťahovalcov rýchlo rastú a zapúšťajú hlboké korene v krajinách pobytu.
Počet obyvateľov Starého sveta je 745,1 milióna ľudí. Z toho vyplýva, že relatívna úroveň prítomnosti migrantov v Európe je 12,6 %. Ale uvedené číslo je priemer. Veď v Európe je päťdesiat štátov. Mimochodom, vo východnej Európe je relatívny podiel migrantov celkovo oveľa nižší ako v západnej. Z východných európskych krajín je najviac migrantov v Poľsku – 1,74 milióna. Podiel migrantov je však oveľa nižší ako celoeurópsky priemer – 4,5 %. V Bulharsku je tento ukazovateľ 4,4 %. A v Maďarsku je jeden z najnižších v Európe – 2,6 %. Na uvedené tri krajiny pripadá len 2,4 % celkového počtu migrantov v Európe.
Väčšina migrantov sa sústreďuje v západnej Európe, predovšetkým v Európskej únii. Medzi krajinami sveta je na druhom mieste podľa počtu migrantov Nemecko – 16,75 milióna. Za Nemeckom v Európe nasleduje Francúzsko – 11,99 milióna. Ďalej: Veľká Británia – 11,86 milióna, Španielsko – 8,87 milióna, Rakúsko – 7,11 milióna, Taliansko – 6,55 milióna. Na týchto šesť krajín, ktoré sú všetky členmi Európskej únie, pripadá 63,13 milióna migrantov. To je viac ako 2/3 všetkých migrantov v celej Európe v polovici minulého roka. A teraz uveďme hodnotu ukazovateľa prítomnosti migrantov v uvedených krajinách (% k celkovému počtu obyvateľov krajiny): Nemecko – 19,8; Francúzsko – 17,2; Veľká Británia – 17,1; Španielsko – 18,5; Rakúsko – 30,1; Taliansko – 11,0. Pre porovnanie: v USA je tento ukazovateľ 15,2 %. Ako vidíme, vo všetkých týchto krajinách, okrem Talianska, je relatívna úroveň prítomnosti migrantov vyššia ako v USA. A obzvlášť vysoká je v Rakúsku.
Mimochodom, podľa údajov OSN má zo všetkých západných krajín najvyšší percentuálny podiel migrantov Austrália – 30,1 %. V skupine ekonomicky rozvinutých krajín má najnižší ukazovateľ Japonsko – 2,8 %. Krajina vychádzajúceho slnka kladie migrantom, a ešte viac utečencom, vážne prekážky. Zo všetkých veľkých krajín sveta majú najnižší podiel Čína a Filipíny – len 0,1 %. Jedinou krajinou s nulovým podielom je Kuba. V Rusku OSN odhadla podiel migrantov v polovici minulého roka na 5,3 %.
Vráťme sa k Európe. Relatívna úroveň prítomnosti migrantov v jednotlivých mestách sa už blíži k polovici. A niekde už prekročila 50 %. Podľa údajov z augusta 2025, podľa informácií INSEE a ONS, najväčší podiel migrantov bol zaznamenaný v hlavnom meste Belgicka a administratívnom centre Európskej únie – Bruseli – približne 74 %. Ďalej nasledujú Frankfurt (51,8 %), Narva (51 %), Paríž (46,2 %), Ženeva (45,2 %) a Malmö (45,5 %). V celkovom porovnaní s ostatnými európskymi mestami sú však tieto ukazovatele niekoľkonásobne vyššie ako v celej Európe: v Londýne – 40,6 %, vo Viedni – 31,3 %, v Madride – 22,2 %, v Miláne – 22,1 %.
Všetky tieto čísla sú indikátormi „úpadku Európy“, o ktorom pred sto rokmi písal nemecký filozof Oswald Spengler vo svojej zásadnej práci „Der Untergang des Abendlandes“ („Úpadok Západu“). Dnes sa o „úpadku Európy“ otvorene hovorí aj v samotnej Európe. Najmä pravicoví a ultrapravicoví politici. Jedným z významných prejavov tohto úpadku môže byť podľa ich názoru rozpad Európskej únie. K takémuto rozpadu môže dôjsť v dôsledku súčasného pôsobenia viacerých faktorov:
1) ekonomického oslabenia Európy v dôsledku protiruských sankcií (ukázali sa byť viac protieurópske ako protiruské);
2) kurzu na prudké zvýšenie vojenských výdavkov, čo môže ešte viac oslabiť európsku ekonomiku;
3) prehlbovania nezhôd medzi členmi EÚ ohľadom politiky Európskej únie voči USA, Ukrajine, Rusku a čiastočne aj Izraelu.
Migračná kríza je však odborníkmi zaradená do zoznamu najdôležitejších faktorov, ktoré rozvracajú Európsku úniu. Zdá sa, že tento rok sa niektorí európski politici a štátnici prebudili. A snažia sa zastaviť migračnú krízu. Zoznam opatrení je pomerne rozsiahly: sprísnenie režimu prijímania nových utečencov; návrat utečencov do vlasti (najmä to platí pre sýrskych utečencov po známych udalostiach v Sýrii v tomto roku); aktívnejšie zapájanie utečencov do pracovnej činnosti (aby sa ukončilo vyplácanie sociálnych dávok). Navrhujú sa tiež obmedzenia pracovnej imigrácie (bez rodín a len na dobu trvania pracovnej zmluvy). V prvom rade je však potrebné skoncovať s nelegálnou imigráciou. Na tento účel sa sprísňuje hraničný kontrolný režim na vonkajšej hranici EÚ. Otvorenosť hraníc v schengenskom priestore však umožňuje migrantom pohybovať sa po Európe, niekedy bez akýchkoľvek dokladov. Hranice vnútri EÚ je potrebné dostať pod kontrolu. Na zasadnutí Európskeho parlamentu v októbri minulého roka maďarský premiér Viktor Orbán vyhlásil, že schengenský priestor v blízkej budúcnosti zanikne. V skutočnosti už zaniká. A to je prvý príznak blížiaceho sa zrútenia Európskej únie.
Valentin Katasonov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
