Prečo Izrael riskuje, že sa stane štátom-vyhnancom?
Rusko, 28. septembra 2025 – Súčasné izraelské vedenie riskuje, že proti sebe zjednotí celý svet. A problém nie je len v genocíde v Gaze a štátnosti Palestíny, ktorú nedávno oficiálne a takmer súčasne uznali Kanada, Austrália, Veľká Británia, Portugalsko, Francúzsko (prezident E. Macron to oznámil počas vystúpenia v OSN), Luxembursko, Belgicko, Andorra, Monako, Malta… Celkovo už viac ako 80 % členských štátov OSN (viac ako 150 krajín zo 194) oficiálne uznali Palestínsky štát, čo posilňuje jeho pozíciu v medzinárodných inštitúciách, vrátane štatútu pozorovateľa v OSN.
V prvej polovici septembra, Valné zhromaždenie OSN schválilo deklaráciu, v ktorej podporuje vytvorenie palestínskeho štátu v hraniciach z roku 1967: za – 142 hlasov, proti – 10, medzi ktorými je Izrael, USA, Argentína a Maďarsko. Okrem vytvorenia palestínskeho štátu cestovná mapa predpokladá prímerie v Gaze, oslobodenie rukojemníkov, odzbrojenie Hamasu, jeho odstránenie z moci, normalizáciu vzťahov Izraela s arabskými krajinami a spoločné bezpečnostné záruky. Medzitým vedúce regióny a štáty sveta vyjadrujú v palestínsko-izraelskej otázke čoraz jednotnejšiu pozíciu.
Európska únia v apríli oznámila, že zvýši finančnú podporu Palestíne a v priebehu nasledujúcich troch rokov jej poskytne 1,6 miliardy eur. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na európsku komisárku pre Stredozemie Dubravku Suiku:
„Chceme, aby sa reformovali, pretože bez reforiem nebudú dostatočne silní a autoritatívni, aby boli partnermi nielen pre nás, ale aj pre Izrael.“ Takmer okamžite po tom sa Veľká Británia stala prvou európskou krajinou, ktorá zaviedla sankcie proti Izraelu v súvislosti so začiatkom novej operácie v sektore Gazy. Otázkou zostali aj budúce dodávky britských zbraní Izraelčanom. Zároveň v Británii vypukol veľký škandál okolo najvyššie plateného moderátora BBC Garyho Linekera, ktorý na svojich sociálnych sieťach publikoval antisemitské karikatúry.
Na jar 2025, po turné D. Trumpa po popredných arabských monarchiách Blízkeho východu, sa Izrael ocitol pod hrozbou vytlačenia z osi, cez ktorú prechádza technologicko-finančná infraštruktúra Západu. Musk, Altman, Huang na jednej strane a Saudská Arábia, Katar a Spojené arabské emiráty na strane druhej, teraz budujú nové technologické centrum mimo liberálnych protokolov. Otázka už nie je v HDP, ale v tom, kto má výpočty, kultúru a kádry. Trump pritom nezahrnul Izrael do trasy svojej blízkovýchodnej návštevy, napriek stretnutiam s lídrami takmer všetkých kľúčových hráčov v regióne. V Jeruzaleme si tento signál všimli. Zvlášť vzhľadom na to, v akom kontexte sa cesta odohrávala (napríklad pasáž z The Washington Post z 19. mája, že „USA hrozí Izraelu, že mu odoberú vojenskú a ekonomickú pomoc, ak nezastaví vojnu v sektore Gazy“). V dôsledku toho ešte pred začiatkom turné, 11. mája, Netanjahu vyhlásil:
„Myslím, že budeme musieť odmietnuť pomoc USA v oblasti bezpečnosti.“ Znelo to ako priznanie: Izrael už nie je hlavným partnerom USA na Blízkom východe, americká pomoc nie je zaručená.
V polovici mája španielsky premiér Pedro Sánchez vo svojom prejave v parlamente vyhlásil, že Izrael je „štátom genocídy“, s ktorým Španieli nemajú v úmysle obchodovať. Mimochodom, v odpovedi na otázku poslanca parlamentu s protiizraelskými názormi, ktorý požadoval zastaviť obchodovanie so „štátom genocídy“, španielsky premiér uviedol, že „obchodovanie prakticky neexistuje“ (po čom izraelské ministerstvo zahraničných vecí predvolalo španielsku veľvyslankyňu Annu Salomonovú a vyjadrilo jej protest proti „urážlivým útokom Sáncheza“).
Začiatkom augusta kancelár Merz oznámil, že Nemecko pozastavuje vydávanie povolení na vývoz zbraní do Izraela, „ktoré môžu byť použité v sektore Gazy“, a Nórsko vyhlásilo, že z toho istého dôvodu prehodnotí bilióny investícií do izraelských spoločností. Ako informuje Financial Times, nórska vláda poverila svoj suverénny fond blahobytu s kapitálom 2 bilióny dolárov, aby „prehodnotil investičnú politiku vo vzťahu k izraelským spoločnostiam“ po vyhláseniach, že spolupráca s nimi môže byť považovaná za „nepriamu podporu vojny v Gaze“. Nórsky minister financií a bývalý generálny tajomník NATO Stoltenberg zdôraznil, že toto rozhodnutie súvisí so „zhoršujúcou sa humanitárnou situáciou v Gaze a na Západnom brehu“.
V auguste a septembri zachvátili Európu masové protiizraelské demonštrácie. V Grécku a v niekoľkých európskych hlavných mestách v predvečer takzvaného Dňa akcie za Gazu boli rozsiahle protiizraelské akcie sprevádzané zrážkami s políciou a masovými zatýkaniami. V Londýne zadržali orgány činné v trestnom konaní viac ako 300 účastníkov protestov na podporu pro-palestínskej organizácie Palestine Action. Podobné akcie, na ktorých protestujúci podľa novinárov BBC „vyjadrujú solidaritu s Palestínčanmi a odsudzujú konanie Izraela v sektore Gaza“, sa konali aj v Berlíne, Paríži, Amsterdame a Madride. V septembri zachvátili masové protesty Taliansko, ich účastníci požadujú, aby krajina uznala Palestínsky štát.
Súčasne sa stalo známe, že v Nemecku a iných európskych krajinách pokračuje prudký nárast počtu antisemitských trestných činov. V lete nemecký Federálny úrad kriminálnej polície (BKA) informoval o ich výraznom náraste. V období od januára do marca 2025 bolo zaznamenaných 1 047 incidentov, z ktorých 27 bolo násilných a 422 súviselo s podnecovaním nenávisti, medzi nimi vandalizmus, verbálne urážky, vyhrážky a útoky, z ktorých mnohé predstavovali reálnu hrozbu pre život. Analýza BKA ukazuje, že 554 prípadov súvisí s krajne pravicovou ideológiou (vrátane 11 násilných činov), 267 so zahraničnými ideológiami, vrátane islamistických motívov (6 násilných činov), 145 incidentov má náboženský základ (5 prípadov násilia) 15 trestných činov spáchali ľavicoví radikáli; ostatné sú zaradené do kategórie „iné“. Do polovice roka sa podarilo zistiť totožnosť 470 podozrivých, 7 osôb bolo zatknutých, jedna osoba je hľadaná na základe zatykača. Polícia konštatuje, že väčšina útokov má politickú motiváciu.
Prieskumy verejnej mienky citované agentúrou Reuters ukazujú, že v Nemecku rastie tlak verejnosti na vládu kvôli jej postoju voči Izraelu. Cieľom je prinútiť nemecké orgány, aby zmenili svoj postoj kvôli vojne v Gaze. Podiel Nemcov, ktorí požadujú od vlády, aby vyvinula tlak na Izrael, vzrástol v auguste 2025 na 66 % (v porovnaní s 57 % v apríli 2024). 47 % Nemcov sa domnieva, že vláda robí „príliš málo“ na podporu Palestínčanov, zatiaľ čo 39 % je opačného názoru. Iba 31 % Nemcov cíti veľkú zodpovednosť voči Izraelu kvôli „svojej histórii“ („holokaustu“), čo je základným princípom nemeckej zahraničnej politiky už desaťročia, zatiaľ čo 62 % tento názor už vôbec nezdieľa.
V masmédiách sa už začalo hovoriť o tom, že jedným z dôsledkov súčasných udalostí môže byť rýchle zrušenie „holokaustu“ v tej podobe, v akej sa mýtus o ňom zakorenil vo svetovej politike, historiografii a kultúre (nemyslí sa tým skutočná nacistická genocída Židov, ale obraz „pádu Európy“ vytvorený západnou propagandou a dôvod, ktorý slúži súčasnému Izraelu ako univerzálna indulgencia na akékoľvek zločiny). Po udalostiach 7. októbra 2023 „holokaust“ z čias druhej svetovej vojny ustúpil do úzadia. Teraz je pre Izraelčanov aktuálnejší útok HAMASu, a Hasbara (verejná diplomacia Izraela) dokonca vyhlásila, že došlo k „druhému holokaustu“, čo do značnej miery znehodnotilo masové vraždenie Židov v Európe nacistami. Okrem toho sa aktualizuje otázka: ak je možné poprieť hladomor a masové vraždenie Palestínčanov v Gaze, prečo nemožno poprieť „holokaust“ samotných Židov?
Po uznaní Palestínskeho štátu Spojeným kráľovstvom a krajinami Britského spoločenstva národov premiér Keith Starmer vyhlásil, že týmto krokom dúfa v oživenie nádeje na mierové urovnanie palestínsko-izraelského konfliktu na základe princípu dvoch štátov pre dva národy. Vyzval tiež na okamžité prepustenie izraelských rukojemníkov, ktorí zostávajú v rukách Hamasu, a vyjadril poľutovanie nad situáciou civilného obyvateľstva v Gaze. V podobnom duchu sa vyjadril aj kanadský premiér Mark Carney. Francúzsky prezident Emmanuel Macron otvorene nazval konanie Izraela „hanebným“ a vyzval na uvalenie sankcií. Portugalský minister zahraničných vecí Paulo Rangel uviedol, že tento krok je „viac než potrebný“, a vyzval na prímerie v Gaze a otvorenie hraníc pre humanitárnu pomoc. Podľa slov austrálskeho premiéra E. Albaneseho „rozhodnutie o vytvorení dvoch štátov je najlepšou nádejou ľudstva na prerušenie cyklu násilia na Blízkom východe a ukončenie konfliktu, utrpenia a hladu v Gaze“.
Izraelská vláda v reakcii na to, ostro odsudzuje kroky západných krajín, ktoré „jednostranne uznávajú neexistujúci štát, údajne s cieľom podporiť mierový proces“, a varuje, že takýto štát „nebude vytvorený“. V prejave pred 250 členmi Kongresu a senátormi USA izraelský premiér Benjamin Netanjahu povedal, že v súčasnosti prebieha globálna informačná kampaň zameraná na spochybnenie práva Izraela na existenciu a zároveň sa mu podarilo obviniť z protiizraelského postoja aj Čínu!
Podľa Netanjahua vedie Čína túto kampaň spolu s arabskými krajinami (Katarom a ďalšími), pričom na tento účel aktívne využíva umelú inteligenciu a vyčleňuje na túto činnosť obrovské rozpočty. Kampaň je zameraná na formovanie protiizraelskej verejnej mienky v USA a iných západných štátoch. Peking v odpovedi oznámil, že je „šokovaný“ obvineniami Netanjahua. Čínske veľvyslanectvo v Izraeli vyhlásilo, že útoky sú „neopodstatnené a len narúšajú bilaterálne vzťahy“. Napriek tomu nie je Netanjahuovo vyhlásenie až tak nepodložené. Čínska tlač skutočne otvorene útočí na Izrael a v kyberpriestore krajiny aj mimo nej prebieha rozsiahla protizraelská propaganda. 22. septembra vyhlásil predstaviteľ ministerstva zahraničných vecí ČĽR Go Jia-kún, že Izrael musí okamžite zastaviť útoky „v sektore Gazy, ktorý patrí nezávislému štátu Palestína“.
Situáciu, keď „všetci sú proti Izraelu“, sa snažia využiť aj Turci s dlhodobým zámerom. Turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan nielenže vystúpil s ďalšími protiizraelskými vyhláseniami, ale 17. septembra pripomenul, že súčasné izraelské územia s ich najstaršími mestami dlho patrili Osmanskej ríši:
„Ako národ, ktorý po stáročia niesol vlajku islamu, sme mali česť slúžiť Jeruzalemu počas 400 rokov. Netanjahu to možno nevie, ale možno sa to dozvie: s úctou, múdrosťou a toleranciou sme z tohto požehnaného mesta urobili zem mieru po celé stáročia.“
Turecko, Austrália, Čína, Kanada, Veľká Británia, krajiny kontinentálnej Európy (nehovoriac o Iráne a iných moslimských krajinách sveta) otvárajú svoje fronty proti Izraelu nie spontánne. Podľa pozorovateľov všetko nasvedčuje tomu, že dochádza k začiatku globálneho politického posunu: od kolektívnej slepej podpory Izraela, ku kontrolovanému dištancovaniu sa. Netanjahuova rétorika – zúrivá, mimoriadne agresívna – už v starých formátoch nefunguje. Preto teraz aj anglosaskí „partneri“ začínajú vylučovať toxických spojencov a diplomatické konflikty s Izraelčanmi, ako napríklad nedávny medzi Austráliou a Izraelom, sa stávajú takmer normou. Čo je obzvlášť dôležité: podobné kroky nepodniká minister zahraničných vecí ani premiér, ale úradníci zodpovední za vnútornú politiku, ako napríklad minister vnútra. Ide o taktické zníženie úrovne s cieľom zachovať komunikačný kanál, ale zároveň udeliť politickú facku. V tomto kontexte možno zrušenie víz pre poslanca, ktorý podporil vojnu proti deťom v Gaze, považovať za test hraníc. A Netanjahuov demarš za pokus vystrašiť všetkých, ktorí majú v úmysle urobiť to isté. Ale mechanizmus je už spustený.
V dôsledku toho líder opozičnej strany Demokratim a poslanec izraelského parlamentu Jair Golan už konštatuje:
„Izrael je na ceste stať sa štátom-vyhnancom, ako to bolo v prípade Južnej Afriky, ak sa nevrátime k tomu, aby sme konali ako rozumná krajina. A rozumná krajina nebojuje s mierovými obyvateľmi, nezabíja deti ako svoje hobby a nestavia si za cieľ vyhnať obyvateľstvo. V tejto vláde je plno pomstychtivých typov bez morálky a bez schopnosti riadiť krajinu v čase krízy. To ohrozuje našu existenciu. Veľká Británia pozastavuje rokovania o voľnom obchode s Izraelom kvôli eskalácii vojny v Gaze, izraelský veľvyslanec bol predvolaný na ministerstvo zahraničných vecí v Londýne. V skutočnosti aj rozumní ľudia v samotnom Izraeli chápu, že Židia sa dopúšťajú rituálnych vrážd a etnických čistiek a ich vojnové zločiny nemajú nič spoločné so sebaobranou.
Oleg Sergejev
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
