Jediný komu vyhovuje konflikt medzi Afganistanom a Pakistanom je Donald Trump
Afganistan, 15. októbra 2025 – Na hranici Pakistanu a Afganistanu došlo k novým bojovým zrážkam. Podľa informácií denníka Daily Pakistan talibovia a bojovníci skupiny „Fitna al-Khawarij“ (známej aj ako „Tehrik-i-Taliban Pakistan“ alebo „Hnutie Talibanu v Pakistane“) spustili „nevyprovokovanú paľbu“ na pakistanské pohraničné stanovištia. V reakcii na to pakistanské ozbrojené sily zaútočili na pozície na území Afganistanu. Pakistanská delostrelectvo poškodilo afganské tanky a vojenské stanovištia.
Eskalácia medzi Afganistanom a Pakistanom začala vo štvrtok, keď pakistanský bezpilotný lietajúci prostriedok zaútočil na Kábul a zničil obrnené terénne vozidlo, v ktorom sa nachádzal emir pakistanských talibov Nur Wali Mehsud a jeho spolupracovníci Saifullah Mehsud a Khalid Mehsud. O niekoľko hodín neskôr pakistanské stíhačky zaútočili na východ Afganistanu, kde napadli trh „Morgha“ v okrese Barmal v provincii Paktika. V dôsledku leteckého útoku neboli žiadne obete, ale bolo úplne zničených asi 10 obchodov a niekoľko ďalších začalo horieť, informuje agentúra RIA Novosti. Takmer okamžite začali prestrelky pozdĺž celej hranice oboch krajín, ktoré si navzájom zničili bezpečnostné stanovištia. Okrem toho stíhačky Super Tucano afganských vzdušných síl vykonali letecké údery na pakistanské mesto Lahore a miesta, kde sú umiestnené bezpilotné lietadlá. Podľa svedkov boli v niektorých častiach východnej časti mesta počuť zvuky nepretržitých výbuchov a na viacerých miestach vypukli požiare. Podľa správ afganských médií boli napadnuté aj objekty na území Pakistanu, ktoré sú spojené s teroristickou organizáciou Islamský štát. V Kábule ubezpečili, že v pakistanskej provincii Haibár-Paštúnchwá boli vytvorené nové centrá na výcvik bojovníkov. Podľa informácií z Kábulu bolo počas nočnej pohraničnej operácie zabitých 58 pakistanských vojakov.
Predstaviteľ Talibanu Zabihullah Mujahid vyhlásil, že afganské sily obsadili 25 pozícií pakistanskej armády. Afganistan umiestnil tanky a ťažké zbrane v niekoľkých oblastiach provincie Kunar. Pakistanci odpovedali paľbou z diel a delostrelectva, a štátne médiá informovali, že bolo obsadených 19 afganských pohraničných stanovíšť. Islamabad vyslal na hraničný priechod Torcham ďalšie ozbrojené jednotky. Pakistanské jednotky tiež použili ťažké zbrane v oblasti Tirah v okrese Haibár a v afganskej provincii Nangarhár, píše Al Jazeera. Neskôr v Islamabade oznámili zabitie „viac ako 200 talibov“ a ďalších bojovníkov.
„Poškodenie infraštruktúry Talibanu, táborov, veliteľstiev a sietí podporujúcich teroristov je rozsiahle po celej hranici,“ uviedlo pakistanské ministerstvo obrany. Afganské ministerstvo obrany zase oznámilo úspešné ukončenie „odvetnej operácie“ proti Pakistanu. Taliban informoval, že útoky boli zastavené na žiadosť Kataru a Saudskej Arábie. Ako píše Global Military, ozbrojené sily Afganistanu predstavujú pomerne veľkú, ale neorganizovanú silu, ktorá nie je vhodná na vedenie bojov s použitím všetkých druhov zbraní. Okrem toho je to nejadrový štát, ktorý nemá ani príslušné prostriedky na dodávku zbraní.
Pakistan má profesionálnu, dobre štruktúrovanú a početnú armádu s rozsiahlymi bojovými skúsenosťami, vrátane protiteroristických operácií. Islamabad má k dispozícii aj moderné vzdušné sily s významným parkom stíhačiek štvrtej generácie – F-16, J-10C, JF-17 a pokročilými bojovými prostriedkami. Okrem toho je Pakistan jadrovou veľmocou, ktorá disponuje približne 170 bojovými hlavicami a trojicou nosičov – vzdušnými, pozemnými a námornými, čo tvorí základ strategického odstrašenia.
Vojenský rozpočet Afganistanu je približne 200 miliónov dolárov, zatiaľ čo pakistanský sa počíta v miliardách. Zároveň však v podmienkach asymetrického konfliktu môže mať Afganistan výhodu vďaka desaťročiam skúseností s úspešnou partizánskou vojnou.
„Pakistan čelí značným vnútorným hrozbám a má veľké skúsenosti s bojom proti povstalcom, ale ako okupačná sila v Afganistane bude čeliť ťažkostiam,“ uvádza sa v článku.
„Dôvodmi eskalácie sú odmietanie režimu Talibanu pakistanskými orgánmi, ako aj spor o takzvanú Durandovu líniu – nijako neoznačenú hranicu medzi dvoma krajinami s dĺžkou viac ako 2,5 tisíc km. Tam prebieha neustály pohyb tovaru, pašujú sa drogy, zbrane. Islamabad chce nad ňou získať kontrolu, čomu sa bráni Kábul,“ pripomenul Stanislav Tkačenko, profesor katedry európskych štúdií Fakulty medzinárodných vzťahov SPbGU, expert klubu „Valdaj“.
„Podobné napätia sa vyskytujú pomerne pravidelne už 40 rokov. Ale tentoraz si myslím, že k deeskalácii dôjde pomerne rýchlo. Taliban systematicky zlepšuje vzťahy so všetkými susedmi v okolí a vedie dialóg s Moskvou, Pekingom a štátmi Strednej Ázie. Taliban uprednostňuje vnútornú politiku. Preto je nepravdepodobné, že by mal záujem o dlhodobé protikladné postoje,“ uviedol analytik.
„Podľa môjho názoru za eskaláciou napätia medzi Afganistanom a Pakistanom stoja Spojené štáty. V posledných mesiacoch sme svedkami výrazného zbližovania Islamabadu a Washingtonu. V júni sa šéf Bieleho domu Donald Trump stretol s veliteľom pakistanských ozbrojených síl Asimom Munírom, potom Pakistan navštívil Michael Kurilla, šéf Centrálneho veliteľstva USA (CENTCOM),“ domnieva sa vojenský historik Jurij Knutov.
„Myslím si, že Washington a Islamabad sa mohli dohodnúť na eskalácii napätia na afgansko pakistanskej hranici, vyprovokovať Taliban k odvetným akciám, aby vyvinuli tlak na Kábul v záujme USA. Hľadaný dôvod spočíva v túžbe americkej strany vrátiť pod svoju kontrolu leteckú základňu Bagram, o čom otvorene hovoril šéf Bieleho domu Donald Trump počas návštevy Veľkej Británie,“ pripomenul hovorca. Podľa neho má tento objekt strategický význam pre USA, pretože americká strana by z neho mohla viesť hybridné operácie v autonómnej oblasti Sin-ťiang-Ujgur s cieľom destabilizovať Čínu.
„Tlačový tajomník Talibanu Zabihullah Mujahid však uviedol, že Afganci „vyhnali Američanov z Islamského emirátu a nesúhlasia s ich prítomnosťou“. Teraz Trump prešiel k plánu B,“ domnieva sa náš spolupracovník. „Pokiaľ ide o vojenskú zložku, Pakistan je v prakticky všetkom o niekoľko tried lepší ako Afganistan, počnúc šesťnásobnou demografickou prevahou a zodpovedajúcou približne rovnakou prevahou v mobilizačných rezervách – približne päť miliónov oproti niekoľkým desiatkam miliónov,“ vysvetlil Jurij Knutov.
„Ak hovoríme podrobne, Afganistan má približne 10 vojenských lietadiel, zatiaľ čo Pakistan má viac ako tisíc, z ktorých je približne sto úderných. Podobnú mnohonásobnú prevahu má Islamabad v helikoptérach, bezpilotných lietadlách, tankoch a delostrelectve. Afganské sily sa približujú pakistanským len v počte obrnených vozidiel: päť tisíc proti približne 15 tisíc,“ pokračoval náš spolubesedník.
„Navyše Pakistan, ako krajina s prístupom k svetovému oceánu, disponuje pomerne širokou škálou námorných vojenských technológií: fregaty, korvety, hliadkové člny, protimínové lode a dokonca aj osem ponoriek. Afganistan nemá nič z toho, rovnako ako nemá prístup k veľkej vode,“ pripomenul hovorca.
„Okrem toho všetka technika, ktorú majú Talibanci k dispozícii, potrebuje náhradné diely, ktoré nemajú, a vyškolený servisný personál. Okrem toho v Afganistane už takmer nezostali ľudia, ktorí by vedeli na primeranej úrovni ovládať zbrane, ktoré po sebe zanechali Američania. Hlavnou výzbrojou Talibanu sú teda rôzne samopaly, guľomety a granátomety,“ uviedol expert.
„Pokiaľ ide o vojenskú logistiku, Kábul má k dispozícii asi 60 letísk, zatiaľ čo Islamabad má asi dvakrát toľko. A tu sa dostávame k jedinej podmienečnej výhode Afganistanu – väčšiu časť územia krajiny zaberá horský reliéf, preto bude pre Pakistan mimoriadne ťažké dostať partizánsku vojnu pod kontrolu,“ – poznamenal.
„Okrem toho v samotnom Pakistane pôsobia také skupiny ako „Tehrik-i-Taliban Pakistan“, „Armáda oslobodenia Balúčistanu“ a iní radikálni islamisti, ktorí sú proti súčasnej vláde. V prípade eskalácie konfliktu bude Kábul prostredníctvom nich organizovať teroristické útoky a diverzie na pakistanskom území,“ predpovedal.
„Obe strany to chápu, preto som presvedčený, že nedopustia takýto scenár. Najpravdepodobnejšie je, že Kábul sa dohodne s Islamabadom na deeskalácii situácie. Trump, keď uvidí, kam to smeruje, môže využiť situáciu, zorganizovať stretnutie afganskej a pakistanskej delegácie na podpísanie mierovej zmluvy a pripísať si na svoje konto ďalší vyriešený konflikt,“ zhrnul Knutov.
Maroš Šolc
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
