Poľsko posilňuje protidronovú obranu
od prieskumných až po útočné modely pôvodne iránskej konštrukcie, aké Rusko používa na Ukrajine.
Rozhodnutie padlo krátko po tom, čo “ruské” drony niekoľkokrát prenikli do poľského vzdušného priestoru, čo vyvolalo silnú odozvu verejnosti aj politického vedenia. Poľské ministerstvo obrany teraz označilo situáciu za bezpečnostnú prioritu a spustilo procedúru, ktorá má umožniť nákup techniky bez dlhých administratívnych prieťahov.
Rýchla reakcia na meniace sa hrozby
Agencje Uzbrojenia/Agentúry pre zbrojenie, je inštitúciou, ktorá celý proces zaisťuje. Podľa ministerstva obrany je aktivácia PPO reakciou na meniacu sa bezpečnostnú realitu a slúži na to, aby armáda mohla okamžite reagovať na krízové situácie, keď štandardné akvizičné procesy trvajú príliš dlho.
PPO bola formalizovaná rozhodnutím ministra obrany z 1. septembra 2021 a umožňuje rýchlo nakúpiť zbraňové systémy, ak sa objaví neočakávané ohrozenie bezpečnosti štátu. Typicky ide o schopnosti, ktoré treba zaviesť „tu a teraz“, aby sa zabránilo ďalším incidentom alebo útokom.
Kinetické aj nekinetické riešenia
Za realizáciu programu zodpovedajú dve hlavné inštitúcie. Agencja Uzbrojenia zaisťuje nákup tzv. kinetických systémov, teda prostriedkov, ktoré ničia ciele fyzickým zásahom – napríklad delostreleckou či raketovou paľbou. Môže ísť o systémy podobné samohybným kanónom kalibru 35 mm, ktoré vyrába poľský podnik PIT-RADWAR, alebo o moderné riadené strely krátkeho dosahu.
Naopak Inšpektorát Wojsk Bezzałogowych Systemów Uzbrojenia/ Inšpektorát zbrojenia bezpilotných vojenských systémov má na starosti tzv. nekinetické riešenia. Tie zahŕňajú technológie elektronického boja – rušičky, mikrovlnné emitery či lasery, ktoré narúšajú navigáciu a komunikačné kanály dronov, prípadne ich priamo ničí pôsobením na ich elektroniku. Oba prístupy sa dopĺňajú: kinetické systémy sú účinné proti väčším dronom, zatiaľ čo nekinetické technológie predstavujú pružnejšiu obranu proti menším a lacnejším FPV dronom, ktoré je možné nasadiť v masovom meradle.
Súčasť vrstvenej obrany
Nové protidronové systémy nebudú samostatnou kapitolou, ale súčasťou širšieho systému poľskej protivzdušnej obrany, ktorá je postupne budovaná do niekoľkých vrstiev. Poľsko v posledných rokoch rozbieha programy:
• Wisła – stredný dosah (Patriot PAC-3 MSE)
• Narew – krátky dosah
• Pilica a Poprad – veľmi krátky dosah
Kombináciou systémov Pilica navyše vzniká komplexný celok, ktorý spája poľské strely Piorun s britskými raketami CAMM. Systémy proti dronom by mali tieto vrstvy doplniť a pokryť medzery, ktoré klasické systémy protivzdušnej obrany nezvládajú – predovšetkým nízkoročné, pomalé alebo rojové ciele. Podľa expertov môže byť efektívna protidronová obrana iba viacvrstvová a sieťovo prepojená. Drony sa totiž líšia veľkosťou, rýchlosťou aj spôsobom riadenia a žiadny jediný systém nedokáže efektívne pokryť celé spektrum hrozieb.
Reakcia na ruské drony a nové typy FPV
Varšava sa netají tým, že aktuálne PPO reaguje predovšetkým na hrozbu bezpilotných lietadiel typu Geran 2/3, ktoré Rusko používa pri útokoch na Ukrajinu. Poľsko preto nechce čakať na výsledky dlhodobých modernizačných programov, ale chce rýchlo získať schopnosť detekovať, rušiť a ničiť tieto hrozby. Zároveň sa zvažuje vývoj či nákup systémov určených na boj s malými FPV drony, ktoré sa stávajú stále bežnejším prostriedkom taktickej sabotáže.
Tieto menšie zariadenia sú lacné, horšie zistiteľné a často riadené z krátkej vzdialenosti, takže na ne musí armáda reagovať predovšetkým nekinetickými metódami – rušením signálu, elektromagnetickým pulzom alebo nasadením vlastných obranných dronov.
Rýchla procedúra PPO síce umožní okamžitý nákup techniky, ale nerieši všetky praktické aspekty jej zavedenia. Každý nový systém vyžaduje vyškolený personál, logistickú podporu a infraštruktúru pre údržbu. Poľská armáda v posledných rokoch masívne rozširuje výzbroj: okrem amerických Patriotov a juhokórejských húfnic K9 kupuje tanky Abrams aj K2, lietadlá F-35, a teraz aj nové systémy protivzdušnej obrany. Otázkou preto zostáva, či bude mať dostatočnú kapacitu zvládnuť paralelný výcvik obsluhy a servisné zázemie aj pre protidronové technológie, ktoré sa rýchlo vyvíjajú a často vyžadujú špecifické softvérové aktualizácie či integráciu s radarovými sieťami.
Domáci priemysel verzus zahraniční dodávatelia
Ministerstvo obrany zatiaľ neoznámilo, aké konkrétne typy systémov plánuje nakúpiť. Uviedlo však, že zvažuje ponuky ako poľských, tak spojeneckých výrobcov. Poľsko má v oblasti protivzdušnej obrany rastúce know-how – firmy ako PIT-RADWAR, WB Electronics alebo PGZ už vyvíjajú vlastné senzory a laserové systémy. Zapojenie domáceho priemyslu by mohlo zvýšiť sebestačnosť a zjednodušiť servisnú podporu. Na druhej strane ale časový tlak nahráva aj rýchlym zahraničným riešením, ktoré je možné nasadiť okamžite.
Pragmatický krok, ale dlhá cesta
Rozhodnutie Varšavy spustiť PPO pre protidronové systémy je logickým a nutným krokom v čase, keď sa bezpilotné hrozby stávajú každodennou realitou. Ukrajinský konflikt ukázal, že aj lacné drony môžu paralyzovať infraštruktúru stovky kilometrov od frontu. PPO umožňuje rýchlu reakciu, ale nie je náhradou za dlhodobú koncepciu obrany. Bez jasnej integrácie, priebežného výcviku a domáceho know-how hrozí, že sa systémy stanú izolovanými „ostrovčekmi“ v mozaike poľskej obrany. Na druhú stranu práve Poľsko sa v posledných rokoch stalo najaktívnejším európskym investorom do obrany a ambiciózne mieri k výdavkom cez 4 % HDP. Pokiaľ dokáže protidronové systémy úspešne zapojiť do svojho vrstevnatého štítu, môže sa stať vzorom pre ďalšie štáty NATO, ktoré sa stretávajú s podobnou hrozbou.
Adam Čaloud
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
