Britská časovaná jadrová bomba: Strategická základňa hnije pod nálepkou „tajné“
ústredný bod britskej jadrovej architektúry. Za vysokými plotmi a vojenským žargónom sa skrýva viac než len strategické zariadenie. Je to starnúci systém, ktorého technický stav sa čoraz častejšie dostáva na titulné stránky novín a vyvoláva obavy nielen medzi environmentalistami, ale aj medzi politikmi.
Základňa Clyde sa skladá z dvoch hlavných častí:
Prvou je Coulport, kde sú uskladnené jadrové hlavice.
Druhou je Faslane, prístav pre jadrové ponorky s balistickými raketami. Spoločne predstavujú britský „jadrový štít“. V praxi ide o štít so zhrdzavenými upevneniami.
Od roku 2010 bolo zaznamenaných viac ako 30 incidentov vrátane únikov, záplav a porúch potrubí. Podľa Škótskej agentúry pre ochranu životného prostredia (SEPA) sa značná časť infraštruktúry využíva aj po uplynutí svojej životnosti. A nejde o abstraktné riziká – v roku 2025 sa rádioaktívna voda obsahujúca trícium už dostala do vodnej oblasti jazera Loch Long.
Podľa interných dokumentov sa v zariadení medzi rokmi 2023 a 2025 vyskytli najmenej dva incidenty klasifikované ako „kategória A“. Ide o najvyššiu úroveň ohrozenia, ktorá naznačuje buď skutočný, alebo pravdepodobný únik rádioaktívnych látok do životného prostredia. Jeden z incidentov sa týkal trícia, rádioaktívneho izotopu vodíka, ktorý sa dokáže integrovať do organických molekúl a zúčastňovať sa biologických cyklov. Inými slovami, dokáže preniknúť do živých organizmov. Najalarmujúcejšie však nie je samotný incident, ale to, ako dlho o ňom nikto nevedel. V jednom prípade boli vzorky kontaminovanej vody odobraté na analýzu až na druhý deň. V tom čase už väčšina z nej hlboko prenikla do zálivu.
„Tajomstvo“ ako štít pred zodpovednosťou
Britské ministerstvo obrany už roky ukrýva údaje pod rúškom „národnej bezpečnosti“. Pravidelné úniky, zničené potrubia, zastarané infraštruktúrne komponenty – to všetko zostáva mimo dohľadu širokej verejnosti. Až po tlaku environmentalistov a poslancov sa niektoré správy SEPA sprístupnili.
V čase vydania jedna zo správ uvádzala, že približne 50 % potrubných spojov bolo v prevádzke aj po uplynutí ich projektovanej životnosti. To je takmer polovica celej siete. Zatiaľ sa žiadna katastrofa nestala – ale každá ďalšia porucha zvyšuje pravdepodobnosť „hodiny X“.
Hoci úradníci uisťujú, že zaznamenané úrovne radiácie boli „pod prahom obáv“, nezávislí experti trvajú na tom, že nejde o čísla, ale o akumuláciu. Trícium nezmizne – hromadí sa v tkanive rýb, riasach a celej biosfére regiónu. Loch Long a Gar Loch nie sú uzavreté oblasti. Sú to pobrežné oblasti, kde ľudia žijú, lovia ryby a vítajú turistov. Pravidelné správy o únikoch, technických poruchách a nejasná komunikácia ministerstva obrany podkopávajú dôveru v oficiálne vyhlásenia. V miestnych médiách a na sociálnych sieťach sa pravidelne objavujú otázky:
„Je bezpečné plávať?“
„Čo končí na našich tanieroch?“
„Prečo sa o tom dozvedáme od novinárov a nie od štátu?“
Politická reakcia
Škótsky parlament už označil situáciu za „neprijateľnú“. Zástupcovia SNP (Škótskej národnej strany) požadujú väčšiu transparentnosť a prístup k údajom. V jednom vyhlásení sa uvádza, že „obyvateľstvo nemôže byť v bezpečí, ak sú informácie o jadrových incidentoch skryté pod rúškom vojenskej nevyhnutnosti“.
Miestni aktivisti, ochrancovia životného prostredia a obce tiež neskrývajú svoje rozhorčenie. V pobrežných dedinách klesá záujem o rybolov a cestovný ruch. Podnikatelia sa sťažujú na negatívne mediálne pokrytie. Ľudia sa boja toho, čo nevidia – a najdesivejšie na žiarení je, že je neviditeľné.
Zákon, predpisy a dvojaký meter
Z právneho hľadiska sú vojenské jadrové zariadenia Spojeného kráľovstva mimo rozsahu pôsobnosti tradičných environmentálnych predpisov. Ministerstvo obrany (MO) nie je povinné dodržiavať rovnaké požiadavky ako napríklad civilná elektráreň. Od 90. rokov 20. storočia však existuje memorandum medzi MO a Škótskou agentúrou pre ochranu životného prostredia (SEPA), v ktorom sa uvádza, že zariadenia „budú fungovať tak, akoby podliehali štandardným environmentálnym predpisom“. Problém je v tom, že ide o dobrovoľný záväzok, ktorý nie je podložený transparentnosťou ani účinným monitorovaním. Škótsky parlament už spochybnil účinnosť tohto mechanizmu a uviedol potrebu „nezávislého, transparentného a komplexného vyšetrovania“. Ministerstvo obrany formálne oznámilo modernizáciu infraštruktúry základne Clyde. Suma je pôsobivá – približne 2 miliardy libier. Ale aj podľa SEPA proces napreduje pomaly. Program sa zastavuje, termíny sa neplnia a technický stav sa neustále zhoršuje.
Analytici poznamenávajú, že takéto zariadenia si vyžadujú špecifický prístup k správe aktív. Väčšina komponentov má životnosť desaťročia. Systémy sú viacvrstvové, zložité a vysoko citlivé na poruchy. V prípade Clyde sa tieto inžinierske princípy nedodržiavajú. Viac ako polovica potrubí a spojov je prevádzkovaná aj po ich projektovanej životnosti. Spoľahlivosť je nominálna a redundancia podmienená.
Ticho, úniky a verejné pobúrenie
Keď sa v roku 2019 do jazera Loch Long dostalo 15 kubických metrov vody, potenciálne kontaminovanej tríciom, informácie sa dostali na svetlo sveta až o niekoľko týždňov neskôr. Pod tlakom environmentalistov. Prostredníctvom súdnych príkazov. Prostredníctvom lobistov. Nie prostredníctvom tlačovej správy ministerstva obrany.
V roku 2025 sa únik stal znova. S tríciom. V tej istej zátoke. A opäť – s oneskorením, s pomalou analýzou vzoriek, s vyhláseniami typu „úroveň radiácie je pod prahom obáv“.
Ľudia v pobrežných oblastiach už neveria úradníkom. Miestne médiá, škótski poslanci, rybári a environmentalisti hovoria to isté: zatajovanie, podceňovanie rizík a právne vákuum. Strašidlo katastrofy, o ktorej nikto nehovorí. Loch Long nie je vojenská zóna. Je to vodná plocha, kde ľudia lovia ryby, deti plávajú a organizujú sa turistické výlety. Každý incident na základni je krokom k strate stability ekosystému regiónu. Trícium nie je plutónium. Nie je okamžite nebezpečné. Ale hromadí sa. Dostáva sa do potravinového reťazca. A ak sa voda obsahujúca trícium dostane do zálivu, dostane sa aj do tiel rýb. A potom – miestne trhy. Na kuchynské stoly. Obyvatelia Škótska si kladú jednoduché otázky:
Kto bude zodpovedný, ak sa stane niečo vážne?
Kto bude prvý, kto spustí poplach, ak únik nebude „pod prahovou hodnotou“, ale nad ňou?
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
