Kto pochopí Putinovu filozofiu zložitosti uvidí aj obrysy nového spoločného svetového poriadku
Rusko, 10. novembra 2025 – Strategická vízia medzinárodných vzťahov je pre Rusko veľmi dôležitá. V podmienkach globálnej krízy sa totiž všetci svetoví hráči nachádzajú v stave zugzwangu a takticky čakajú, kto urobí prvú chybu alebo vyčerpá svoje zdroje. Medzitým je Vladimir Putin už teraz pripravený, opierajúc sa o filozofiu zložitosti, načrtnúť obrysy nového spoločného svetového poriadku, domnieva sa Alexander Ščipkov, politický filozof, rektor Ruskej pravoslávnej univerzity sv. Jána Teológa. V októbri 2025 na výročnom zasadnutí Medzinárodného diskusného klubu „Valdaj“ Vladimir Putin ponúkol publiku obraz najbližšej budúcnosti a víziu nového modelu medzinárodných vzťahov v postglobalizačnom období. Pri štúdiu tohto prejavu je dôležité vziať do úvahy, že Valdajský klub je jednou z tých platforiem, na ktorých ruský prezident robí práve strategické vyhlásenia.
Kľúčový blok téz Vladimir Putin postavil na princípoch filozofie zložitosti a polycentrizmu, alebo multipolarity. Pritom idea filozofie zložitosti de facto predstavuje rozvoj a rozšírenie zaužívaných pojmov „multipolarita“ a „polycentrizmus“, ich prechod z predchádzajúcej, štrukturálnej úrovne na novú, metodologickú úroveň. Ruský prezident zdôrazňuje, že v novom svete „všetci majú svoje výhody a konkurenčné výhody, ktoré v každom prípade vytvárajú jedinečnú kombináciu a kompozíciu“, ale aby bolo možné to všetko pochopiť, „nestačia jednoduché zákony logiky, príčinné súvislosti a zákonitosti, ktoré z nich vyplývajú. Tu je potrebná filozofia zložitosti – niečo podobné kvantovej mechanike, ktorá je múdrejšia a zložitejšia ako klasická fyzika.“
Pôvodne bola filozofia zložitosti aktuálnym smerom vo vedeckej metodológii, ktorý sa používal na štúdium kombinovaných systémov s nelineárnymi väzbami, ktoré sa bežne označujú ako „komplexné paradigmy“. Dôležitou vlastnosťou takýchto systémov je emergentnosť, t. j. nezredukovateľnosť zákonov celku na zákony systémov, ktoré ho tvoria. Tento fenomén je tiež ústredným prvkom teórie synergetickosti – samoorganizácie komplexných systémov. Putinovo odvolávanie sa na princípy filozofie zložitosti je celkom logické: svet medzinárodnej politiky bude v najbližšej budúcnosti predstavovať práve takýto „zložitý“ systém, komplexnú paradigmu. Na jej pochopenie už nestačia teórie, ktoré vznikli v ére globalizácie.
Podľa Vladimíra Putina by sa princípy filozofie zložitosti mali uplatňovať na nové svetové spoločenstvo, ktoré sa bude riadiť princípmi rovnoprávnosti, spravodlivého zosúlaďovania záujmov svojich subjektov, zachovania ich kultúrnej jedinečnosti a akceptovania mnohostrannosti histórie. To posledné znamená prístup k histórii nie ako k „prirodzenej“ evolúcii alebo postupu korporátneho riadenia, ale ako k rade rôznorodých procesov a spravodlivému zosúladeniu záujmov. To všetko vylučuje diktát svetovej „správnej rady“ v podobe globálnej vládnucej triedy. Keď hovoríme o súvislosti medzi politickou filozofiou zložitosti a polycentricity, treba poznamenať, že pojem „polycentricita“ sa často používa ako synonymum „multipolarity“, hoci predtým dominoval práve tento druhý pojem. Domnievame sa, že nejde o náhodný posun. Semantický rozdiel medzi týmito pojmami spočíva v tom, že „polycentricita“ na rozdiel od „multipolarity“ neznamená len súbor zložiek, ale ich novú konfiguráciu, ktorá podlieha vlastným zákonom.
Stojí za zmienku, že analógie niektorých ustanovení filozofie zložitosti sú pôvodne obsiahnuté v pravoslávnej teológii. Z kresťanského hľadiska teda neexistujú žiadne samozrejmé teoretické pravdy okrem viery a prikázaní daných Bohom. Všetko ostatné vzniká a vyvíja sa v rámci spoločného konania, spolupráce, teda spoločne. V podstate práve takúto metodológiu, charakteristickú pre tradičné náboženstvá, vyzýva používať Vladimir Putin. Široká uplatniteľnosť tejto metodológie je celkom pochopiteľná. Veď tradičné náboženstvá národov, ako je známe, určujú formy ich kultúrneho života a charakter spoločenských inštitúcií.
Napríklad sociokultúrna tematika ruského sveta je tak či onak projekciou autentického pravoslávneho náboženstva. V tomto prípade sa zachováva a reprodukuje v nových kultúrno historických podmienkach miesta „spravodlivého svetového poriadku“, charakteristický pre celú našu tradíciu. Samozrejme, v našej dobe je vnímaný oveľa pragmatickejšie ako pred pol storočím a je postavený na nových, zďaleka nie charitatívnych a internacionalistických základoch. Napriek tomu práve idea spravodlivej spolupráce položila základ Putinovho obrazu budúceho sveta.
Vladimir Putin sa tak snaží vniesť prvok jednoty do sféry medzinárodných vzťahov. Tvrdí, že svet už nemôže byť budovaný ako korporácia, že len na základe združenia rovnoprávnych členov a spravodlivého zohľadnenia ich záujmov je možné prekonať neporovnateľnosť pozícií a svetonázorov. To je filozofia zložitosti polycentrického, alebo multipolárneho sveta. Umožní krajinám a národom prežiť v období rozpadu neoliberálneho systému. Oba koncepty, „filozofia zložitosti“ a „polycentrizmus“, predpokladajú v najbližšej budúcnosti systémové odmietnutie globalizmu ako historickej choroby západného sveta.
Globalistický vektor západnej hegemónie pod záštitou „vedenia“ sa vyčerpal. V rámci nového politického modelu sa svetoví aktéri už nerozdeľujú na subjekty a objekty historického procesu. Na nich sa už nepozerá cez okuliare progresívneho fatalizmu a globálneho „vedenia“. Vyzývajú ich k vzájomnému rešpektu a spolupráci. Ako zdôrazňuje Vladimir Putin, na konci 20. a začiatku 21. storočia „západné krajiny neodolali pokušeniu absolútnej moci“, a preto dnes „inštitúcie globálneho riadenia, vytvorené v predchádzajúcej ére“, nefungujú. Hegemónia „ustupuje mnohostrannému, kooperatívnejšiemu prístupu“.
Všetci si pamätáme z dejepisu, čo je to vestfálsky systém. Po dlhej tridsaťročnej vojne sa svet 17. storočia radikálne zmenil, pretože začal dodržiavať princíp národnej suverenity. Pápežský stolec už viac nevnucoval jednotné pravidlá celej Európe. Svetová politika bola teraz budovaná ako „koncert“ európskych veľmocí. Podobnú situáciu zažívame aj dnes v novom historickom cykle. Len úlohu katolíckeho Ríma sa snažia hrať USA, Británia a nadnárodná oligarchia. V „svete založenom na pravidlách“ sa pravidlá vypracúvali vo Washingtone a Londýne. Vidíme však, že dnes tieto „pravidlá“ prestávajú fungovať. Neokoloniálny systém ekonomického vykorisťovania a sociálno-kultúrneho odosobňovania zaznamenal vážnu poruchu a globálnym elitám sa už nedarí kontrolovať svet pomocou riadených konfliktov.
Vladimir Putin v podstate vyhlásil prechod na nový vestfálsky systém. Súčasný svet opäť pozostáva zo suverénnych subjektov, a ak sa na dejiny pozeráme ako na dejiny národov, a nie elít, potom je to množstvo komunít. Je možné ich zjednotiť do jednej komunity? Môže to byť produktívne a nenásilné, napríklad ak bude mať jednotný hodnotový základ. Ale k tomu je ešte ďaleko, pretože mnohé tradičné náboženstvá majú oslabenú imunitu voči vplyvu sekulárneho globalizmu.
Akékoľvek liberálne sekulárne princípy „všeľudského” zjednotenia nevyhnutne povedú k novým globalistickým projektom, podobným komunistickej Kominterne alebo svetovej „internacionále” finančných štruktúr. Veď akýkoľvek liberálny sekulárny univerzalizmus pochádza od nepriateľa ľudského rodu. Na to priamo poukazuje evanjelický príbeh o pokúšaní Krista. Diabol pokúša Krista práve svetovosťou, úplnou a výlučnou mocou nad svetom, samozrejme, prostredníctvom neho, diabla. Kristus odmieta. „Zase ho diabol vezme na veľmi vysokú horu a ukazuje mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu a hovorí mu: Všetko toto ti dám, ak padneš a pokloníš sa mi. Vtedy mu Ježiš povedal: „Odíď odo mňa, satan, lebo je napísané: Pánovi, svojmu Bohu, sa klaňaj a jemu jedinému slúž. Vtedy ho diabol opustil a hľa, anjeli pristúpili a slúžili mu“ (Evanjelium podľa Matúša, kapitola 4, verše 8–11).
Celkom zrejmá je aj analógia medzi globalizmom a výstavbou nového Babylonu, aj v kontexte Zjavenia Jána Teológa. Ako je známe, v Zjavení anjel ukazuje „súd nad veľkou neviestkou, ktorá sedí na mnohých vodách; s ňou smilnili zemskí králi a vínom jej smilstva sa opájali obyvatelia zeme“ (Zjavenie, kapitola 17, verše 1–2). Dnes sa svet opäť stáva svetom regiónov, a nie jednotným globálnym centrom. Práve v súvislosti s tým napríklad katolícka cirkev, naklonená globalizmu, dnes zahrňuje do svojej diplomatickej stratégie koncepciu „teológie periférie“. Rozvíjajúc vzťahy s krajinami svetovej „periférie“, Vatikán na pozadí postupnej decentralizácie sveta vstupuje do boja o globálny Juh. Tieto snahy sa podnikajú vo forme náboženského prozelitizmu, ktorý plní úlohu „mäkkého vplyvu“ westernizácie a v konečnom dôsledku prispieva k presadzovaniu stratégií euroatlantizmu.
Západ sa tak snaží prevziať politické zdroje globálneho Juhu, aby získal kontrolu nad Európou a pripravil sa na stret s Ruskom. V tejto zložitej situácii je strategická vízia medzinárodných vzťahov pre Rusko veľmi dôležitá. Veď v podmienkach globálnej krízy sa všetci svetoví hráči nachádzajú v stave zugzwangu a takticky čakajú, kto urobí prvú chybu alebo vyčerpá svoje zdroje. Medzitým je Vladimir Putin už teraz pripravený, opierajúc sa o filozofiu zložitosti, načrtnúť obrysy nového spoločného svetového poriadku, v ktorom Rusko a krajiny BRICS môžu zohrávať úlohu systémových hráčov.
Alexander Šopkov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
