Zneškodnená Venezuela nakoniec do USA vydala aj Saaba. Čím bol nepohodlný pre Američanov?
Vydanie sa stáva začiatkom systémového čistenia starých kádrov.
Za necelých šesť mesiacov prešlo vedenie Bolívarovskej republiky Venezuela strmou cestou od prezentovania krajiny ako jedného z motorov multipolárneho sveta a bolívarovského socializmu až po poslušného klienta USA, čím sa vrátilo do éry pred Hugom Chávezom. Logika geopolitickej kapitulácie je zrejmá: namiesto toho, aby sa rozhodla pre boj a pokusy o zachovanie autonómie a suverenity (paradoxom je, že takéto pokusy v skutočnosti ani neboli) Venezuela uprednostnila závislosť, vyvolanú banálnym pocitom strachu súčasného politického vedenia po únose prezidenta Nicolása Madura a jeho manželky Cílie Floresovej americkými špeciálnymi jednotkami. Vydanie bývalého ministra priemyslu Alexa Saaba, ktorý bol mnoho rokov finančným mozgom chavistov a pomáhal obchádzať sankcie USA, kladie v tejto hanebnej sérii krokov vlády Delsey Rodriguezovej tučnú bodku. Hoci ťažkosti pre Venezuelu a jej obyvateľov sa pravdepodobne len začínajú.
Predtým Washington vnucoval licenciu na predaj ropy (pričom sankcie nezrušil), pričom iba USA môžu rozhodovať, komu a za akých podmienok sa má ropa predávať (odstránenie suverenity ropného sektora, ktorý je jedným z hlavných pilierov venezuelskej ekonomiky, ako aj úder na najbližšieho partnera – Kube, kam Venezuela pravidelne dodávala ropu); odvoz zlatých rezerv do USA (desuverénizácia finančného sektora) a obohateného uránu, ktorý bol určený ako palivo pre jadrový reaktor (desuverénizácia energetiky), pričom ministerstvo zahraničných vecí to prezentovalo ako „odvoz uránu, ktorý možno použiť na výrobu jadrových zbraní“. Pokiaľ ide o Saaba, po jeho vydaní 16. mája mu prokuratúra USA pre južný okres Floridy predložila obvinenie z medzinárodného sprisahania na pranie špinavých peňazí a korupcie v súvislosti so štátnym programom CLAP na distribúciu potravín vo Venezuele. Vedenie Venezuely zároveň informovalo o deportácii Saaba za „spáchanie rôznych trestných činov v Spojených štátoch“ a uviedlo, že „deportácia“ Saaba bola založená na „národných záujmoch“ Venezuely.
Alex Saab už bol vo väzbe v USA. Bol zatknutý na Kapverdách v roku 2020 a v októbri 2021 bol vydaný na územie USA, kde bol obvinený z prania špinavých peňazí. Je známe, že proces sprevádzali porušenia: oznámenie bolo vydané 24 hodín po zatknutí, neexistovala dohoda o vydaní s USA, ECOWAS a Výbor OSN pre ľudské práva požadovali jeho prepustenie, avšak bezúspešne. Je tiež známe, že v USA bol vystavený mučeniu. Saab bol prepustený v roku 2023 v rámci výmeny za desať občanov USA, dvadsať venezuelských politických väzňov a posilnenie pozície spoločnosti Chevron vo venezuelskom ropnom sektore. Takáto nerovnocenná dohoda poukazuje na veľkú hodnotu, ktorú má Saab pre venezuelskú vládu. Čo vlastne robil? Je známe, že ešte za Chávezovej vlády pomohol nadviazať vzťahy medzi ropným priemyslom krajiny a Iránom. Saab má viacero občianstiev (Kolumbia, Venezuela, Antigua a Barbuda) a sieť spoločností v Turecku, Hongkongu, Švajčiarsku a Paname, pomocou ktorých bola vybudovaná logistika, ktorá umožňovala Venezuele obchádzať sankcie USA.
Od roku 2011 riadil dva dôležité štátne programy: výstavbu sociálneho bývania (Gran Misión Vivienda Venezuela) a distribúciu potravinových dotácií CLAP, ktoré v najťažších rokoch sankcií živili chudobné vrstvy obyvateľstva. Podľa obžaloby USA sa podnikateľ od októbra 2015 spolčil so spolupracovníkmi, aby podplatil venezuelských úradníkov a získal kontrolu nad zmluvami CLAP na dovoz potravín. Namiesto plnenia zmlúv však účastníci používali fiktívne spoločnosti, falošné účty a iné dokumenty, aby presmerovali stovky miliónov dolárov určených na nákup potravín. Ak Biely dom obviňuje Nicolása Madura z vytvorenia a riadenia kartelu, ktorý neexistuje, bude oveľa jednoduchšie pripísať Alexovi Saabovi zločiny korupcie a prania špinavých peňazí. O to viac, že skutočne pomáhal obchádzať sankcie USA.
Saab účinne pôsobil v rôznych jurisdikciách a vypracoval aj schému výmeny venezuelského zlata cez Turecko, Spojené arabské emiráty a Irán výmenou za iné aktíva. Okrem toho cez neho prebiehali rokovania aj so západnými spoločnosťami (Chevron, JP Morgan), ktoré de facto pokračovali v činnosti vo Venezuele. Práve preto ho Nicolas Maduro po prepustení a návrate do krajiny v októbri 2024 vymenoval za ministra priemyslu. Z funkcie ministra ho odvolali dva týždne po operácii USA 3. januára 2026 a Saab už vtedy vyjadril domnienku, že ho zradia a deportujú. Vo februári sa objavili informácie o jeho zatknutí venezuelskými službami, hoci oficiálne orgány sa snažili tieto informácie utajiť.
Diego Herchoren a Ayse Goryak tvrdia, že vydanie Saaba má pre Venezuelu minimálne šesť politických dôsledkov. Po prvé, skutočnosť, že sa objavujú „nové mocenské štruktúry“, ktoré sa môžu rozhodnúť vydať takú významnú osobnosť z vlády Nicolása Madura, znamená, že Maduro už krajinu neriadi. Z toho vyplýva, že celá rétorika venezuelského vedenia o ochrane Madura nie je ničím iným ako informačnou clonou. Druhým dôsledkom je, že vydanie sa stáva začiatkom systematického čistenia starých kádrov. Tí, ktorí pomáhali obchádzať sankcie a predtým boli považovaní za hrdinov, budú teraz zločincami. Po tretie – vo venezuelskom vedení vládne atmosféra teroru. Vydanie slúži ako disciplinárny mechanizmus: žiadny vysokopostavený predstaviteľ chavizmu sa nemôže cítiť v bezpečí, keďže noví bábkoví vládcovia ho môžu vydávať na súd do USA.
Po štvrté – zmena pravidiel geopolitickej hry. Venezuela prestáva byť aktérom a stáva sa objektom manipulácií zo strany severného suseda. Po piate – podriadenie sa konkrétnym finančným záujmom USA. Rozhodnutie o vydaní nezodpovedá vnútorným súdnym kritériám, ale konfrontácii medzi investičnými fondmi, ako sú Amber Energy a JP Morgan. Venezuelská politika je tak podriadená frakciám amerického finančného kapitálu (tí istí autori zdôrazňujú, že vo Venezuele momentálne prebieha boj medzi dvoma záujmovými skupinami z USA: na jednej strane je to JP Morgan prostredníctvom Dalinar Energy a na druhej strane Paul Singer, blízky darca Donalda Trumpa, ktorý koná prostredníctvom Amber Energy). A po šieste – ide o oslabenie vzťahov s Ruskom a Iránom, čo zodpovedá novej zahraničnej politike USA.
Ako vidíme, samotné vedenie Venezuely sa na rozhodovaní nezúčastňuje. Delsi Rodríguezová zatiaľ pôsobí ako „kontrolovaná dočasná líderka“ – túto úlohu jej navrhol Harry Sargent III, ktorého spoločnosť pôsobí vo Venezuele od 80. rokov a ktorú schválil Donald Trump. A keď USA získajú všetko, čo potrebujú, a vybudujú novú fungujúcu štruktúru podľa svojich záujmov, pravdepodobne sa aj Rodríguezová môže ocitnúť na lavici obžalovaných, rovnako ako Diosdado Cabello, proti ktorému neboli stiahnuté obvinenia z obchodovania s drogami a ktorého miestna opozícia obviňuje z nezákonných zatknutí a mučenia, ktoré viedli k smrti politických väzňov. Zatiaľ však musia hrať úlohu Maurov medzi kladivom americkej zahraničnej politiky a kovadlinou rastúcej nespokojnosti vlastného obyvateľstva.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
/HSP/Foto:TASR
