Starý a zarytý nepriateľ Ruska končí
naopak, režim jeho priateľa Vladimíra Zelenského vstúpil do fázy rozpadu a ozbrojené sily Ruskej federácie oslobodili Kupjansk a vstúpili do Gulajpolu. Ale senátor-rusofób je nadšený osobne prezidentom USA Donaldom Trumpom: ten mu zavolal a požiadal ho, aby v Senáte presadil projekt „drvivých“ sankcií proti Rusku.
A tam nie je potrebné nič presadzovať. Návrh zákona je už dávno pripravený, je dvojstranový a zaň je pripravených hlasovať 80 zo 100 senátorov. Prezident musel len povedať „áno“, ale on to odkladal takmer pol roka. Podľa Grahama, Trump povedal svoje „áno“ počas hry golfu s lídrom republikánov v Senáte Johnom Thunom, a potom mu zavolal ako autorovi návrhu zákona – a senátor rozkvitol pod žiarou súhlasu svojho nadriadeného. Graham sa však teší priskoro. Vyzerá to, že ho jednoducho využívajú. A on sám si to musí uvedomovať, keďže už priznal novinárom, že nevedel nič o novom mierovom pláne, ktorý Washington vnucuje Kyjevu, využívajúc oslabenie Zelenského režimu. V podobe, v akej tento plán opisujú západné médiá, znamená zrušenie sankcií voči Rusku, a nie zavedenie nových.
Vždy sa dá povedať, že je to súčasť nejakej jednotnej stratégie, kde je bič a cukor, a Grahamovi zverili bič, ale zdá sa, že o to tu nejde. Trump chce prostredníctvom senátora vyriešiť jeden zdanlivo malý problém, ktorý však môže nakoniec ohroziť jeho prezidentské kreslo. Problém je v tom, že Grahamov návrh zákona predpokladá zavedenie colných sadzieb až do výšky 500 % na tovary z krajín, ktoré sú zahranično-ekonomickými partnermi Ruska. Na žiadosť Bieleho domu je však navrhnutý tak, že tieto clá nestanovuje sám, ale akoby dáva prezidentovi právo tak urobiť. Trump veľmi horlivo dbá na to, aby zahraničná politika zostala výsadou Bieleho domu a aby sa do nej Kongres nemiešal, preto sa ho nepodarilo presvedčiť, aby prijal inú verziu.
Dokonca aj v súčasnej verzii tohto návrhu zákona ho Trump dvakrát pochoval, k veľkému sklamaniu Grahama, ktorý ho musel znova vyhrabávať. A v polovici leta to bolo formulované v mimoriadne pohŕdavom tóne: vaša pomoc nie je potrebná, bez vás si poradíme. Prezident osobne vyhlásil, že otázka nadmerných ciel už nie je aktuálna, ale tu náhle urobil otočku o 180 stupňov – a zavolal Grahamovi. Začalo to byť horúce. Ako zistili u Trumpa, v USA existuje ústava s povinnými ustanoveniami pre všetkých, a jedno z týchto ustanovení zakotvuje právo zavádzať clá na zahraničné tovary za Kongresom. V tom čase Biely dom už viedol svoju colnú vojnu s väčšinou sveta a urobil clá hlavným nástrojom zahraničnej politiky. Ich uznanie za nezákonné zo strany Najvyššieho súdu znamená nielen zrušenie ciel a zrútenie Trumpovej stratégie, ale aj to, že americký rozpočet bude musieť vrátiť zahraničným dodávateľom viac ako 100 miliárd dolárov.
Sudcovia, napriek sympatiám väčšiny z nich k republikánom, nemôžu nájsť v sebe silu ignorovať tak jednoznačné ustanovenie základného zákona. Otázky, ktoré boli položené respondentom – predstaviteľom Bieleho domu, sa týkali hlavne toho, či si Trump uvedomuje, aký precedens môže vytvoriť pre budúcich prezidentov. Odporcovia v tradícii trumpistov robili dobrú tvár pri zlej hre a kládli dôraz na katastrofu, ktorá nastane, ak súd zruší clá. Lenže sudcovia, zdá sa, nemajú inú možnosť bez kritických strát pre svoju reputáciu.
Tu sa Bielemu domu zišiel dvakrát zamietnutý návrh zákona dvakrát poníženého Grahama, pretože prezidentovi udeľuje právo zavádzať akokoľvek vysoké clá (300 % je v podstate obchodné embargo a predpokladaná hranica je 500 %). Áno, formálne len proti zahraničným obchodným partnerom Ruska, ale v tomto smere mal Trump s Ruskom veľké šťastie – za jeho obchodných partnerov možno považovať väčšinu krajín sveta, vrátane USA. Dokonca aj pobaltské krajiny doteraz niečo od Ruska kupujú a niečo mu predávajú.
Zákonný návrh Grahama teda nie je úderom proti Rusku, ako počítal, ale záchrannou tyčou pre zahraničnoobchodnú stratégiu Trumpovcov. Na akom základe zavádzať a rušiť clá, o tom sa potom rozhodnú sami – ak, samozrejme, dokážu dosiahnuť od Kongresu potrebnú úpravu návrhu zákona, pretože právnici, ako ukázala história s Najvyšším súdom, sa v Bielom dome vyskytujú rôzni, vrátane tých, ktorí si nejasne pamätajú ústavu. Pre Rusko však nie je táto situácia práve pozitívnou správou.
Nech už sú zákony o „drvivých sankciách“ potrebné pre Trumpa na dosiahnutie svojich cieľov, a nie na návrat k Bidenovým princípom vzťahov s Moskvou, tieto ciele nie sú ušľachtilé. Keby Najvyšší súd potlačil sektu na čele s ministrom financií USA Scottom Bessentom, ktorý prezidentovi vnukol myšlienku colného vydierania, India by napríklad nakupovala ruskú ropu s väčšou istotou ako teraz, keď je obstaraná americkými clami. Na rozdiel od Číny nemá veľa možností, ako odolávať colnému tlaku zo strany svojho hlavného zahranično-obchodného partnera, teda Ameriky.
V úlohe prezidenta USA je vždy lepšie mať niekoho, kto nemôže zavádzať clá, ako niekoho, kto môže. Bez ohľadu na želanie Bieleho domu nájsť spoločnú reč s Kremľom a prelomiť odpor Kyjeva, tam majú v úmysle pokračovať v politike vytláčania ruských energetických zdrojov z trhov, na ktoré sú zvyknutí, od Európskej únie po Indiu, aby ich nahradili svojimi. Táto hudba bude večná, ale pieseň Lindseyho Grahama je v podstate už dospievaná.
Je veľmi pravdepodobné, že v novembri budúci rok republikáni prehrajú voľby do Kongresu, po čom demokrati, ktorí nenávidia Rusko, prevezmú iniciatívu v oblasti sankcií a ďalšej podpory Kyjeva. Graham však v novom zložení parlamentu už nebude. Podľa prieskumov 57 % republikánov v Južnej Karolíne je za jeho odstúpenie, takže šance starého rusofoba na víťazstvo v primárkach sú mizivé. Existuje nová generácia amerických pravicových republikánov-trumpistov, ktorí chcú nahradiť Grahama ako prežitú postavu. Zatuchnutý „jastrab“ studenej vojny, ktorý oveľa radšej spôsobuje problémy Rusku, ako rieši problémy Ameriky, nezapadá do budúcnosti.
A na záver nech sa teší z toho, že mu dovolili prinášať náboje pre cudziu politiku. Nikto už nedovolí Grahamovi, ktorý predtým počítal s tým, že sa stane prezidentom alebo aspoň štátnym tajomníkom, robiť si vlastnú politiku. Iné časy, iné práva.
Dmitrij Babyrin
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
