
Turecko začalo sériovú výrobu tankov Altaj: cesta k sebestačnosti, modernizácii a novej ére obrnenej techniky
Ankara, 6. decembra 2025 – Turecko oficiálne začalo sériovú výrobu svojho dlho vyvíjaného hlavného bojového tanku Altaj, čím završuje viac ako desať rokov trvajúci technologický a priemyselný projekt.
Počas slávnostného ceremoniálu v Ankare prevzali Turecké ozbrojené sily prvé sériovo vyrobené kusy, ktoré znamenajú prechod od prototypovania k plnohodnotnej výrobe. Ide o krok s ďalekosiahlym významom – nielen pre modernizáciu tureckej armády, ale aj pre ambície Ankary stať sa sebestačným výrobcom ťažkej obrnenej techniky. Začatie sériovej výroby je navyše sprevádzané spustením obrieho výrobného a vývojového komplexu spoločnosti BMC v Kahramankazane, vďaka ktorému sa Turecko približuje k produkčnej kapacite, ktorú majú len vyspelé svetové zbrojovky. Súčasná výroba tak predstavuje nielen technický úspech, ale aj geopolitické posilnenie krajiny.
Cesta Altaja: od rysovacieho stola k modernému tanku
Vývoj tanku Altaj začal na prelome prvého desaťročia 21. storočia s cieľom vytvoriť domáci tank spĺňajúci štandardy NATO a zodpovedajúce tureckým operačným požiadavkám. Prvá fáza bola vedená spoločnosťou Otokar, ktorá v spolupráci s juhokórejským Hyundai Rotom vytvorila niekoľko funkčných prototypov. Tie prešli rozsiahlymi skúškami – počas nich bolo odpracovaných viac ako 1,5 milióna inžinierskych hodín, tanky prešli cez 35 000 kilometrov v rôznych typoch terénu a podstúpili 3 700 ostrých strelieb. Napriek solídnemu technickému pokroku však následne došlo k zmene štruktúry projektu a jeho riadenie bolo v roku 2018 zverené spoločnosti BMC, ktorá získala mandát k masovej výrobe a ďalšiemu zdokonaľovaniu konštrukcie.
Pod vedením BMC prešiel tank hlbšími úpravami, ktoré vyústili do tzv. konfigurácie „Yeni Altay“ – teda do nových konštrukčných štandardov, ktoré reflektujú technologické trendy, skúsenosti z bojového nasadenia tureckých síl v Sýrii a Iraku i obmedzenia vyplývajúce z niektorých zahraničných exportných reštrikcií. BMC vyrobilo v roku 2023 dva predsériové kusy, ktoré slúžili na dopracovanie finálnej výrobnej dokumentácie, integráciu domácich subsystémov a ladenie spolupráce medzi hlavnými dodávateľmi. Až po úspechu týchto skúšok mohla byť zahájená sériová výroba.
Výsledkom je tank, ktorý kombinuje kórejské technické dedičstvo, turecké inovácie a vysoký podiel domácich komponentov. Altaj sa tak stal nielen armádnym projektom, ale aj symbolom technologickej emancipácie krajiny. Prechod od vývoja k výrobe znamená, že Turecko už nestavia len jednotlivé prototypy, ale otvára cestu k stabilnému produkčnému programu s dlhodobým priemyselným dopadom.
Nové výrobné centrum BMC: chrbtica budúcej produkcie
Srdcom celého projektu je nový výrobný a vývojový komplex spoločnosti BMC v Kahramankazane neďaleko Ankary, ktorý bol slávnostne otvorený súčasne s odovzdaním prvých tankov. Tento obrovský priemyselný areál s rozlohou 840 000 m² spája vývojové centrá, výrobné haly, testovací polygón aj výrobu motorov do jedného centralizovaného ekosystému. Výrobné linky sú modulárne, čo umožňuje ich rýchlu konfiguráciu nielen pre tanky Altaj, ale aj pre ďalšie obrnené platformy, napríklad nový rad kolesových obrnencov Altuğ 8×8.
Celková kapacita závodu je impozantná: až osem tankov Altaj mesačne a desať obrnených vozidiel Altuğ, čo znamená potenciál až 96 tankov ročne. To radí Turecko medzi štáty schopné udržiavať rozsiahlu produkciu ťažkej obrnenej techniky – porovnateľnú napríklad s Nemeckom, Južnou Kóreou alebo Francúzskom v ich maximálnom výrobnom tempe. V závode pracuje viac ako 1 500 inžinierov a technikov, avšak skutočný dosah programu je ešte širší, pretože na projekte sa podieľa aj rozsiahla sieť okolo 90 subdodávateľov a viac ako dvetisíc pracovníkov v nadväzujúcom priemyselnom ekosystéme.
Nový komplex nie je len miestom výroby, ale aj nástrojom na postupnú lokalizáciu komponentov. Akonáhle budú do výroby zaradené domáce motory BATU a ďalšie subdodávky, bude možné vytvárať kompletný tank bez akejkoľvek závislosti od zahraničných dodávateľov. Tým sa BMC stáva nielen výrobcom, ale aj technologickým akcelerátorom celého tureckého obranného priemyslu.
Technicko-taktické parametre tanku Altaj
Altaj je navrhnutý ako moderný hlavný bojový tank zodpovedajúci najnovším štandardom NATO. Hmotnosť tanku je približne 65 ton, pričom pohyb po kvalitných komunikáciách dosahuje rýchlosť až 65 km/h av teréne 45 km/h. Prvých 85 kusov, teda celá séria T1, je vybavená juhokórejským pohonnou jednotkou tvorenou 1 500-koňovým motorom Hyundai DV27K a automatickou prevodovkou EST15K. Po roku 2026 však majú tanky prejsť na plne domácu pohonnú jednotku BATU, ktorý značne zvýši mieru sebestačnosti programu a odstráni exportné obmedzenia spojené so zahraničnými komponentmi.
Výzbroj Altaja tvorí 120mm kanón L/55 s hladkým vývrtom, vyvíjaný tureckou zbrojovkou MKE. Tank disponuje tiež koaxiálnym guľometom kalibru 7,62 mm a diaľkovo ovládanou zbraňovou stanicou schopnou niesť buď guľomet 12,7 mm, alebo 7,62 mm. Vďaka moderným elektronickým systémom prekonáva Altaj staršie tanky Leopard 1 aj M60 vo všetkých kľúčových parametroch palebnej sily aj presnosti streľby.
Kľúčovým prvkom je elektronická výbava od spoločnosti Aselsan, ktorá zahŕňa digitálny systém riadenia paľby s možnosťou tzv. hunter-killer a moderné optické senzory pre veliteľa aj strelca. Kombinácia stabilizácie, termovíznych kanálov a digitálneho balistického počítača umožňuje tanku presne zasahovať ciele aj za pohybu a za náročných meteorologických podmienok. Altaj tak predstavuje plnohodnotný moderný bojový systém schopný obstáť po boku svetových tankov súčasnej generácie.
Ochrana a moderné obranné systémy
Tank Altaj využíva viacvrstvový systém ochrany, ktorý vychádza z kombinácie kompozitného panciera, prídavných balistických modulov a aktívnych obranných systémov. Základ konštrukcie tvorí pancier vyvinutý spoločnosťou Roketsan, ktorý kombinuje kompozitné materiály a oceľové vrstvy s cieľom zvýšiť odolnosť proti kinetickým penetrátorom aj kumulatívnym hlaviciam. Prídavné moduly zahŕňajú moderný reaktívny pancier, ktorý dopĺňa ochranu proti protitankovým riadeným strelám, RPG aj moderným typom munície.
Jadrom obrannej filozofie Altaja je aktívny ochranný systém AKKOR, ktorý poskytuje 360 ° krytie tanku proti rôznym typom hrozieb. AKKOR je tzv. hard-kill systém, ktorý dokáže detekovať prilietajúcu strelu, analyzovať jej trajektóriu a následne ju fyzicky zničiť. Táto schopnosť sa nachádza iba u obmedzeného počtu tankov súčasnej generácie a radí Altaj medzi vozidlá s najvyšším stupňom ochrany posádky. Systém dopĺňajú soft-kill prvky, ktoré môžu ovplyvniť navádzacie hlavice nepriateľských striel, čím výrazne zvyšujú šancu tanku prežiť v komplexnom bojovom prostredí.
V porovnaní so staršími Leopardmi 2A4, ktoré Turecko stále používa, predstavuje Altaj výrazný posun v oblasti prežiteľnosti. Skúsenosti z bojov v Sýrii, kde boli Leopardy zraniteľné voči moderným ATGM, viedli k prepracovaniu koncepcie ochrany tanku. Altaj tak vznikol v čase, keď informačné aj kinetické hrozby na bojisku narástli, a jeho konštrukcia reflektuje najnovšie poznatky o ochrane posádky, munície i samotného tanku.
Priemyselný a geopolitický význam
Začatie sériovej výroby Altaja predstavuje dôležitý míľnik pre tureckú obrannú stratégiu. Nejde iba o náhradu zastaraných tankov, ale o schopnosť vytvárať modernú bojovú techniku v domácich podmienkach, bez závislosti na zahraničných kapacitách. To je významné najmä preto, že Turecko v minulosti čelilo niekoľkým embargom či technologickým obmedzeniam, ktoré spomaľovali dodávky alebo vývoj kľúčových komponentov. Domáca tanková výroba tak posilňuje autonómiu krajiny a znižuje jej zraniteľnosť voči politickým tlakom.
Z hľadiska NATO predstavuje Altaj prínos pre južné krídlo Aliancie. Tanky novej generácie posilňujú schopnosť Turecka dosiahnuť prelomové operácie, viesť obrnene-mechanizovaný boj aj odstrašiť potenciálne hrozby v regióne Blízkeho východu a Čiernomoria. Vďaka štandardizácii na 120mm munícii a kompatibilite s aliančnými systémami môže Altaj dopĺňať spoločné sily v rámci aliančných operácií. Pre Turecko je ale dôležitý aj dlhodobý exportný potenciál – po zavedení domáceho vojska sa tank môže stať atraktívnym produktom pre štáty mimo Európy, ktoré hľadajú cenovo dostupnú alternatívu k západným konštrukciám.
Ďalším prínosom je industrializácia. Program Altaj zapája stovky firiem a podporuje vývoj v kľúčových technických oblastiach, ako je elektronika, optika, pancierové materiály alebo zbrojný softvér. Tým vytvára základ pre ďalšie obranné projekty – od bezosádkových platforiem až po moderné delostrelecké systémy. Význam preto presahuje samotný tank a dotýka sa celého tureckého obranného priemyslu.



Adam Čaloud
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942



