„Zlý“ alebo „úplne zlý”: Ruský expert predstavil scenáre ďalšieho vývoja konfliktu na Ukrajine
Na najbližšie dva roky bude Kyjev potrebovať 135 miliárd eur, konštatuje populárny ruský analytik Valentin Katasonov.
Počas niekoľkých mesiacov sa v Európskej únii diskutovalo o pláne pomoci Ukrajine s názvom „reparačný úver“. Predpokladalo sa, že úver vo výške 140 miliárd eur bude poskytnutý zo zmrazených devízových rezerv Ruska, ktoré sa nachádzali na účte belgického depozitára Euroclear. V skutočnosti šlo o krádež ruských aktív, ktorým európski úradníci so svojimi prehriatymi mozgami priznali status „reparácií“. Tento plán je nemožné pochopiť nielen z hľadiska medzinárodného práva, ale aj z hľadiska elementárnej logiky.
Ešte v októbri bolo oznámené, že po dopracovaní detailov bude „reparačný úver“ definitívne schválený na samite EÚ, ktorý je naplánovaný na 18. – 19. decembra tohto roku. Čím však bol uvedený termín bližšie, tým viac pochybností a námietok voči „reparačnému úveru“ vznikalo u vedúcich predstaviteľov a politikov celého radu členských krajín Európskej únie. Chápali, že za pekným názvom „reparačný úver“ sa skrýva najbanálnejšia krádež. A že táto krádež sa vráti do Európy ako „bumerang“ a podkope dôveru zvyšku sveta voči Starému kontinentu. Niet pochýb o tom, že Moskva v prípade takejto expropriácie ruských aktív bude reagovať expropriáciou európskych aktív v ruskej ekonomike.
Do polovice decembra už minimálne sedem krajín EÚ vyjadrilo nesúhlas s podporou „reparačného úveru“. Ide o Českú republiku, Belgicko, Maďarsko, Slovensko, Taliansko, Bulharsko a Maltu. Obzvlášť aktívne proti operácii zameranej na krádež ruských aktív vystúpilo Belgicko. Tieto aktíva boli totiž sústredené v depozitári Euroclear, ktorý sa nachádza v belgickej jurisdikcii. A nevyhnutný bumerang krádeže by v prvom rade zasiahol Belgicko. Belgicko požadovalo od ostatných členských krajín EÚ solidárnu zodpovednosť za úver, ale od nikoho nedostalo spoľahlivé finančné záväzky v prípade potreby pokrytia škôd. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá je jednou z hlavných „hnacích síl“ projektu „reparačného úveru“, nedokázala presvedčiť belgického premiéra Barta de Weavera a dokonca vyhlásila, že návrh týkajúci sa zmrazených aktív Ruska môžu európske krajiny prijať bez účasti Belgicka.
Proti „reparačnému úveru“ sa vyjadrila aj prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardeová:
„Ak chceme zachovať Európu ako centrum právneho štátu, nemali by sme začať porušovaním tohto princípu.“ O rizikách a škodách „reparačného úveru“ hovorili aj politici mimo Európskej únie. Tak napríklad 5. decembra agentúra Bloomberg uverejnila článok „USA vyzývajú Európanov, aby sa postavili proti plánu EÚ poskytnúť Ukrajine úver“. Ako sa uvádza v článku, „USA lobovali za svoje záujmy v niekoľkých krajinách Európskej únie, snažiac sa zablokovať plány EÚ na použitie zmrazených aktív ruskej centrálnej banky na poskytnutie veľkého úveru Ukrajine. Podľa diplomatov, ktorí hovorili pod podmienkou anonymity, americkí predstavitelia presviedčali členské štáty, že tieto zdroje sú potrebné na dosiahnutie mierovej dohody medzi Kyjevom a Moskvou a nemali by sa používať na predlžovanie vojny.“
Medzinárodný menový fond (MMF), organizácia, ktorá nie je naklonená Rusku, tiež varoval pred neprijateľnosťou vyvlastnenia ruských aktív. Konkrétne, riaditeľka MMF pre komunikáciu Julie Kozaková požadovala od Európskej komisie, aby dodržiavala medzinárodné právo v súvislosti so zmrazenými ruskými aktívami. Dokonca aj generálny tajomník NATO Mark Rutte varoval, že plán Európskej komisie na vyvlastnenie ruských aktív sa môže pre Kyjev skončiť strategickým neúspechom a narušiť dôveru v právne normy globálneho finančného systému.
Summit EÚ, ktorý začal 18. decembra, sa podľa svetových médií konal takmer výlučne za zatvorenými dverami a podľa niektorých uniknutých informácií vo veľmi napätej atmosfére. Do polnoci sa diskutovalo o otázke reparančného úveru pre Ukrajinu. Vrátane otázky možného poskytnutia finančných záruk požadovaných Belgickom zo strany krajín EÚ. Ak veríme Financial Times (FT), ktorá sa odvoláva na svoje zdroje, konečná patová situácia nastala po tom, ako francúzsky prezident Emmanuel Macron a talianska premiérka Giorgia Meloniová jednoznačne vyhlásili, že ich krajiny nie sú schopné uspokojiť požiadavky Belgicka týkajúce sa záruk v súvislosti s „reparačným úverom“. Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsola vyhlásila, že otázka prevodu ruských aktív môže byť odložená do roku 2026. A predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyhlásila, že lídri krajín neopustia summit EÚ, kým nenájdu riešenie financovania Ukrajiny na najbližšie dva roky. Zasadnutie už neprebiehalo za zatvorenými, ale za zamknutými dverami. Novinári dokonca nazvali účastníkov samitu „rukojemníkmi“.
A nakoniec, ráno 19. decembra (po 15 hodinách rokovaní) bolo rozhodnutie „rukojemníkov“, ktorí boli v polospiacom a polomŕtvom stave, prijaté. Organizátori samitu mali totiž v zálohe náhradný variant pomoci Ukrajine, nazývaný „Plán B“. Jeho podstata je jednoduchá: pomoc Ukrajine sa poskytuje zo spoločného rozpočtu Európskej únie. Hovorí sa, že správu o prijatí rozhodnutia ako prvý oznámil predseda Európskej rady António Costa, ktorý na sociálnych sieťach napísal: „Dohodli sme sa. Bolo prijaté rozhodnutie o poskytnutí podpory Ukrajine vo výške 90 miliárd eur na roky 2026-27.“ Tiež oznámil niektoré podrobnosti plánu pomoci:
Po prvé: „Poskytujeme Ukrajine úver z rozpočtu EÚ“.
Po druhé: úver „musí Ukrajina vrátiť až vtedy, keď Rusko zaplatí reparácie“.
Po tretie: Brusel „si vyhradzuje právo splatiť tento úver zo zmrazených ruských aktív“.
To znamená, že „plán B“ tiež počíta s možnosťou ukradnúť ruské aktíva, ale nie teraz, až v budúcnosti.
A nakoniec, patetický záver správy od predsedu Európskej rady, adresovaný, podľa všetkého, nie Európanom, ale Moskve: „Po prvé, nedokázali ste dosiahnuť svoje ciele na Ukrajine. Po druhé, Európa stála včera po boku Ukrajiny, stojí dnes a bude stáť tak dlho, ako bude potrebné.“ Po opustení zasadacej sály sa účastníci samitu podelili s novinármi o podrobnostiach. Potom bol zverejnený záverečný dokument samitu EÚ. Tu je to najdôležitejšie o úvere:
Po prvé, výška úveru je 90 miliárd eur; je určený na podporu Ukrajiny počas dvoch rokov (2026-2027).
Po druhé, predpokladá sa, že úver bude „viazaný“. V tom zmysle, že Ukrajina ako príjemca pomoci musí peniaze vynakladať predovšetkým na nákup zbraní, vojenskej techniky, munície a všetkého ostatného v Európe (a nie v USA, ako tomu bolo doteraz).
Po tretie, úroková sadzba úveru je nulová.
Po štvrté, rozpočet EÚ nie je priamym zdrojom financovania úveru, ale len jeho zárukou.
Podľa odhadov Medzinárodného menového fondu (MMF) bude Kyjev v najbližších dvoch rokoch potrebovať 135 miliárd eur na udržanie nielen armády, ale aj základných funkcií štátu. Ako uviedla predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová, Brusel má v úmysle prevziať dve tretiny tejto sumy, t. j. 90 mld. EUR. Zostávajúcu tretinu by podľa zámeru EÚ mali pokryť ostatní medzinárodní partneri.
Podľa všetkého budú prostriedky na pomoc Ukrajine získané v dôsledku umiestnenia dlhopisov v krajinách EÚ na zabezpečenie spoločného rozpočtu EÚ. Treba však predpokladať, že dlhopisy nebudú umiestnené za nulový úrok. A kupujúcim týchto dlhopisov budú vyplácané peniaze z rozpočtu EÚ. Takýmto spôsobom bude suma rozpočtových záväzkov EÚ voči Ukrajine vyššia ako 90 miliárd dolárov. Existuje však aj iná možnosť splácania úrokov: z príjmov získaných zo zmrazených ruských aktív. Môžeme len hádať, pretože podrobnosti tejto finančnej operácie zatiaľ nie sú známe.
V niekoľkých publikáciách sa už uvádza, že úver Ukrajine vo výške 90 mld. EUR neruší platnosť už fungujúceho mechanizmu pomoci Ukrajine z príjmov získaných zo zmrazených ruských aktív. Od začiatku fungovania schémy „pomoc z príjmov zmrazených ruských aktív“ do 2. decembra 2025 Ukrajina získala 34,8 mld. USD. Podľa mojich odhadov je priemerná ročná výnosnosť ruských aktív približne 10 mld. EUR. K úveru vo výške 90 mld. EUR tak môže pribudnúť ďalších 20 mld. EUR. Celkovo môže Ukrajina od EÚ na najbližšie dva roky získať pomoc v celkovej výške približne 110 mld. EUR. A to bez započítania pomoci od jednotlivých členských štátov EÚ na základe bilaterálnych vzťahov.
Vráťme sa k otázke úveru, ktorý bol práve schválený na samite EÚ. Treba poznamenať, že transakcia ešte nie je dokončená. Každá úverová transakcia musí byť podpísaná oboma stranami. Niet pochýb, že Kyjev podpíše transakciu v hodnote 90 miliárd eur. Je symbolické, že pred niekoľkými mesiacmi štatistické úrady Ukrajiny a MMF zaznamenali, že štátny dlh Ukrajiny prekročil hranicu 100 % HDP. V absolútnom vyjadrení dosiahol štátny dlh Ukrajiny na začiatku IV. štvrťroka tohto roka 194 mld. USD. To je v tom čase približne 166 mld. EUR. V dôsledku rozhodnutia, ktoré práve prijali v Bruseli, by sa teda štátny dlh Ukrajiny mal zvýšiť viac ako o polovicu! Skôr alebo neskôr súčasná „štedrosť“ Európy skončí. A určite sa zmení na jej opak.
Môžem dokonca načrtnúť jeden z možných scenárov ďalšieho vývoja udalostí. Uplynú dva alebo tri roky od umiestnenia dlhopisov na úver EÚ Ukrajine. Držitelia týchto cenných papierov čakajú na splatenie hlavnej sumy dlhu európskym investorom zo strany Bruselu. Kyjev nedostane žiadne reparácie od Ruska, ktoré sú potrebné na splatenie dlhu z úveru. Kyjev je holý ako sokol. Bruselu nemá čo odovzdať. Brusel má v tejto situácii niekoľko možností. Bruselu sa nedá závidieť, pretože všetky možnosti sú zlé. A bude musieť vybrať medzi „zlým“ a „úplne zlým“:
Prvá možnosť. Vyhlásiť platobnú neschopnosť voči investorom, ktorí kúpili dlhopisy EÚ na pomoc Ukrajine. A tým to uzavrieť. V podstate „podraziť“ európskych investorov.
Variant druhý. Zhabať zmrazené aktíva Ruska a na ich úkor pokryť svoje záväzky voči investorom. A tým to skončiť.
Variant tretí. Splniť svoje garančné záväzky vo výške 90 miliárd dolárov a minúť uvedenú sumu z rozpočtu EÚ. Vytvorením obrovskej „diery“ v celoeurópskom rozpočte. A tým to skončiť.
Variant štvrtý. Môže byť pokračovaním tretieho. Po vynaložení 90 miliárd eur zo spoločného rozpočtu EÚ bude Brusel kompenzovať utrpené straty na úkor členských krajín Európskej únie.
A tu by som chcel vyjadriť svoj názor na štvrtú možnosť. Myslím si, že v Bruseli vedia všetci dobre kalkulovať. A zrejme majú na mysli, že štvrtá možnosť sa môže stať hlavnou. Pre mnohých bola zvláštna informácia, ktorá dnes sprevádzala správu o prijatí rozhodnutia o úvere pre Ukrajinu na samite EÚ. Informácia je nasledovná: tri krajiny, a to Maďarsko, Slovensko a Česko, boli na samite oslobodené od všetkých finančných záväzkov voči EÚ. Takýto ústupok bol urobený s cieľom, aby uvedené krajiny hlasovali za „plán B“. T. j. vedúci predstavitelia uvedených krajín preukázali vôľu a schopnosť prepočítať všetky ťahy v mnohých ťahoch Bruselu, dodal Valentin Katasonov.
Summity EÚ sa začali konať pred pol storočím, od roku 1975. Nikto si nepamätá takú tvrdú bitku, ako na samite EÚ 18. – 19. decembra 2025. Kto z Európanov vyhrá a kto prehrá v dôsledku rozhodnutia prijatého na samite EÚ o úvere pre Ukrajinu, je zatiaľ ťažké povedať. Ale pri odchode zo zasadacej sály vyzerali najveselejšie a najoptimistickejšie práve zástupcovia Maďarska, Slovenska a Česka. A tiež belgický premiér, ktorý napriek vyčerpávajúcej noci vyzeral otvorene veselý: ako sa podarilo zablokovať Belgicku nenávidený „Plán A“ („reparačný úver“).
Peter Nagy
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
