Viaceré krajiny sa zapájajú do hazardnej hry s kryptomenami
Prax používania bitcoinu štátnymi orgánmi sa rozširuje.
Svetové trhy súkromných digitálnych mien (kryptomien) sú veľmi nestále. Nie je to prekvapujúce, pretože kryptomeny, prísne vzaté, nemožno nazvať peniazmi. Ide o nástroj hazardnej hry. Už dva a pol mesiaca je trh s kryptomenami v poklese. 6. októbra dosiahla celková kapitalizácia všetkých hlavných kryptomien na svete rekordnú hodnotu 4,3 bilióna dolárov. Podľa posledného odhadu z 20. novembra 2025 tento ukazovateľ klesol na hodnotu 3,2 bilióna dolárov. Hlavná kryptomena bitcoin (BTC), na ktorú v posledných rokoch pripadala viac ako polovica kapitalizácie celého trhu s kryptomenami, dosiahla maximálnu cenu 5. októbra 2025 – 125,8 tisíc dolárov. 17. decembra sa nachádzala na úrovni 87,0 tisíc dolárov. Pokles o viac ako 30 percent.
Napriek tomu záujem hazardných hráčov o kryptomeny zostáva veľmi vysoký. Skúsení hráči si už zvykli na kryptomenové „horské dráhy“ a sú pripravení dobývať nové výšky. Podľa údajov za prvú polovicu roku 2024 má kryptomeny 617 miliónov používateľov po celom svete. Približne 90 percent používateľov je považovaných za „pasívnych“ (proste držia nejakú kryptomenu vo svojej elektronickej peňaženke) a približne 10 percent za „aktívnych“ – hráčov s kryptomenami (vrátane špeciálnych búrz).
Kto sú používatelia kryptomien? Prevažná väčšina z nich sú fyzické osoby. Najmä mladí ľudia a ľudia stredného veku. Prevládajú muži. Ale sú tu aj právnické osoby. Na trh kryptomien opatrne vstupujú banky, fondy (investičné, dôchodkové, rizikové a pod.), spoločnosti z najrôznejších odvetví. Ale vstupujú, zdôrazňujem, opatrne, pretože v mnohých krajinách existujú obmedzenia a dokonca zákazy vlastníctva a operácií s kryptomenami ako vysoko rizikovými nástrojmi pre právnické osoby. Časť operácií právnických osôb s kryptomenami sa vykonáva „v tieni“. Ale čo je prekvapujúce: do hier s kryptomenami sa zapájajú nielen občania a podniky, ale aj niektoré štáty. Prejavuje sa to v tom, že niektoré štáty vytvárajú alebo plánujú vytvoriť svoje oficiálne rezervy súkromných digitálnych mien, predovšetkým bitcoinu.
Samozrejme, najviac rezonujúcou udalosťou sa stal dekrét o vytvorení bitcoinovej rezervy, ktorý 6. marca 2025 podpísal americký prezident Donald Trump. Pätnásť rokov pred týmto dekrétom americké úrady opakovane konfiškovali bitcoiny od rôznych fyzických a právnických osôb. Kompletný audit tejto konfiškácie sa nikdy neuskutočnil. Ekonóm David Sachs odhadol množstvo takto zabavených bitcoinov, ktoré mali k dispozícii rôzne úrady, na 200-tisíc mincí. Podľa dekrétu sa zabavené bitcoiny už nepredávajú a stávajú sa súčasťou strategických rezerv, ktoré bude spravovať americké ministerstvo financií. V krajine bude tiež samostatne vytvorený fond z alternatívnych kryptomien (ether a pod.).
V texte dekrétu je bitcoin označený ako „digitálne zlato“ a jeho obmedzená emisia je považovaná za strategickú výhodu. Ministerstvo financií a ministerstvo obchodu majú za úlohu pripraviť návrhy na nákup bitcoinu do rezervy bez zaťaženia daňových poplatníkov. Osobitne sa zdôrazňuje, že vládne bitcoiny sa nesmú predávať. To znamená, že štát v tomto prípade vystupuje ako „pasívny používateľ“. Zrejme v očakávaní viacerých zvýšení ceny BTC. Je pozoruhodné, že v čase podpísania spomínaného dekrétu Trumpom už legislatívy siedmich amerických štátov prijali zákony o vytvorení svojich kryptomenových rezerv.
Po podpísaní dekrétu Trump poznamenal, že cieľom projektu je urobiť z USA „svetovú metropolu kryptomien“. Niektorí pozorovatelia komentovali dekrét slovami, že akumulácia kryptomien v štátnych rezervách je potrebná na to, aby sa v budúcnosti mohli použiť na splatenie štátneho dlhu. K 17. decembru 2025 bolo v bitcoinových rezervách USA 207 189 mincí BTC, ktorých hodnota sa odhaduje na 18,04 miliardy dolárov. Pri tom, že štátny dlh USA už dnes prekročil 38 biliónov dolárov. Bitcoinov v ich rezerve podľa súčasnej situácie vystačí len na splatenie menej ako 0,05 % amerického štátneho dlhu.
Zrejme iniciátori vytvorenia bitcoinovej rezervy počítali (a naďalej počítajú) s tým, že cena bitcoinu bude rásť. Existujú optimistické prognózy, že môže prekonať hranicu 1 milióna dolárov za mincu. Okrem toho počítali (a naďalej počítajú) s tým, že rezerva bude tvorená nielen z konfiškovanej kryptomeny, ale aj z nákupov z prostriedkov federálneho rozpočtu USA. Dokonca sa objavili návrhy na konverziu časti medzinárodných rezerv USA na bitcoiny. Je známe, že prevažná časť medzinárodných rezerv USA pripadá na zlato. T. j. v skutočnosti sa navrhuje konvertovať rezervné zlato na kryptomenu.
K dnešnému dňu neboli prijaté žiadne reálne rozhodnutia o zvýšení rezervy kryptomeny USA prostredníctvom nákupov. A myšlienka konverzie rezervného zlata na kryptomenu vôbec zanikla. Zlato totiž preukázalo svoju vysokú konkurencieschopnosť. Cena bitcoinu na konci roka 2025 v najlepšom prípade zostane na úrovni zo začiatku roka. Rast ceny zlata na konci roka sa odhaduje na 60 percent. Je potrebné poznamenať, že kryptomeny sú tiež vo vlastníctve štátnych orgánov viacerých iných krajín. Ide tiež prevažne o konfiškáty (ale nielen). Tu sú čísla týkajúce sa hlavných držiteľov takýchto bitcoinov k júlu 2025 (počet mincí BTC): Čína 194 000; Veľká Británia 61 243; Ukrajina 46 351; Bhután 13 029; Salvádor 6 003. Medzi ďalších držiteľov patrí Fínsko (890 BTC) a India (450 BTC).
Treba poznamenať, že prvenstvo vo vytváraní štátnej kryptomenovej rezervy nepatrí USA. Pionierom v tejto oblasti je Salvádor, ktorý začal hromadiť bitcoiny v roku 2021, pričom nejde o konfiškát, ale o digitálnu menu nakúpenú za štátne peniaze. BTC bol pritom definovaný ako zákonné platidlo na vnútornom trhu Salvádora spolu s americkým dolárom (ten získal tento status už v roku 2001). V poslednej dobe na základe rozhodnutia prezidenta Nayiba Bukeleho kupuje bitcoinová kancelária približne 1 bitcoin denne. K 18. novembru 2025 bolo v rezervách Salvádora už 7 475 BTC mincí.
Štátna rezerva kryptomien existuje aj v takej malej krajine, ako je Bhután. Horské kráľovstvo hromadí kryptomeny prostredníctvom ťažby, ktorá je napájaná z vodnej energie. V polovici roku 2025 dosiahli zásoby BTC Bhutánu 1,3 miliardy dolárov, čo predstavuje takmer 40 % HDP krajiny. Na konci tohto roka spustilo Kráľovstvo Bhután program Bitcoin Development Pledge. Ide o program, v rámci ktorého sa nahromadené kryptomeny vynakladajú na podporu národného hospodárstva. Plánuje sa, že na program bude vyčlenených až 10 000 BTC.
Zdá sa, že ďalšou krajinou, kde sa začala vytvárať štátna krypto-rezerva, je Kirgizsko. V septembri tohto roku kirgizský parlament prijal zákon „O virtuálnych aktívach“. Dokument stanovuje vytvorenie štátnej rezervy kryptomien a spustenie ťažby s využitím štátnej infraštruktúry a zdrojov. Podľa zákona sa krypto-rezerva nebude obmedzovať len na bitcoiny, ale môže byť naplnená ethereom a inými kryptomenami. Na konci novembra prišla správa, že v Kirgizsku sa spúšťa výroba stablecoinu USDKG. Táto digitálna mena je viazaná na americký dolár v pomere 1 USDKG = 1 americký dolár a je zabezpečená zlatom. Stablecoin je prezentovaný ako transparentná, bezpečná a stabilná digitálna mena, ktorá kombinuje spoľahlivosť drahého kovu a efektívnosť blockchainových technológií. Bolo tiež oznámené spustenie ďalšieho stablecoinu – KGST, ktorý je viazaný na kirgizský som v pomere 1:1. Najzaujímavejšie je, že USDKG a KGST sú podľa odborníkov prvými štátnymi stablecoinmi na svete. Budú sa používať na vnútorné a medzinárodné platby, ako aj na doplnenie štátnych rezerv.
V mnohých krajinách sa zatiaľ len diskutuje o plánoch možného vytvorenia špeciálnych rezerv bitcoinu a iných kryptomien alebo o zaradení kryptomien do už existujúcich medzinárodných (zlatých) rezerv. Dokonca aj v Číne, kde ešte pred niekoľkými rokmi boli všetky kryptomeny prísne zakázané, sa podľa informácií generálneho riaditeľa Bitcoin Magazine Davida Baileyho od novembra 2024 v Číne viedli uzavreté diskusie o myšlienke vytvorenia takejto rezervy (informácie z polovice roka 2025). Mimochodom, objem zabavených bitcoinov v Číne je o niečo menší ako v USA. Podľa Baileyho sa stretnutia úradníkov na túto tému začali po voľbách v USA. Pravda, Čína doteraz oficiálne nepotvrdila zámer vytvoriť národnú krypto-rezervu. O tom, ako Čína využíva zabavenú digitálnu menu, médiá neinformujú.V niektorých iných krajinách vysokopostavení úradníci hlasno vyhlásili a naďalej vyhlasujú, že je možné vytvoriť rezervy kryptomien.
Ešte na jeseň 2024 v Brazílii poslanec parlamentu Eros Biondini predložil návrh zákona o vytvorení štátnej bitcoinovej rezervy, ktorú by mali kontrolovať centrálna banka a ministerstvo financií. Predpokladá sa, že bitcoiny by mali tvoriť až 5 % medzinárodných rezerv Brazílie. Na nákup bitcoinov sa navrhuje použiť menu z existujúcich medzinárodných rezerv. Uvedený návrh zákona bol vystavený tvrdej kritike a nebol prijatý.
Začiatkom roka 2025 navrhol guvernér Českej národnej banky (CNB) Aleš Michl, aby sa v bitcoinoch uchovávalo až 5 % rezerv centrálnej banky. CNB dokonca oznámila vytvorenie experimentálneho krypto portfólia v hodnote 1 milión dolárov. Neskôr však centrálna banka oznámila, že v najbližšej budúcnosti neplánuje zahrnúť bitcoiny ani iné digitálne aktíva do svojich medzinárodných rezerv.
V máji na konferencii Bitcoin 2025 v Las Vegas informoval predseda pakistanskej Rady pre kryptomeny Bilal bin Sakib, že pakistanské orgány prijali rozhodnutie o vytvorení národnej strategickej rezervy v bitcoinoch. 30. mája 2025 Islamabad oficiálne oznámil vytvorenie takejto rezervy. Pôvodne sa do rezervy plánuje vložiť časť výnosov z exportu textilného priemyslu a využiť 2000 MW prebytočnej vodnej a slnečnej energie na ťažbu. Žiaľ, žiadne ďalšie informácie o pokroku projektu sa v otvorených zdrojoch nepodarilo nájsť.
10. júna tohto roku bol na Ukrajine v Najvyššej rade zaregistrovaný návrh zákona č. 13356. Navrhuje povoliť Národnej banke (NBU) zahrnúť kryptomenové aktíva do zlatých a devízových rezerv krajiny. Podľa všetkého však návrh zákona neprešiel.
Na začiatku leta tohto roku niekoľko poslancov parlamentu Kazachstanu predložilo návrh na vytvorenie štátnej krypto-rezervy. Národná banka Kazachstanu túto myšlienku podporila. Začiatkom septembra prezident Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev nariadil vytvorenie štátnej krypto-rezervy na základe Národnej banky:
„Je potrebné urýchliť vytvorenie plnohodnotného ekosystému digitálnych aktív. Na základe investičnej korporácie Národnej banky by mal byť vytvorený Štátny fond digitálnych aktív, ktorý bude akumulovať strategickú krypto-rezervu z najperspektívnejších aktív nového digitálneho finančného systému,“ vyhlásil Tokajev. Možno predpokladať, že spustenie takéhoto rezervného fondu sa uskutoční v budúcom roku 2026.
Väčšina krajín sveta doteraz nezaujala stanovisko k štátnym rezervám kryptomien alebo ho aspoň nezverejnila. Existuje však niekoľko krajín, ktoré jasne vyjadrili svoj negatívny postoj k tejto myšlienke. Hlavný argument proti: kryptomeny sú príliš volatilné. Svoje odmietnutie myšlienky vytvorenia krypto-rezervy vyjadrili vysokopostavení úradníci Japonska, Švajčiarska, Austrálie a Južnej Kórey. Pozoruhodné je aj vyhlásenie prezidentky Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardeovej z januára tohto roku. Povedala, že nedovolí, aby centrálne banky v žiadnej krajine eurozóny a dokonca ani v Európskej únii zahrnuli kryptomeny do svojich zlatých a devízových rezerv. Rusko tiež patrí do skupiny krajín, ktoré nepodporujú myšlienku vytvorenia štátnej rezervy kryptomien.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
