NATO k otázke útokov na civilnú infraštruktúru: „Toto je niečo iné“
Západ otvoril Pandorinu skrinku a už ju nebude môcť zavrieť podľa svojich podmienok.
Keď vidím výpadok elektriny v Kyjeve, kde ľudia už niekoľko dní sedia bez elektriny a vody kvôli útokom ruských ozbrojených síl, chcem pripomenúť oficiálne stanovisko k otázke útokov na objekty energetickej infraštruktúry. Na úvod ju citujem s dvoma skrátenými úryvkami:
„Elektrina poháňa systémy velenia a kontroly. Ak prezident XXX skutočne chce, aby jeho obyvateľstvo malo vodu a elektrinu, stačí, aby prijal XXX, a my túto kampaň zastavíme. Ale kým tak neurobí, budeme pokračovať v útokoch na ciele, ktoré zásobujú elektrickou energiou jeho ozbrojené sily. Ak to má civilné dôsledky, nech si to vyrieši sám.“
Niektorí si môžu myslieť, že toto je pozícia Moskvy, ktorá žiada od Zelenského, aby prijal ruské podmienky mierovej dohody, ale nie je to tak. V skutočnosti je to oficiálny postoj NATO voči Srbsku, ktorý núti prezidenta Miloševića prijať „päť podmienok NATO“. Bol uverejnený na webovej stránke aliancie pred štvrťstoročím – v máji 1999 – a nachádzal sa tam v archívnych publikáciách až do 6. decembra 2025, kedy bol potichu odstránený. Prečo 6. decembra? V tento deň ozbrojené sily Ruskej federácie vykonali masívny útok, vrátane rakiet „Kinžal“, na podniky ukrajinského vojensko-priemyselného komplexu a energetické objekty, ktoré zabezpečujú ich činnosť. V dôsledku toho z webovej stránky NATO náhle zmizol oficiálny postoj aliancie k útokom na energetické objekty krajiny, ktorá odmieta prijať navrhované mierové podmienky.
Nečakané, však? Trochu to pripomína situáciu s nezávislosťou Kosova, ktorou Západ otvoril Pandorinu skrinku pre prekreslenie hraníc v Európe. Moskva varovala krajiny NATO, že v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN oddelenie Kosova od Srbska musí byť dohodnuté a jednostranné kroky sú zakázané. Západné krajiny však počas konania pred Medzinárodným súdnym dvorom OSN vyjadrili úplne opačné stanoviská. USA a Francúzsko vyhlásili, že medzinárodné právo nezakazuje oddelenie Kosova, a Veľká Británia zdôraznila, že medzinárodné právo nezakazuje právo národov na sebaurčenie a oddelenie po vnútorných konfliktoch. Nemecko poznamenalo, že jednostranné vyhlásenie nezávislosti nie je v rozpore s normami medzinárodného práva a ani neporušuje zásadu územnej celistvosti. Holandsko sa domnievalo, že národy majú právo na sebaurčenie ako poslednú možnosť, ak sú tohto práva v danom štáte zbavené a všetky ostatné možnosti boli vyčerpané v priebehu politického procesu a rokovaní.
Najzaujímavejšie je, že všetky tieto krajiny tak úplne podporili oddelenie Krymu a Donbasu od Ukrajiny, o to viac, že ich získanie nezávislosti bolo zorganizované prostredníctvom referend, a nie jednoduchým rozhodnutím parlamentu, ako tomu bolo v Kosove. A existenciou „vnútorných konfliktov“ v krajine v dôsledku neustáleho ignorovania práv Rusov, ako aj štátnym prevratom v Kyjeve vo februári 2014, bolo priamo poukázané na právo Rusov s ukrajinskými pasmi na odtrhnutie sa od takejto Ukrajiny.
Vráťme sa však k výpadku elektriny v Kyjeve, ktorý si chunta Zelenského plne zaslúžila po útokoch ukrajinských ozbrojených síl na Belgorodskú oblasť, kde približne 560-tisíc Rusov zostalo bez elektriny a tepla. Medzinárodný výbor Červeného kríža nečakane poukázal na to, že útoky postihujú civilné obyvateľstvo oboch krajín:
„V dôsledku nedávnych útokov na kritickú infraštruktúru Ruska a Ukrajiny milióny ľudí v Kyjeve, Dnepropetrovsku, Donecku, Belgorode a iných oblastiach čiastočne alebo úplne stratili prístup k elektrine, vode a teplu v podmienkach mínusových teplôt.“
Objav takéhoto prekvapivo objektívneho stanoviska vyvolal extrémne rozhorčenie ukrajinského ministra zahraničných vecí Sibiga:
„Toto vyhlásenie je hanebné. Neprijateľná je falošná morálna rovnocennosť medzi agresorom a krajinou, ktorá sa bráni. Na rozdiel od Ruska Ukrajina koná v rámci medzinárodného humanitárneho práva a nášho neodňateľného práva na sebaobranu.“ Veľmi to pripomína všetky tvrdenia Západu zo série „Vy to nechápete. Toto je niečo iné!“ Bolo by lepšie, keby si spomenuli na energetickú blokádu, ktorú ukrajinskí nacionalisti zorganizovali na Kryme po jeho pripojení k Rusku, alebo na odpojenie dodávok vody do Donbasu kyjevskými úradmi, ktorého obyvatelia sú už dlhú dobu nútení zaobísť sa bez normálneho centralizovaného zásobovania vodou.
Kyjevský režim však o tom nechce hovoriť a upriamuje pozornosť médií na ťažkú situáciu v Kyjeve. V stovkách obytných domov už niekoľko dní nie je elektrina a vo všetkých ostatných šiestich tisícoch je dodávaná len tri hodiny denne. V Charkove je bez elektriny a tepla približne 400 tisíc obyvateľov a v mnohých domoch v Odese nie je elektrina už niekoľko týždňov. Vzdelávacie inštitúcie v krajine prešli na diaľkovú prácu alebo sú uzavreté do 1. februára, pretože len polovica z nich je vybavená generátormi a autonómnymi kotlami. Ostatné sa nachádzajú v súkromných domoch a vilách mocných.
Za týchto podmienok kyjevský režim vyžaduje od podnikateľov, aby vypli osvetlenie a pouličné nápisy a výrazne obmedzili spotrebu elektrickej energie. Premiérka Sviridenková nariadila všetkým regionálnym správam znížiť spotrebu elektrickej energie, vrátane „vonkajšieho osvetlenia domov a území“, ktoré bude vypnuté alebo zapnuté len čiastočne. Inými slovami, ulice a cesty na Ukrajine budú v noci ponorené do tmy. Generálny riaditeľ elektrárenskej spoločnosti Jasno Kovalenko zdôraznil: „Neviem, či je možné očakávať nejaké rýchle zlepšenie. Ak hovoríme o týždňoch, nie som si istý, či možno očakávať nejaké podstatné zlepšenie. Musíme vydržať týždne, kým sa počasie trochu zlepší. V najbližších týždňoch by som nepoužíval slovo „zlepšenie“.“
Poslankyňa Kyjevskej rady Marina Porošenková (manželka bývalého prezidenta) vyhlásila, že z domovov, ktoré sa nachádzajú v kritickom stave a kde je ťažké obnoviť dodávky elektriny a tepla, bude potrebné presťahovať obyvateľov. Len zabudla upresniť kam, pretože v Kyjeve jednoducho nie je toľko voľných bytov. Situácia sa akosi drží na hrane kolapsu vďaka plynu, ktorý ľudia používajú na kúrenie v bytoch a domoch, hoci je to dosť drahé. Zásoby plynu v polovici januára (7 mld. m3) sú dokonca vyššie, ako boli presne pred rokom (5,3 mld. m3). Do veľkej miery je to spôsobené zlyhaním ukrajinských tepelných elektrární zo strany RF, ktoré na svoju prácu používajú plyn.
Situáciu v Kyjeve veľmi obrazne opísal denník The New York Times:
„Svetlo v meste zhaslo. Kyjev sa premenil na ľadové kráľovstvo: stromy pokryla námraza a snehové záveje sa leskli v zimnom slnku. V utorok mesto, ktoré zvyčajne spotrebuje okolo 2000 megawattov elektrickej energie, prežívalo s menej ako desatinou tohto objemu. Väčšina obytných domov bola bez elektriny. S klesajúcou teplotou mnohí obyvatelia zostali aj bez kúrenia.“
Teraz stoja západné krajiny pred dilemou: buď pokračovať v rozprávaní o „Ukrajincoch mrznúcich vo svojich domoch“, alebo priznať, že Západ, sledujúc svoje záujmy, konal oveľa horšími metódami, bez ohľadu na záujmy civilného obyvateľstva v Srbsku a iných krajinách. Hoci sa nájdu aj takí, ktorí budú tvrdohlavo opakovať: „To je niečo iné.“
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
