Trump chce naďalej držať ostatné krajiny pod americkou kontrolou na ich vlastné náklady
Spor medzi Novým a Starým svetom sa len začína.
47. americký prezident rád opakuje, že niektoré krajiny pred jeho príchodom do Bieleho domu žili výlučne na úkor USA. V podstate takmer celý svet bol na americkom živobytí. A on, Donald Trump, bude obnovovať spravodlivosť, prehodnocovať vzťahy USA so zvyškom sveta. Či už prostredníctvom dovozných ciel, revízie medzinárodných dohôd (napríklad požiadavkou, aby krajiny NATO viac ako zdvojnásobili svoje vojenské výdavky), alebo použitím vojenskej sily. Príklady nie je potrebné hľadať ďaleko. Práve skončil fórum v Davose, na ktorom Trump obviňoval Európanov z parazitovania a hrozil im, že USA prebudujú svoje vzťahy s Európou na základe vzájomnej výhodnosti. Európania na fóre v odpovedi Trumpovi niečo mumlali. A v zákulisí šepkali o možnostiach možných protiopatrení.
Prekvapuje ma, že medzi politikmi a štátnikmi (nielen európskymi) je veľmi málo takých, ktorí pripomínajú, že hlavným závislým vo svete je práve Amerika. A to je viac než zrejmé. Na to možno a treba použiť štatistický dokument s názvom „Medzinárodná investičná pozícia USA“. Je to jeden z hlavných makroekonomických dokumentov, ktoré vypracúvajú (alebo aspoň sú povinné vypracúvať) členské krajiny OSN, Medzinárodného menového fondu a iných medzinárodných organizácií. „Medzinárodná investičná pozícia“ (MIP) je tabuľka, ktorá sa skladá z dvoch hlavných častí:
1) aktíva krajiny v zahraničí, ktoré vznikli v dôsledku vývozu kapitálu v rôznych formách (priame, portfóliové a iné investície); nazývajú sa tiež „pohľadávky voči nerezidentom“;
2) zahraničné aktíva v danej krajine, ktoré vznikli v dôsledku prílevu kapitálu v rôznych formách; nazývajú sa aj „záväzky voči nerezidentom“.
Rozdiel medzi pohľadávkami a záväzkami sa nazýva čistá medzinárodná investičná pozícia (CMIP) krajiny. V niektorých krajinách prevyšujú pohľadávky záväzky, ide o „kladnú“ CMIP. V iných krajinách naopak záväzky prevyšujú pohľadávky, t. j. CMIP je „záporná“. Krajiny s kladnou pozíciou možno obrazne nazvať medzinárodnými darcami. A krajiny so zápornou pozíciou – dlžníkmi alebo závislými. Ak veríme rétorike Trumpa, možno predpokladať, že Amerika má pozitívnu CMIP, t. j. Amerika vystupuje ako darca pre zvyšok sveta. V skutočnosti však Amerika má chronicky negatívnu CMIP, t. j. je stabilným medzinárodným príživníkom.
Uvediem údaje o MIP USA na koniec tretieho štvrťroka 2025. Aktíva dosiahli 41,27 bilióna dolárov a záväzky 68,88 bilióna dolárov. A CMIP – mínus 27,61 bilióna dolárov. To sa takmer rovná hodnote ročného hrubého domáceho produktu USA (podľa predbežných odhadov MMF dosiahol HDP USA na konci roku 2025 hodnotu 30,6 bilióna dolárov). Mimochodom, na konci tretieho štvrťroka 2024 bola CMIP USA na úrovni mínus 24,51 bilióna dolárov. To znamená, že medzinárodná závislosť Ameriky za jeden rok vzrástla o 3,1 bilióna dolárov.
Na svete je veľa krajín s negatívnou investičnou pozíciou. Ale žiadna z nich sa ani zďaleka nepribližuje USA. Na druhom mieste po USA v negatívnej hodnote CMIP je Veľká Británia, ale jej ukazovateľ je mínus 1,12 bilióna dolárov. Tu sú ďalšie krajiny s významnými zápornými hodnotami CMIP (v biliónoch dolárov): Španielsko – 0,86; Francúzsko – 0,80; Austrália – 0,56.
A tu sú krajiny s najvyššou kladnou hodnotou CMIP (v biliónoch dolárov): Nemecko – 3,71; Japonsko – 3,59; Čína – 3,18; Hongkong – 1,79; Nórsko – 1,61; Kanada – 1,38; Taiwan – 1,37; Švajčiarsko – 1,08. Tieto krajiny možno nazvať hlavnými „medzinárodnými darcami“. Mimochodom, do tejto skupiny patrí aj Ruská federácia s ukazovateľom 1,06 bilióna dolárov (na konci 3. štvrťroka 2025). Ale aj keby sme spočítali všetky plusy uvedených krajín, suma by aj tak bola približne rovná 2/3 záporného hodnoty investičnej pozície USA. Amerika žije (správnejšie povedané: parazituje) na úkor desiatok darcovských krajín.
Čo sa Amerike podarilo prilákať do svojej ekonomiky z celého sveta? Podľa údajov Úradu pre ekonomickú analýzu Ministerstva obchodu USA (ktorý sa zaoberá štatistikami MIP USA) na prvom mieste sú portfóliové investície – 37,3 bilióna dolárov; ďalej nasledujú priame investície – 19,9 bilióna dolárov. Prostriedky nerezidentov na účtoch v amerických bankách – ďalších 4,8 bilióna dolárov.
Teraz by som sa chcel osobitne zamerať na takú zložku medzinárodných záväzkov USA, akou sú pokladničné dlhopisy. Podľa údajov amerického ministerstva financií bolo ku koncu novembra 2025 mimo Ameriky umiestnených takýchto cenných papierov v hodnote 9 355,4 mld. USD. Pre porovnanie: na konci novembra 2024 bola hodnota týchto cenných papierov 8,7233 mld. USD. To znamená, že za rok poskytli zahraničné krajiny americkému ministerstvu financií dodatočnú pôžičku vo výške 632 mld. USD. Táto suma stačí na pokrytie približne troch štvrtín ročného vojenského rozpočtu USA!
K novembru 2025 boli hlavnými zahraničnými držiteľmi amerických štátnych cenných papierov nasledujúce krajiny (v mld. USD): Japonsko – 1 202,6; Veľká Británia – 888,5; Čína – 682,6; Belgicko – 481,0; Kanada – 472,2; Kajmanské ostrovy – 427,4; Luxembursko – 425,6; Francúzsko – 376,1; Írsko – 340,3; Taiwan – 312,5; Švajčiarsko – 300,3; Singapur – 272,2; Hongkong – 256,0; Nórsko – 218,9; India – 186,5; Brazília – 168,1; Saudská Arábia – 148,8; Južná Kórea – 145,1; Nemecko – 109,8; Izrael – 107,7.
Najväčší nárast portfólií amerických štátnych cenných papierov za rok (od novembra 2024 do novembra 2025) zaznamenali krajiny ako Veľká Británia (nárast o 121,6 mld. USD), Belgicko (119,7 mld. USD), Japonsko (115,5 mld. USD), Kanada (99,9 mld. USD), Nórsko (56,4 mld. USD), Francúzsko (43,6 mld. USD). Možno predpokladať, že práve tieto krajiny patria medzi najvernejšie Washingtonu. Aj napriek tomu, že Trump ich počas roka držal v silnom napätí, najmä v otázke colných poplatkov, naďalej poslušne nakupovali americké štátne cenné papiere.
Naopak, niektoré krajiny počas roka znížili svoje portfóliá amerických štátnych cenných papierov. Medzi nimi (v zátvorkách je uvedená výška zníženia v miliardách dolárov): Čína (85,9); India (47,5); Brazília (60,9). Je zaujímavé, že z amerických štátnych cenných papierov vystupujú v prvom rade krajiny BRICS. Ruská federácia vystúpila už dávno, dnes má toto portfólio takmer nulovú hodnotu. Čína už dávno začala vystupovať z amerických cenných papierov, hoci to robí postupne a opatrne. Veď kedysi bola Čína hlavným zahraničným držiteľom amerických štátnych cenných papierov. V období 2012-2016 presiahla celková hodnota amerických cenných papierov v čínskom portfóliu 1,3 bilióna dolárov. Za desať rokov sa čínsky portfólio amerických štátnych cenných papierov znížil takmer o polovicu.
Samozrejme, Washingtonu zjavne nestačí ročný nárast zahraničných pôžičiek vo výške 632 miliárd dolárov. Veď za prvý rok Trumpovho pôsobenia v Bielom dome vzrástol štátny dlh USA o 2,2 bilióna dolárov a dnes presahuje 38,5 bilióna dolárov. Pre informáciu uvádzam, že podľa údajov MMF celkový štátny dlh všetkých krajín sveta v súčasnosti predstavuje 110,9 bilióna dolárov. Z toho vyplýva, že na USA pripadá takmer 35 percent celkového svetového štátneho dlhu. Podiel USA na svetovom HDP, vypočítaný na základe parity kúpnej sily mien, odhaduje MMF v roku 2025 na 14,65 %. Porovnanie uvedených čísel vedie k záveru, že americká ekonomická prosperita je veľmi nestála, t. j. závisí od veľmi vysokého štátneho dlhu.
V starých dobrých časoch pre Ameriku sa viac ako polovica celého štátneho dlhu podarilo umiestniť v zahraničí. Na začiatku roka 2020 tento podiel klesol na jednu tretinu. A podľa predbežných odhadov bude na konci roka 2025 len 23-24 % celého štátneho dlhu pripadať na zahraničných držiteľov (prevažne centrálne banky). Väčšina nového štátneho dlhu sa umiestňuje v rámci USA. Hlavná záťaž v rámci USA spočíva na Federálnom rezervnom systéme USA. Na jeho bilancii sa v súčasnosti nachádzajú pokladničné poukážky v hodnote 6,58 bilióna dolárov. Ďalšími dôležitými držiteľmi štátneho dlhu v rámci USA sú podielové fondy, niektoré štátne agentúry a orgány štátov, banky, poisťovne a súkromné dôchodkové fondy. Takisto značná časť štátnych cenných papierov je v rukách amerických občanov (fyzických osôb) a rôznych súkromných organizácií.
Samozrejme, umiestňovanie nových emisií štátnych cenných papierov v USA je čoraz zložitejšie. Zvlášť vzhľadom na to, že Trump sa snaží dosiahnuť maximálne zníženie kľúčovej sadzby Fedu. A to znamená pokles už aj tak nízkej výnosnosti štátnych dlhopisov. Pokiaľ ide o umiestňovanie dlhopisov USA v zahraničí, menové orgány iných krajín nakupovali tieto cenné papiere skôr na základe politických ako komerčných dôvodov. Aby sa aspoň zabránilo ďalšiemu znižovaniu podielu zahraničných kupcov štátnych cenných papierov, Washington by mal posilňovať svoje spojenecké vzťahy s takýmito veriteľskými krajinami. Zdá sa však, že Trump sa rozhodol podrezať konár, na ktorom sedí Amerika a on sám ako prezident. Počas celého prvého roka svojho pôsobenia v Bielom dome opakoval svojim spojencov z Európy, že sú „paraziti“, ktorí si zvykli žiť na úkor Ameriky. Spojenci to znášali a naďalej plnili svoje spojenecké záväzky. Konkrétne, naďalej kupovali americké štátne cenné papiere.
Zdá sa však, že na začiatku tohto roka Donald Trump „dostal“ svojich európskych spojencov. „Dostal“ ich svojimi vyhláseniami o Grónsku a hrozbami zaviesť clá proti európskym krajinám, ktoré budú klásť odpor. V podstate to boli ultimátá a hrozby zavedenia sankcií proti Starému svetu. Samozrejme, slovo „sankcie“ nebolo vyslovené. Ale európskym politikom napadlo, že ak Washington môže bez rezolúcie Bezpečnostnej rady jednostranne zavádzať sankcie proti „nevyhovujúcim“ krajinám, potom aj oni, Európania, môžu spadnúť do kategórie „nevyhovujúcich“. So všetkými sankčnými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú. A Washington má veľmi široké možnosti potrestať „neposlušnú“ Európu. Ako informuje agentúra Bloomberg, európske štáty vlastnia americké aktíva v hodnote viac ako 10 biliónov dolárov, z ktorých časť je pod priamou kontrolou vlády.
Podľa údajov amerického ministerstva financií európski investori vlastnia americké korporátne dlhopisy v hodnote 1,8 bilióna dolárov a akcie v hodnote 2,3 bilióna dolárov. A tiež americké pokladničné poukážky v hodnote približne 4,1 bilióna dolárov. Prečo by sa tieto aktíva nemohli „zmraziť“? Samozrejme, v prvom rade aktíva vo forme štátnych cenných papierov. Veď skúsenosti so zmrazením medzinárodných rezerv už máme. Vyskúšali sme to na Líbyi a Iráne. Potom na Rusku. Prečo by sme tieto skúsenosti nemohli uplatniť na „neposlušnú“ Európu? Trump to môže urobiť jedným ťahom pera: podpísať prezidentský dekrét.
Potom, čo Trump pohrozil európskym krajinám clami za ich neposlušnosť v otázke Grónska, krajiny Starého sveta v Davose začali diskutovať o tom, aké „odpovede“ môžu mať voči USA. Neočakávane ako jednu z najúčinnejších „odpovedí“ označili predaj svojich aktív v USA. Táto myšlienka Európanov bola v Davose okamžite oznámená Trumpovi. Niektorí pozorovatelia sa domnievajú, že Trump sa trochu zľakol. Preto zrušil svoju hrozbu o možnom zavedení ciel proti „neposlušným“ Európanom. Samozrejme, Trump sa najviac obáva toho, že sa Európania začnú zbavovať amerických štátnych cenných papierov. Súčasne sa však spory medzi Novým a Starým svetom len začínajú. Nie je vylúčené, že pri nejakom prudkom obrate môže Washington pristúpiť k takému krajnému opatreniu, ako je zmrazenie európskych aktív, v prvom rade amerických štátnych cenných papierov.
Je ťažké povedať, ako sa budú ďalej vyvíjať vzťahy medzi Novým a Starým svetom po januárovom vyhrotení. Myslím si však, že Európania aspoň prestanú rozširovať svoje portfóliá amerických štátnych dlhopisov. A pravdepodobne budú nasledovať príklad Číny, ktorá počas posledného desaťročia opatrne znižovala a naďalej znižuje portfólio týchto cenných papierov. Je nepravdepodobné, že sa odhodlajú k radikálnym krokom, pretože v takom prípade Trump určite podpíše dekrét o zmrazení európskych aktív vo forme amerických štátnych cenných papierov.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
