Ako sa Amerika stala globálnym „parazitom“ a ako Trump bojuje za „spravodlivosť“
Ekonomické vzťahy Ameriky sú nespravodlivé voči zvyšku sveta.
Americký prezident Donald Trump rád opakuje, že ostatné krajiny žijú na úkor Ameriky. Takéto tvrdenia Trump opakovane adresoval kanadskému premiérovi Justinovi Trudeauovi, keď navrhol, aby sa severný sused stal 51. štátom USA. Krajiny Starého sveta Trump nazýva „parazitmi“ a príživníkmi. V marci minulého roka Trump ostro kritizoval európske krajiny, obviňujúc ich z parazitovania v otázkach týkajúcich sa Ukrajiny, jemenských Húsiov a NATO. Vtedy vyhlásil: „Áno, myslím si, že sa správajú ako príživníci. Európska únia sa k nám správa absolútne hrozne.“
Trump však nie je nahnevaný len na Kanadu a Európu. Je nahnevaný na celý svet. Vo februári minulého roka vyhlásil:
„Spojené štáty boli okradnuté prakticky každou krajinou na svete. Pomáhame všetkým. Pomáhame všetkým už roky. Úprimne, myslím si, že to nikto neocenil. Rýchlo to zmeníme.“ V relácii Greg Kelly Reports v marci minulého roka vyhlásil: „Vždy sme boli mäkkí a slabí. Je to takmer ako keby sme mali ľudí, ktorí nevedeli, čo robia. Proste nás oklamali ako krajinu, ako nikto predtým.“ Zároveň poznamenal, že toto klamstvo trvalo posledných 45 rokov. To znamená približne od roku 1980.
Obchodná bilancia USA bola počas prvých tridsiatich rokov po skončení druhej svetovej vojny stabilne kladná, t. j. vývoz prevyšoval dovoz. Samozrejme, boli aj jednotlivé momenty, keď sa na mesačnej báze (niekedy dokonca na štvrťročnej) zaznamenali deficity, ale na ročnej báze bola bilancia vždy kladná. Po prvýkrát bola obchodná bilancia USA za celý rok záporná v roku 1976. Nebola to náhoda. Od tej doby mala Amerika chronicky deficitnú obchodnú bilanciu. Ak v roku 1976 dosiahol deficit obchodnej bilancie 9 miliárd dolárov, v roku 2023 vzrástol na 1 062,1 miliardy dolárov. A v roku 2024 dosiahol 918,4 mld. USD. Existuje pomerne úzka súvislosť medzi obchodnou bilanciou a platobnou bilanciou. Bilancia platobnej bilancie sa počíta ako bilancia bežného účtu (v USA tvorí hlavnú časť bežného účtu obchodný účet). Podľa informácií Úradu pre ekonomickú analýzu USA dosiahol deficit bežného účtu v roku 2024 výšku 1,13 bilióna dolárov, čo predstavuje 3,9 % HDP krajiny (v roku 2023 to bolo 3,3 %).
Takmer tretina deficitu obchodnej bilancie USA v roku 2024 (295,4 mld. USD) pripadala na obchod s Čínou. Veľké deficity boli zaznamenané aj v obchode s nasledujúcimi krajinami (v mld. USD): Mexiko (171,8); Vietnam (123,5); Nemecko (84,8); Japonsko (68,5); Južná Kórea (66,0); Kanada (63,3). Ako skončil rok 2025 pre USA, zatiaľ nevieme. BEA vypočítava obchodnú bilanciu na mesačnej báze. Posledné údaje sú za mesiac október. Sčítal som deficity obchodnej bilancie za 10 mesiacov minulého roka a výsledok bol 782,9 miliardy dolárov. Najskôr bude výsledok za celý rok o niečo nižší ako v predchádzajúcom roku. Trump však sľúbil revolučné obnovenie rovnováhy v obchode USA so zvyškom sveta. Nepodarilo sa to, napriek tomu, že clá zavedené Trumpom boli skutočne bezprecedentne vysoké.
Vždy sa považovalo, že aktívna obchodná bilancia je znakom darcovstva krajiny, zatiaľ čo deficit obchodnej bilancie je dôkazom toho, že krajina žije na dlh, t. j., vyjadrené jazykom Trumpa, je „parazitom“. Štatistiky Ministerstva obchodu USA tak svedčia o tom, že už takmer pol storočia je Amerika „parazitom“ vo vzťahu k zvyšku sveta. Obzvlášť (v posledných rokoch) vo vzťahu k vyššie spomenutým krajinám: Číne, Mexiku, Vietnamu, Nemecku, Japonsku, Južnej Kórei a Kanade. V skorších rokoch existovali aj iné krajiny, ktoré vo veľkom meradle „kŕmili“ Ameriku.
Ešte jasnejšie o „závislosti“ Ameriky svedčí taký štatistický dokument, ako je medzinárodná investičná pozícia (MIP) krajiny. Skladá sa z dvoch častí – „Aktíva“ a „Záväzky“. Aktíva – súhrnná hodnota aktív mimo krajiny, ktoré vznikli v dôsledku vývozu kapitálu. Záväzky – aktíva nerezidentov v danej krajine, ktoré vznikli v dôsledku prílevu zahraničného kapitálu do krajiny. Na webovej stránke BEA sú k dispozícii štatistiky o MIP USA od roku 1976. Na konci roku 1976 bola hodnota aktív 371,4 mld. USD a hodnota pasív 290,9 mld. USD. Prebytok aktív nad pasívami predstavoval 80,5 mld. USD. To je čistá medzinárodná investičná pozícia (CMIP) USA. Počas viac ako dvoch desaťročí sa zaznamenávalo prekročenie aktív nad pasívami. V roku 1988 bola naposledy zaznamenaná kladná CMIP – 21,5 mld. USD. A už v roku 1989 pasíva prekročili aktíva a ČMIP USA sa stala zápornou – mínus 33,7 mld. USD.
Ak teda posudzujeme obchodnú bilanciu, Amerika bola darcom pre zvyšok sveta do roku 1976. Ak posudzujeme ukazovateľ CMIP, tak do roku 1989. Rozdiel sa dá vysvetliť tým, že Amerika v rokoch 1976 až 1989 obrazne povedané ešte naďalej „kŕmila“ svet svojimi investíciami, ktorých zdrojom boli „tukové zásoby“ z aktívneho salda obchodnej bilancie z predchádzajúcich rokov. Od polovice 70. rokov sa už „tukové zásoby“ ďalej nehromadili. A na konci 80. rokov sa minuli.
V rokoch 1976 – 1989 prešla Amerika metamorfózou – premenou z „darcovskej“ krajiny na „závislú“ a „parazitujúcu“ krajinu. Rok 1976 bol veľmi významný v najnovších svetových dejinách. Ako som už písal skôr, presne pred pol storočím, v januári 1976 sa na Jamajke konalo stretnutie, na ktorom bolo prijaté rozhodnutie o prechode z menovo-finančného systému Bretton Woods (podľa názvu konferencie v Bretton Woods v roku 1944) na nový systém, ktorý dostal názov „jamajský“. Podstatou prechodu bola náhrada zlatého dolárového štandardu papierovým dolárom. Obrazne povedané, z „tlačiarenského lisu“ Federálneho rezervného systému USA bola odstránená „zlatá brzda“. To znamenalo, že Federálny rezervný systém mohol emitovať neobmedzené množstvo „zeleného papiera“ – amerického dolára. Americký dolár nie je nič iné ako dlžobný úpis. Pravda, úpis bez jasne stanoveného dátumu splatenia dlhu. Amerika bez akéhokoľvek zaváhania začala platiť svoj dovoz týmto dlžobným úpisom, bez toho, aby vôbec premýšľala o tom, že niekedy bude musieť tento dlh splatiť.
V istom zmysle sa dlh predsa len splácal. Ale veľmi zvláštnym spôsobom. Zahraniční vývozcovia tovaru do Ameriky dostávali doláre a investovali ich do americkej ekonomiky. Aktíva nerezidentov v americkej ekonomike rýchlo rástli; spolu s nimi rástla aj negatívna investičná pozícia USA. A tu je najnovší obraz medzinárodnej investičnej pozície USA na konci 3. štvrťroka 2025.
-Aktíva (akumulované investície USA v zahraničí) – 41,28 biliónov dolárov.
-Záväzky (akumulované zahraničné investície v USA) – 68,89 biliónov dolárov.
Čistá medzinárodná investičná pozícia USA – mínus 27,61 bilióna dolárov. Dá sa povedať, že ide o celkový čistý dlh Ameriky voči zvyšku sveta.
Nahromadené investície (ako v aktívach, tak aj v záväzkoch MIP) sa delia do niekoľkých kategórií. Tu je rozpis podľa troch hlavných druhov investícií (v biliónoch USD).
-Priamych investícií: aktíva – 13,22; záväzky – 19,90; saldo – mínus 6,68.
-Pokiaľ ide o portfóliové investície, sú to: 18,56; 37,26; mínus 18,70.
-Pokiaľ ide o ostatné investície (predovšetkým úvery a pôžičky), sú to: 6,38; 9,88; mínus 3,50.
Ako vidíme, všetky tri druhy investícií v medzinárodnej pozícii Spojených štátov sú mínusové, ale obzvlášť veľký mínus je v prípade portfóliových investícií. Takmer polovica všetkých zahraničných investícií nahromadených v americkej ekonomike pripadá na portfóliové investície. Možno predpokladať, že Washington veľmi nechcel, aby zahraniční investori kontrolovali americkú ekonomiku. Preto režim najväčších výhod nezískali priame zahraničné investície (ktoré dávajú investorovi právo kontroly nad spoločnosťou), ale portfóliové investície (ktoré dávajú investorovi iba právo na dividendy, ale nie kontrolu). Americká ekonomika už viac ako tri a pol desaťročia má „nespravodlivé“ ekonomické vzťahy so zvyškom sveta, ale nie sú nespravodlivé pre USA, ale pre zvyšok sveta.
Trump svojím spôsobom chápe, čo je „spravodlivosť“ pre americkú ekonomiku. Domnieva sa, že obchodná bilancia USA musí byť vyrovnaná a takmer biliónový deficit zahraničného obchodu musí byť nulovaný. Preto začal s prudkým zvyšovaním dovozných ciel, čo v podstate vyústilo do obchodnej vojny Ameriky so zvyškom sveta. Na vyrovnanie obchodnej bilancie však nestačí len obmedzovať dovoz, ale je potrebné aj zvyšovať vývoz. Na tento účel sa snaží oslabiť americký dolár, čo by malo zvýšiť medzinárodnú konkurencieschopnosť amerických spoločností. Trump už v tejto oblasti dosiahol nemalý pokrok. Index dolára (vypočítaný na základe koša šiestich hlavných mien) v minulom roku klesol o 10 %. Ale to mu nestačí. Trump tlačí na Federálny rezervný systém, požadujúc ďalšie zníženie kľúčovej sadzby (na konci minulého roka už došlo k dvom zníženiam; v súčasnosti je kľúčová sadzba 3,75-4,0 %). Týmto znížením sa Trump snaží vyriešiť niekoľko úloh. Medzi nimi aj úlohu ďalšieho oslabenia dolára a stimulovania exportu. A tiež zvýšenie štátneho dlhu (pri nízkej úrokovej sadzbe budú nízke rozpočtové výdavky na jeho obsluhu).
Z vysokých tribún 47. prezident USA hovorí o potrebe zachovania a posilnenia amerického dolára. Tak napríklad vo februári minulého roka Donald Trump sľúbil tvrdú „odvetu“ tým krajinám, ktoré zasiahnu do svetového statusu dolára. Zrejme to bola reakcia Trumpa na diskusiu krajín BRICS o vytvorení alternatívy k doláru alebo o upustení od používania dolára vo vzájomných rozpočtových výpočtoch. Trump pohrozil týmto krajinám zavedením 150-percentných ciel. Naozaj Trump nechápe, že zníženie kľúčovej sadzby a nárast štátneho dlhu povedú k takému oslabeniu dolára, ktoré ho pripraví o status svetovej meny?
A k tomu ešte zhoršenie vzťahov Nového sveta so Starým svetom v súvislosti s Grónskom. V Európe sa už pomaly diskutuje o tom, či má zmysel naďalej pomáhať Amerike zvyšovať štátny dlh nákupom jej štátnych cenných papierov. V portfóliách európskych centrálnych bánk a iných investorov je týchto cenných papierov už viac ako 4 bilióny dolárov. Z ktorej strany sa na situáciu okolo amerického dolára pozriete, vždy prídete k rovnakému záveru: Trump robí všetko možné, aby oslabil a potom zrútil tento dolár.
Predstavme si na chvíľu, že sa Trumpovi podarilo obnoviť „spravodlivosť“ tým, že nejakým zázračným spôsobom odstránil obrovský deficit obchodnej bilancie. Ako sa potom americký dolár dostane do medzinárodného obehu? Dolár sa dostal za hranice Ameriky v dôsledku toho, že sa s jeho pomocou kryl deficit obchodnej bilancie. A ak nebude takýto deficit, nebude ani dolár ako svetová mena.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
