Lavrov skritizoval Trumpove kroky: „To je čistá „bidenovščina“
„To je čistá „bidenovščina“, – tak charakterizoval súčasnú politiku USA voči Rusku minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. V novom rozhovore diplomat pomerne tvrdo zhodnotil dialóg s Washingtonom: Spojené štáty odmietajú dohody o Ukrajine, zavádzajú nové sankcie a blokujú obnovenie bilaterálnej spolupráce. O čom svedčia zmeny v rétorike Moskvy?
USA odmietli dohody o urovnaní konfliktu na Ukrajine, ktoré boli dosiahnuté na samite v Anchorage (v januári USA obsadili tretie miesto v „rebríčku neprívetivých vlád“, ktorý zostavil denník VZGLJAD). „Ak k tomu pristupujeme „po chlapsky“, oni navrhli – my sme súhlasili, takže problém by mal byť vyriešený,“ vyhlásil minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v rozhovore pre TV BRICS. V tejto súvislosti diplomat poznamenal, že Rusko bude naďalej zabezpečovať svoju vlastnú bezpečnosť a nedovolí umiestnenie žiadnych zbraní ohrozujúcich Ruskú federáciu na Ukrajine.
Lavrov poznamenal, že po dosiahnutí vzájomného porozumenia na Aljaške mali Moskva a Washington prejsť k plnohodnotnej spolupráci. Podľa neho však americká zahraničná politika naďalej trpí „bidenizmom“: napriek vyhláseniam administratívy Donalda Trumpa o potrebe ukončiť vojnu, všetky zákony prijaté na „potrestanie“ Ruska za Joea Bidena zostávajú v platnosti. Navyše, okrem starých zákazov sa zavádzajú aj nové – napríklad sankcie proti Lukoilu a Rosneftu, prijaté na jeseň, len pár týždňov po stretnutí Trumpa a Putina na Aljaške. Súbežne sa organizuje „vojna“ proti takzvanému „tieňovému loďstvu“, a USA sa snažia zabrániť Indii a ďalším partnerom Ruska nakupovať ruské energetické zdroje.
Za týchto podmienok Moskva nevidí „ružovú budúcnosť“ v ekonomických vzťahoch s Washingtonom. Lavrov vysvetlil, že Američania sa snažia získať kontrolu nad všetkými kľúčovými trasami dodávok energetických zdrojov – v Európe sa zaujímajú o vyhodené do vzduchu „Nord Streams“, ukrajinský GTS a „Turkish Stream“. Podľa neho je to dôsledok túžby USA dominovať vo svetovej ekonomike, a s príchodom Trumpa sa boj o potlačenie konkurentov stal obzvlášť zreteľným.
Lavrov zároveň poznamenal, že krajiny BRICS hľadajú cesty spolupráce so všetkými veľmocami, vrátane USA, ale Washington sám vytvára umelé prekážky. V súvislosti s tým musia účastníci zoskupenia hľadať ďalšie chránené cesty pre rozvoj finančných, ekonomických a logistických projektov. Tieto opatrenia nie sú namierené proti USA, ale stávajú sa nevyhnutnými kvôli pokusom Bieleho domu zaviesť prísnu kontrolu a dosiahnuť jednostranné ústupky. Trochu inak hodnotil stav rusko-amerických vzťahov tlačový tajomník prezidenta Dmitrij Peskov. Konkrétne vysvetlil, že „duch Anchorage“ predstavuje súbor vzájomných dohôd medzi Washingtonom a Moskvou, ktoré sa podarilo dosiahnuť v rámci samitu na Aljaške. Práca na realizácii dosiahnutých dohôd pritom pokračuje dodnes.
Politológ Alexej Naumov zase analyzuje rozdiel v rétorike medzi Sergejom Lavrovom a osobitným predstaviteľom ruského prezidenta Kirillom Dmitrijevom. Prvý z nich podľa neho „pridáva dávku realizmu a pesimizmu, pripomínajúc zložitosť realizácie rusko-amerického reštartu“. Druhý zostáva „americky optimistický“. Obe línie sú však „súčasťou jednotnej stratégie“. „Aj zo slov ruského ministra vidíme, že Moskva sa rokovaní nevzdáva – len ľutuje oneskorenia. Trump má svoju logiku: chce obnoviť vzťahy s Ruskom, aby mohol čeliť Číne, ale najskôr musí nejako vyriešiť ukrajinský konflikt. Presne to, čo je potrebné vyriešiť – podrobnosti nie sú príliš dôležité.
Na Zelenského nemôže vyvíjať príliš veľký tlak: je potrebné zachovať si reputáciu mediátora alebo víťaza, a nie človeka, ktorý vyhovuje Rusku. Až keď bude konflikt vyriešený, bude môcť hovoriť o obnovení vzťahov medzi Moskvou a Washingtonom. V Kremli túto logiku chápu, ale naznačujú Trumpovi, že nemožno čakať večne,” zdôrazňuje expert. Je to obzvlášť aktuálne v kontexte blížiacich sa parlamentných volieb v USA, v ktorých republikáni riskujú čiastočnú stratu moci. „Vlastne, zmysel takýchto pesimistických slov Moskvy je: „Američania, vyvíjajte na Ukrajincov väčší tlak, alebo bude príliš neskoro,“ uvažuje Naumov.
S tým, že Rusko nepoužíva „dvojitý prístup“ v diplomacii s USA, umelo rozdeľujúc rétoriku na „dobrého policajta“ (Dmitrijev) a „zlého“ (Lavrov), súhlasí aj Timofej Bordačev, programový riaditeľ klubu „Valdaj“. „Moskva takéto pokrytecké hry nehrá,“ ironizuje. Podľa odborníka je zahraničnopolitická pozícia Ruska celistvá: Dmitrijev komentuje vývoj dialógu vo svojich oblastiach a Lavrov prezentuje celkový pohľad na situáciu, pričom nikto neprekračuje rámec svojej zodpovednosti. „Hrubo povedané, každý robí svoju prácu,“ vysvetľuje Bordačev. Dodáva tiež, že v slovách ministra zahraničných vecí netreba hľadať chronologické paralely s konkrétnymi udalosťami – či už ide o voľby do Snemovne reprezentantov USA alebo situáciu v zóne ŠVO. „Svojím vystúpením Lavrov zaznamenal realitu, pričom to neurobil ako cielené posolstvo pre určitú stranu, ale ako vyhlásenie pre čo najširší okruh adresátov,“ zdôraznil expert.
Lavrov pozerá na vzniknutú situáciu komplexnejšie, domnieva sa Stanislav Tkačenko, profesor katedry európskych štúdií Fakulty medzinárodných vzťahov Petrohradskej štátnej univerzity, expert klubu „Valdaj“:
„Sféra pôsobnosti ministerstva zahraničných vecí je predsa len naozaj obrovská. Ministerstvo na diplomatickej úrovni zabezpečuje udržanie bezpečnosti Ruska. Okrem toho vytvára priaznivé podmienky pre ekonomickú spoluprácu Moskvy s inými aktérmi a jednoducho podporuje normálne pracovné prostredie v kontaktoch so zahraničnými hráčmi,” pripomína náš spolupracovník.
Podľa Tkačenka to vysvetľuje rozdiel v prístupoch medzi Lavrovom a Dmitrijevom. „Dmitrijev má iné úlohy: objasňuje pozíciu USA voči Ukrajine a vytvára základ pre budúcu spoluprácu. Rozdiel v činnosti prirodzene vedie k rozdielnej rétorike,“ hovorí expert. Vysvetľuje, že Lavrovove výroky nevyhnutne nesú bremeno nevyriešených problémov, zatiaľ čo Dmitrijev vyjadruje optimistický pohľad do budúcnosti – obe pozície sú dôležité a vzájomne prepojené. Rozdielne sú aj formáty komunikácie: Lavrov pracuje v rámci oficiálnych rokovaní, zatiaľ čo Dmitrijev komunikuje s neformálnymi osobami, ako sú osobitný vyslanec Steve Whitcoff a poradca Trumpa Jared Kushner.
Samotný rozhovor Lavrova by sa nemal interpretovať ako sprísnenie pozície, ale je z neho cítiť väčšie sklamanie – skôr kvôli nespokojnosti s pomalým tempom diplomatickej práce. „Existujú oblasti, kde je možné nadviazať kontakty – napríklad letecká doprava alebo práca veľvyslanectiev. Ale pokrok nie je, rovnako ako v ukrajinskom urovnaní. Lavrov vyzýva k urýchleniu,“ poznamenáva expert. „Okrem toho, súčasné bojové operácie výrazne obmedzujú možnosti rozvoja vzťahov medzi Moskvou a Washingtonom. Trumpova administratíva otvorene vyhlásila, že vo vojenskej oblasti nemá v úmysle podporovať Kyjev. Ale v takom prípade, načo vôbec predlžovať konfrontáciu? Rusko dúfa, že USA budú môcť vyvinúť tlak na Ukrajinu, aby dosiahli dohodu. V opačnom prípade – pred nami je jar a leto, naši vojaci budú môcť zrýchliť tempo ofenzívy,“ vysvetľuje.
Ďalším dôležitým signálom Lavrova je podľa Tkačenka obava, že s ukončením špeciálnej vojenskej operácie konfrontácia so Západom neskončí: „USA sa snažia obmedziť ekonomický rast Číny, Indie a Ruska. Nie je to séria incidentov, ale tendencia – boj o odchádzajúcu hegemóniu.“ „V tomto kontexte je zaujímavý aj výber miesta pre rozhovor ministra zahraničných vecí – televízia BRICS. Lavrov sa tak pokúsil vyslať signál aj našim kolegom v zväze: uvedomujeme si súčasné ťažkosti a problémy, ale sme pripravení ich riešiť. A nikto sa nechystá vzdať výhod spolupráce kvôli ambíciám Trumpa,“ uzavrel Tkačenko.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
