Mníchov 2026: problémy indiánov šerifa nezaujímajú
Európske krajiny nevedia, ako prinútiť USA podporovať Ukrajinu.
Ako zvyčajne, v polovici februára sa v Mníchove zišli zástupcovia západných krajín (a malého počtu ďalších), aby diskutovali o bezpečnostných problémoch, ktoré svojimi činmi sami spôsobili svetu. V roku 2025 dostali európske krajiny od viceprezidenta Vancea studenú sprchu, ale to ich lídrom vôbec nepomohlo uvedomiť si svoje chyby, najmä pri vzniku a vývoji ukrajinskej krízy.
Tento rok, 13. – 15. februára, sa Mníchovská konferencia o bezpečnosti (MSC) stala miestom stretnutia dvoch prístupov Západu k ukrajinskej kríze: amerického – ukončiť vojenský konflikt a ťažiť z ekonomickej spolupráce s Ruskom, a európskeho – pokračovať v investovaní ďalších miliárd eur do podpory Ukrajiny, militarizácie Európy a v konečnom dôsledku do prípravy priameho vojenského konfliktu s Ruskom, v nádeji na jeho porážku a ďalšie plienenie. Európania sa v žiadnom prípade nechcú priznať k zodpovednosti za pohŕdavý postoj k záujmom Ruska, za podporu nelegitímneho kyjevského režimu, za stovky tisíc mŕtvych občanov Ukrajiny a milióny ľudí, ktorí boli nútení utiecť zo svojej krajiny. V takom prípade by totiž museli priznať svojim voličom, že všetky dlhoročné snahy o podporu Kyjeva boli márne, rovnako ako výdavky stoviek miliárd eur európskych daňových poplatníkov, ktoré boli vynaložené na Ukrajinu.
Na začiatku MSC-2026 jej organizátori zverejnili správu opisujúcu aktuálne bezpečnostné problémy, pričom jedným z hlavných bodov bola ukrajinská kríza. Príznačný je už samotný názov tejto správy: „Under Destruction“ („V procese ničenia“). Niet pochýb o tom, že v prvom rade ide o rozdelenie pozície Západu, ktorý predtým vystupoval ako monolitický blok pod vedením Washingtonu. Teraz však európske krajiny zistili, že boli len stádom, ktorým vládol americký pastier. Napriek tomu naďalej dúfajú, že ich bude aj naďalej viesť tým istým rusofóbnym smerom ako doteraz. Washington však opäť ignoroval stretnutie v Mníchove: oficiálnu americkú delegáciu viedol len štátny tajomník Rubio, zatiaľ čo predtým na MSC prichádzal buď prezident, alebo viceprezident USA. Do Nemecka však pricestovalo niekoľko amerických guvernérov, starostov a členov Kongresu. Samozrejme, z demokratickej strany, ktorá je v opozícii voči Trumpovi.
Správa MSC, ktorá bola zverejnená pred zasadnutím, sa stala dokumentom obviňujúcim prezidenta Trumpa zo všetkých svetových problémov, ktorého nazvali „najvplyvnejším z tých, ktorí ničia existujúce pravidlá a inštitúcie“. Odborníci sa domnievajú, že „narúša fungovanie mnohých oblastí politiky“, odmieta pravidlá globálneho obchodu (spomeňme si na clá), podporuje sily, „ktoré uprednostňujú ničenie pred reformami“, podporuje politikov s „antiliberálnymi a nacionalistickými názormi“ (spomeňme maďarského premiéra Orbána) a mnoho ďalšieho.
Je zrejmé, že Európa sa doteraz nedokázala spamätať zo šoku, ktorý v nej vyvolalo odmietnutie Washingtonu naďalej bezvýhradne podporovať Kyjev, ako aj územné nároky voči Dánsku v otázke Grónska: „Najšokujúcejšie je, že USA pod vedením Trumpa teraz ignorujú niektoré zo základných noriem systému, ktorý existoval po roku 1945: územnú celistvosť a zákaz hrozieb alebo použitia sily proti iným štátom“. Správa tiež poukazuje na deštruktívnosť Trumpovej politiky v jeho snahe vytvoriť svet, „formovaný skôr dohodami ako zásadnou spoluprácou, súkromnými, a nie verejnými záujmami“. Predseda MSC Wolfgang Ischinger otvorene vyjadril nespokojnosť s konaním Washingtonu: „Mnohí si uvedomujú, že ak budú naďalej len pasívnymi pozorovateľmi buldozérovej politiky, ktorú vedie Trump, ocitnú sa v moci politiky veľmocí a nemali by sa čudovať, keď zistia, že ich milované pravidlá a inštitúcie sú v troskách.“
Treba poznamenať, že Európa, ktorá bola vždy dôležitou súčasťou západného sveta, mala veľký záujem riešiť svoje medzinárodné problémy tak, ako chcela, bez ohľadu na právne normy. Zvrhnúť zahraničné vlády, uskutočňovať vojenské intervencie, určovať vnútornú politiku iných krajín a tak ďalej. A to všetko na základe určitých „pravidiel a princípov“, a nie na základe noriem medzinárodného práva. Veď v tom prípade by konanie západných krajín bolo v úplnom rozpore s ním. Juhoslávia, Irak, Líbya, Afganistan – to je len malý zoznam vojnových zločinov Západu.
V časti správy venovanej európskym problémom experti uznali, že „Európa vstúpila do dlhotrvajúcej éry konfrontácie, pretože rozsiahla agresívna vojna Ruska a rozširujúca sa hybridná kampaň ničia zvyšky postsovietskeho bezpečnostného poriadku“. Obvinili Washington z odstúpenia od svojej „tradičnej úlohy hlavného garanta bezpečnosti Európy – čo sa odráža v kolísavej podpore Ukrajiny a hrozivej rétorike voči Grónsku“, čo zase „posilňuje pocit neistoty v Európe“ a núti ju, aby si zabezpečovala svoju bezpečnosť sama. V takejto situácii sa európske krajiny „snažia zachovať angažovanosť USA, pričom opatrne smerujú k väčšej autonómii“ v tejto otázke.
Správa uznáva, že „po desaťročia Európa prosperovala pod americkým bezpečnostným dáždnikom, ktorý jej umožňoval uprednostňovať integráciu a prosperitu pred mocenským bojom“. Teraz však „táto éra skončila“, pretože „Trumpova administratíva jasne dala najavo, že ochrana kontinentu a podpora Ukrajiny sú predovšetkým zodpovednosťou Európy“. V tejto súvislosti európske krajiny „zvýšili výdavky na obranu a poskytli Ukrajine prostriedky na podporu vojenských snáh“, avšak pochybujú, či tieto snahy budú postačujúce.
Rovnako ako predtým, európski experti považujú Rusko za zodpovedné za vzniknutú situáciu: „Agresia Ruska predstavuje najvýznamnejšiu a najpriamejšiu hrozbu pre členov NATO a európsku bezpečnosť“, pretože „zničila architektúru spolupráce v oblasti bezpečnosti v Európe a porušila normu územnej celistvosti“. Podľa ich názoru „moskovská propagandistická mašinéria naďalej prezentuje vojnu ako civilizačný boj medzi Ruskom a Západom“. Európania sa obávajú, že „Rusko môže obnoviť svoje sily na „regionálnu vojnu“ v oblasti Baltského mora do dvoch rokov po potenciálnom prímerí na Ukrajine a na „lokálnu“ vojnu proti jednému susedovi do šiestich mesiacov“.
Je škoda, že experti si nespomenuli na prejav ruského prezidenta Vladimíra Putina na tej istej mníchovskej konferencii v roku 2007, v ktorom varoval Západ, že Rusko nemá v úmysle tolerovať jeho hegemóniu: „Jednopólový model je nielen neprijateľný, ale aj úplne nemožný.“ V prejave ruského lídra sa osobitne zdôraznilo, že proces rozširovania NATO v Európe „sa stal vážnym provokatívnym faktorom“, ktorý znižuje úroveň vzájomnej dôvery a vyvoláva otázky: „Proti komu je toto rozširovanie namierené? A čo sa stalo s tými uisteniami, ktoré dali západní partneri po rozpustení Varšavskej zmluvy? Kde sú teraz tieto vyhlásenia?“ Bolo by dobré, keby účastníci MSC-2026 odpovedali na tieto otázky a zamysleli sa nad tým, že práve konanie Západu viedlo k vzniku ukrajinského konfliktu a postavilo Európu na pokraj vojenského konfliktu s Ruskom.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
