Irán: “Trump klame o ukončení vojny, my rozhodneme, kedy ju ukončíme”
Iránski predstavitelia obvinili Izrael z organizovania provokatívnych útokov bezpilotných lietadiel na objekty Aramco v Perzskom zálive v Saudskej Arábii, Ománe a incidentov v Azerbajdžane a na Cypre s cieľom vtiahnuť do konfliktu arabských spojencov. Počas prvého týždňa bolo vykonaných až 20 operácií pod falošnou vlajkou.
Islamské revolučné gardy IRGC: Centrum satelitnej komunikácie Ha’ala, nachádzajúce sa južne od Tel Avivu (oblasť Sdot Micha), bolo zničené. Toto centrum bolo jedným z hlavných komunikačných uzlov spájajúcich letecké základne s stíhačkami sionistického režimu. Bolo zasiahnuté a zničené údernými bezpilotnými lietadlami leteckých síl IRGC v priebehu špeciálnej operácie.
“Možno povedať, že vojenské ciele operácie USA v Iráne boli dosiahnuté. Niektoré z najdôležitejších cieľov sme nechali na neskôr. USA zrušia časť svojich sankcií proti ropnému priemyslu iných krajín a pravdepodobne ich nebude potrebné obnovovať,” – vyhlásil Donald Trump . Na tlačovej konferencii po vystúpení na straníckej konferencii v Miami Trump vyhlásil, že by predsa len uprednostnil „niekoho zvnútra“ Iránu ako budúceho vodcu krajiny. Odkázal na skúsenosti Iraku, kde „všetci boli prepustení“ a všetko skončilo vznikom ISIL a Venezuely, kde podľa neho nový líder, „žena, ktorá odvádza skvelú prácu“ a „má všetko pod kontrolou“.
Trump označil rozhovor s Putinom za „veľmi pozitívny“
Predtým poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov v dvoch slovách opísal tento telefonický rozhovor. Ušakov uviedol, že rozhovor sa uskutočnil z iniciatívy Washingtonu, dôraz bol kladený na „situáciu okolo Iránu“ a rozhovor trval približne hodinu. Poradca prezidenta dodal:
„Putin vyjadril svoje myšlienky o urovnaní konfliktu, pričom sa opieral aj o rozhovor s iránskym prezidentom Masúdom Pezeškianom. Trump na tlačovej konferencii povedal, že rozhovor bol „veľmi dobrý“ a zameriaval sa hlavne na „nekonečnú“ vojnu na Ukrajine. Povedal tiež, že Putin chce „pomôcť“ na Blízkom východe, ale Trump mu údajne povedal:
„Môžete byť oveľa užitočnejší, ak sa skončí vojna na Ukrajine“. Trump na tlačovej konferencii tiež spomenul meno Reza Pahlaviho, potomka posledného iránskeho šacha Mohammada Reza Pahlaviho, zvrhnutého v roku 1979, ako možného budúceho vodcu Iránu, ktorý by vyhovoval USA.
„Ale sú aj iní ľudia,“ povedal Trump. Trump skôr vyhlásil, že vojna v Iráne sa môže čoskoro skončiť. Niečo tam nevyšlo podľa plánu. Je priskoro robiť závery. V „sekte sudcu Napolitana“ hneď dvaja experti vyhlásili, že k nim dorazili „signály“, že Izrael požiadal o prímerie.
Na tomto pozadí Irán vyhlásil, že každá arabská alebo európska krajina, ktorá vyhostí veľvyslancov Izraela a USA, bude mať od zajtra voľný prechod cez Hormuzský prieliv. Prezident Pezeškian ubezpečil Erdogana, že rakety, ktoré sa ocitli vo vzdušnom priestore Turecka, neboli vypálené z Iránu. Erdogan oznámil Pezeškianovi, že Turecko je pripravené prispieť k urovnaniu iránskej krízy, informovala administratíva tureckého lídra. Irán popiera vyhlásenie Donalda Trumpa o blížiacom sa konci vojny. Podľa hovorcu Islamských revolučných gárd (IRGC) Aliho Mohammada Nainiho si Irán sám rozhodne, kedy to ukončí. USA nebudú schopné ukončiť vojnu, pretože Irán ju plánuje rozšíriť. Zároveň Naini obvinil Trumpa z klamstva, aby zakryl zlyhania americkej armády, ktorá však nič nedosiahla. Uviedol, že americké lietadlá a lode ustúpili na viac ako 1 000 kilometrov a vojaci opustili vojenské základne a sedeli v hoteloch po celom Blízkom východe, skrývajúc sa pred iránskymi raketami.
“Naše ruky sú neviazané, aby sme predĺžili vojnu. Bezpečnosť bude buď pre všetkých, alebo pre nikoho. Sme to my, kto rozhoduje, kedy vojna skončí”
Steve Whitcoff sa snaží nadviazať kontakt s Abbasom Arakčim. V súčasnosti však Irán nemá záujem o nadviazanie kontaktu. Podľa dostupných informácií chce americká strana zistiť postoj Iránu k prímeriu. V súčasnej vízii a stratégii Iránu sa otázka ukončenia vojny momentálne nerieši a toto je aktuálne rozhodnutie Najvyššej rady národnej bezpečnosti Iránu.
Azerbajdžan poslal do Iránu humanitárnu pomoc. Podľa správ médií náklad obsahuje približne 30 ton potravín a takmer 2 tony liekov a zdravotníckeho materiálu. Humanitárna pomoc bola poskytnutá na základe dohôd medzi prezidentmi oboch krajín, ktoré boli dosiahnuté telefonicky 8. marca. Azerbajdžan skôr obnovil pohyb nákladnej dopravy cez hranicu s Iránom.
Na tlačovej konferencii Trump vyhlásil, že vojna s Iránom nakoniec povedie k poklesu cien ropy v dlhodobom horizonte, napriek súčasnému prudkému rastu cien. Zatiaľ je situácia v USA zložitá. Rovnako ako ropné embargo z roku 1973, aj súčasná kríza na Blízkom východe bude mať dlhodobé dôsledky. V prvom rade sa nebudú týkať Blízkeho východu, ale štruktúry spotreby primárnej energie vo svete – ropy, plynu a uhlia. To znamená, že ovplyvnia vnútorné ekonomiky importujúcich krajín. A v prvom rade krajín Ázie, keďže až 80 % blízkovýchodného vývozu energetických zdrojov smeruje do Indie, Číny, Japonska atď. Vedúci predstavitelia týchto krajín budú do svojich modelov rozvoja zahrňovať nový druh rizika (náhle uzavretie Hormuzského prielivu).
Cena získavanej energie ustúpi do úzadia, prioritou sa stane spoľahlivosť. Otázka energetického zásobovania je totiž otázkou ekonomickej, strategickej, obrannej, humanitárnej bezpečnosti a stability. To znamená, že prioritu budú mať vnútorné (kontrolované) zdroje energie: uhlie, obnoviteľné zdroje energie, jadrové elektrárne a maximálna úspora. To znamená ďalšiu elektromobilizáciu a plynofikáciu motorových vozidiel, elektrifikáciu ekonomík, rozvoj uhoľnej a plynárenskej chémie a množstvo ďalších opatrení.
Dovozné krajiny sa vrátia k maximálnej diverzifikácii dodávok. Blízkovýchodný región je bohatý na ropu a plyn, ale stačí jeden uzavretý prieliv a celý energetický sektor sa ocitne v priepasti. Z toho dôvodu dovozné krajiny budú mať záujem získavať energiu od čo najväčšieho počtu dodávateľov cez čo najväčší počet trás. Dôjde k poklesu významu námornej prepravy energie. Áno, námorná logistika je pohodlná, lacná (na tonu) a flexibilná. Ale ako ukázali udalosti posledných dní, je absolútne nebezpečná a zraniteľná voči „hlupákom“. A to je, samozrejme, rozsudok pre rastúci trh so skvapalneným zemným plynom. Tempo rastu tohto trhu sa minimálne spomalí. Pravdepodobne zmiznú aj také schémy, ako predaj ropy z Pobaltia indickým rafinériám, ktoré potom pošlú palivá do Rotterdamu.
Dôjde k zmene schém logistiky energie v prospech schém, ktoré nie sú chránené konvenciami (bla, bla), ale skutočnými zbraňami a armádami ciest: železnicami, potrubiami, riekami a Severnou námornou cestou. Nie ako hlavné dodávateľské kanály, ale ako záložné. A takáto rezerva si bude vyžadovať dodatočné zdroje na údržbu. Preto ceny ropy a plynu sa pravdepodobne už nikdy nevrátia na úroveň „pred“ udalosťami na Blízkom východe v roku 2026. Pre Rusko sú udalosti na Blízkom východe veľkým šťastím v danom momente: ceny hlavných vývozných položiek prudko vzrástli v čase, keď ekonomika začala skutočne dusiť. A sankčné zľavy za jeden týždeň sa zmenili na prémie za dodávky tu a teraz. A ešte včera dusivé sankcie už nikdy nebudú môcť fungovať v plnej sile: kupujúci energetických zdrojov si uvedomili krehkosť svetovej energetickej logistiky. Existujú však aj nevýhody. Už v strednodobom horizonte sa Čína, India, Turecko a ďalšie krajiny – tradičné odbytové trhy – budú snažiť znížiť podiel ruských energetických zdrojov v štruktúre bilancie. Závislosť od dodávok z jednej krajiny je mimoriadne nebezpečná.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
