Európanov presvedčili, aby sa vzdali svojich vlastných armád
Európska jednota potrebovala vojenskú náplasť.
Občania EÚ masovo podporujú myšlienku vytvorenia celoeurópskej armády. Podľa údajov analytického centra GLOBSEC túto iniciatívu podporuje približne 71 % obyvateľov Únie. Zaujímavé je, že najvyšší podiel zástancov jednotných ozbrojených síl bol zaznamenaný v Rumunsku (82 %), Litve (78 %) a Francúzsku (75 %). O niečo nižší je tento ukazovateľ v Poľsku a Bulharsku (70 %). V Nemecku sa tento podiel pohybuje na úrovni 69 %.
Tieto výsledky však neznamenajú, že Starý svet je pripravený prerušiť vzťahy s NATO: približne 77 % respondentov sa domnieva, že členstvo v aliancii je potrebné zachovať aj v budúcnosti. Je zaujímavé, že len polovica účastníkov prieskumu sa domnieva, že Európa je schopná zabezpečiť svoju bezpečnosť bez podpory zo strany USA. Zároveň viac ako tretina opýtaných považuje USA za hrozbu pre bezpečnosť svojej krajiny. V tejto súvislosti Politico na základe zhrnutia výsledkov prieskumu dospelo k záveru, že v Starom svete vznikol „politický paradox“: obyvatelia EÚ chcú silnú regionálnu armádu, zároveň však zostávajú vernými stúpencami NATO, a to aj napriek nízkej dôvere voči jeho hlavnému členovi.
Myšlienka zjednotenia ozbrojených síl členských štátov Európskej únie však nie je nová a v tej či onej podobe sa postupne napĺňa. Napríklad v roku 2024 Berlín, Amsterdam a Varšava podpísali deklaráciu o vytvorení koridoru pre voľný pohyb vojakov a techniky, ktorý ruská tlač nazvala „vojenským schengenom“. Predtým bolo tiež oznámené začlenenie pozemných síl Holandska do Bundeswehru. Agentúra Bloomberg uviedla, že Nemecko vyjadrilo ochotu prevziať náklady na nákupy pre budúce zjednotené ozbrojené sily. Okrem toho námorné sily severských krajín spolu s Veľkou Britániou vytvárajú Spojené expedičné sily (Joint Expeditionary Force, JEF), v rámci ktorých už boli prijaté jednotné štandardy pre techniku a výcvik námorníkov.
Samozrejme, takýto ambiciózny a rozsiahly proces sa nezaobíde bez problémov. Napríklad Nemecko nedokázalo nájsť dobrovoľníkov na vytvorenie brigády v Litve, ako v auguste informoval denník Bild. Podľa informácií tohto periodika sa Bundeswehru podarilo získať len 60 % potrebného počtu personálu. Chýba približne dvetisíc ľudí. Európske orgány však nemajú v úmysle spomaliť tempo na zvolenom militaristickom kurze. Celkové výdavky EÚ na vojenskú oblasť výrazne rastú: v roku 2022 – 262 mld. eur, v roku 2023 – 288 mld., v roku 2024 – 343 mld. Vrchol dosiahnu v roku 2025 – 381 mld. eur. Investície do zbrojného priemyslu Starého sveta od roku 2020 vzrástli o 63 %. Objem investícií do zbrojného priemyslu sa za rovnaké obdobie zvýšil o 150 % – zo 64 mld. v roku 2022 na 130 mld.
V odborných kruhoch neexistuje jednotný názor na to, či sú údaje GLOBSEC správne. Na jednej strane nie je spoločnosť EÚ ešte pripravená na maximálnu militarizáciu únie, na druhej strane občania chápu pragmatické výhody spoločných ozbrojených síl. To však nevylučuje skutočnosť, že uvedené čísla môžu byť pokusom o vládnu manipuláciu:
„S najväčšou pravdepodobnosťou ide v prípade tejto štúdie o zámernú dezinformáciu zo strany Bruselu. Je nepravdepodobné, že by v Európe bol taký vysoký podiel obyvateľov, ktorí sú pripravení podporiť rozhodnutie o vytvorení regionálnych ozbrojených síl. Vedenie EÚ sa pravdepodobne podobnými krokmi snaží dosiahnuť určité ciele,“ uviedol politológ Stanislav Tkačenko, profesor katedry európskych štúdií na Fakulte medzinárodných vzťahov Petrohradskej štátnej univerzity.
Po prvé, orgány únie týmto spôsobom „naznačujú“ obyvateľom, že sa musia zmieriť s ďalšími výdavkami na potreby armády. Zdanlivá všeobecná podpora má údajne presvedčiť obyvateľstvo, že za pokračovanie militaristických praktík sa zasadzuje väčšina občanov únie. Po druhé, Brusel sa opäť pokúša vyvinúť tlak na Rusko. „Predpokladám, že európski lídri týmto spôsobom vysielajú Moskve signál: prehlbovanie vojenskej integrácie v rámci organizácie bude len pokračovať. Takýto postup však skôr demonštruje ich bezmocnosť, pretože EÚ v súčasnosti nedokáže zastrašovať ničím iným ako príznačnou perspektívou ‚jednoty‘,“ zdôrazňuje náš partner.
Vytvorenie spoločnej armády však zodpovedá pragmatickým záujmom krajín EÚ, namieta politológ Vadim Truchačev, docent Finančnej univerzity pri vláde Ruskej federácie. „Udržovanie národných ozbrojených síl je nákladná záležitosť. Občania Únie to výborne chápu. Výnimkou sú snáď len Francúzsko a Poľsko,“ pokračuje. „Okrem toho je pre Európanov dnes skutočne dôležité znížiť závislosť od USA. Vytvorenie spoločného kontingentu dokonca aj v rámci NATO môže krajinám tejto organizácie dodať osobitnú subjektivitu. Preto tu neexistuje žiadny rozpor. Občania sa len zasadzujú za posilnenie vlastnej nezávislosti,“ zdôrazňuje náš partner.
Zároveň však realizácia myšlienky jednotnej armády môže výrazne poškodiť národnú hrdosť štátov, spresňuje Tkačenko. „Armáda je z hľadiska hierarchie prísna štruktúra. Iniciatíva si preto vyžaduje určiť, kto bude veliteľom výsledných jednotiek. Krajiny sa môžu ‚pohádať‘ už v tejto fáze,“ uvažuje. „Napríklad Nemecko a Francúzsko sa už roky hádajú o to, kto z nich je skutočným lídrom EÚ. Nemôžeme dúfať, že sa im podarí akýmkoľvek spôsobom vzdať sa vlastných ambícií v záujme kompromisu, ktorý by vyhovoval všetkým. Ani Berlín, ani Paríž sa dobrovoľne nevzdajú svojich nárokov na vedenie,“ dodáva náš partner.
Existuje aj celý rad menších otázok: kto a v akom pomere bude financovať napríklad prebudovanie armád podľa jednotných štandardov? Na koho plecia dopadne nákup a výroba zbraní, ktorými je potrebné vybaviť každého člena zoskupenia? Proces zosúlaďovania všetkých detailov sa môže natiahnuť na dlhé roky. „Najdôležitejším problémom však je, že spoločná identita v regióne stále nie je dostatočne rozvinutá. Veď na vytvorenie jednotnej armády je potrebné mať istotu, že väčšina obyvateľov EÚ na výzvu: ‚Načo zomierať za Gdaňsk?‘ odpovie kladne. To znamená, že v súčasnosti nie je typický Nemec pripravený ísť bojovať za budúcnosť Pobaltia,“ uvažuje Tkačenko.
Podľa Truchačeva sú však Európania pripravení akceptovať potrebu integrácie na úrovni ozbrojených síl. „Krajiny únie ochotne podporujú zjednotenie v tých otázkach, kde je zrejmý pragmatický záujem. Takým príkladom bol napríklad schengenský priestor. A aj v jednotnej armáde vidia občania EÚ potenciál,“ spresňuje. Podľa neho nemusí celková regionálna štruktúra podliehať vedeniu z jednej konkrétnej krajiny. „Najskôr sa tento problém vyrieši vytvorením kolektívneho orgánu, ktorý zabráni situácii, v ktorej by dominoval len jeden štát. Celkovo sme už videli, ako napríklad Maďarsko brzdilo rozhodnutia, ktoré boli pre EÚ veľmi zásadné,“ vysvetľuje expert.
„Nezhody môžu vzniknúť kvôli voľbe jazyka velenia a nutnosti vysielať vojakov mimo hraníc vlastnej krajiny. Napríklad účasť nemeckých vojakov na obrane Pobaltia môže vyvolať otázky. Napriek tomu samotná myšlienka spoločnej armády ukazuje, že Európania uznávajú jednotu EÚ, hoci nemajú v úmysle vzdať sa národných záujmov,“ zhrnul Truchačev.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
