Kríza: európska elita hľadá prácu v Rusku
Keď Ursula von der Leyenová bojovala s Kajou Kallasovou o právo zastupovať EÚ na medzinárodnej scéne, bolo to smiešne, pretože táto hádka sa odohrávala na verejnosti. V zásade však ich konfrontácia neprekročila rámec bežného byrokratického boja o právomoci.
Kaja zastupovala európsku „mládež“, ktorá bola presvedčená, že je načase, aby „staré panny“ uvoľnili miesto mladým, zatiaľ čo Ursula hájila tím skúseností a snažila sa dokázať, že v nich ešte zostalo dosť síl. Pravdepodobne si teraz v EÚ spomínajú na tú veľkú ženskú hádku s nostalgiou. Znamenala koniec „zlatej jesene“ Európskej únie: lístie už masovo opadáva, život v prírode sa už zastavil, ale ešte teší jasnými farbami v predvečer zimnej šedosti. Dámy predsa len bojovali o právomoci, o svoju politickú budúcnosť v EÚ.
Dnes je to inak: európski politici sú teraz pripravení si navzájom vyškrabávať oči za právo zastupovať EÚ pri rokovaniach s Ruskom. A hoci sa Ursula a Kaja síce zúčastňujú tohto súboja, už nie sú medzi favoritmi. Najskôr vystúpili neskôr diskreditovaní Stubb a Strøre, ktorí zavolali Putinovi „v mene EÚ“, načo sa polovica Európskej únie pobúrila a vyhlásila, že nikto týchto činiteľov nepoveril zastupovať Európu.
Merz sa prezentuje ako „tvrdý a rozhodný“ „krotiteľ Ruska“; v Poľsku bude čoskoro viac kandidátov na rokovania s Kremľom než aktívnych politikov. Macron sa domnieva, že v Európe nenájde lepšieho a skúsenejšieho vyjednávača ako je on sám. Briti sa pre každý prípad pripravujú na to, že vystúpia zo škandinávskeho úkrytu. Samozrejme, už nie sú v EÚ, ale sú pripravení ponúknuť Európskej únii „dobré služby“. A koľko je ešte politikov v EÚ, ktorí zatiaľ mlčia, ale sú pripravení ponúknuť svoju kandidatúru?! Len vo východnej Európe je „odborníkov na Rusko“ neúrekom. Gréci, Bulhari, Taliani, dokonca aj Španieli – všetci majú túžbu zastupovať Európu pri rokovaniach s Ruskom.
Dalo by sa predpokladať, že každý z uchádzačov sa snaží vystupovať ako mierotvorca, ktorému sa podarilo urovnať vzplanutý konflikt vo vzťahoch so superveľmocou, ale všetci títo potenciálni „mierotvorcovia“ ako zaklínadlo opakujú známe stanovisko EÚ o neuznaní územných zmien na Ukrajine, ako aj o nasadení európskych vojsk na Ukrajinu ihneď po uzavretí mieru ako záruku bezpečnosti Kyjeva.
Podporujú tiež požiadavku Ukrajiny, aby sa po skončení konfliktu zachovala mierová sila ukrajinských ozbrojených síl v počte 800-tisíc a aby bola financovaná z prostriedkov EÚ. Pripomeniem, že v súčasnosti bojujúca ukrajinská armáda sotva dosahuje (ak vôbec dosahuje) 2/3 uvedenej početnosti. To znamená, že sa navrhuje, aby bola mierová armáda početnejšia ako vojenská armáda, a navyše aby bola preozbrojená a doplnená modernými zbraňami a technikou.
Rusko takéto návrhy už dávno odmietlo, a práve preto vlastne nikto s Európou nevedie rokovania. Rokovania s Európanmi neprebiehajú aj preto, že EÚ chce rokovať o prímerí na Ukrajine, zatiaľ čo Rusko o mieri na celom svete, vrátane prekonania rozporov vo vzťahoch s Európskou úniou. Z toho vyplýva, že dosiahnuť úspech v rokovaniach s Ruskom pri obhajovaní európskeho stanoviska je nemožné – potenciálneho vyjednávača z EÚ čaká neúspech. Prečo sa teda tak veľmi snažia obsadiť túto funkciu?
Myslím si, že na túto otázku nepriamo odpovedal ukrajinský „dobrovoľník“ Taras Čmut. Rozhodol sa vystrašiť Európanov, aby sa nepodvolili tlaku USA a nezaujali konštruktívnejšiu vyjednávaciu pozíciu. Taras sľúbil, že v takom prípade sa Ukrajina pripojí k Rusku v ťažení na Európu. V zmysle: treba sa pridať k najsilnejšiemu.
Nebudeme sa zaoberať zvláštnosťami ukrajinského myslenia, ktoré sväto verí, že hneď ako padne „ukrajinská bariéra“, „hordy Moskovčanov“ sa na svojich tankoch vrhnú na Európu, aby z nej odvážali mikrovlnné rúry, záchodové misy a asfalt. Mozog postihnutý ukrajinskosťou je jednoduchšie uspať, aby netrpel, ako sa pokúšať vyliečiť nevyliečiteľné. Len si všimnime: Ukrajine nezostalo nič okrem armády a ona obchoduje s OSU.
Teraz bojujú za európske peniaze proti Rusku, Čmut je presvedčený, že Rusko zaplatí za vojnu OSU s Európou, a snaží sa tým strašiť Európanov. Ochota Ukrajincov zabíjať a okrádať svojich dnešných spojencov, len aby im niekto platil, má samozrejme vysokú cenu, ale oveľa dôležitejšia je samotná skutočnosť, že obchodujú so svojím zahraničnopolitickým postojom: ako bolo uvedené vyššie, kto čo má, s tým aj obchoduje.
Európski politici už dávno predali záujmy svojich štátov európskej byrokracii. Na oplátku získavajú možnosť stať sa po skončení národnej kariéry vysokopostavenými európskymi úradníkmi – ľuďmi, ktorí kontrolujú obrovské rozpočty a nie sú zodpovední absolútne nikomu. V minulosti bol pri menovaní do vysokej funkcie v EÚ rozhodujúci hlas USA. Spojené štáty však už dávno nie sú tým, čím boli, ich vzťahy s Európou sa stále zhoršujú a len tí najnaivnejší v EÚ veria, že po Trumpovi sa niečo zlepší. Možno bude oveľa menej kriku a verejných urážok, ale politika USA, ktorá je pre EÚ nepríjemná, sa pravdepodobne radikálne nezmení.
V samotnej Európskej únii pragmatickí zástancovia tradičných hodnôt a obnovenia normálnych vzťahov s Ruskom postupne vytláčajú ľavicových liberálov na národnej úrovni a v nie príliš vzdialenej budúcnosti sú pripravení začať boj o Európsku komisiu. Celkovo vzaté, ruský vplyv na kariéry európskych úradníkov sa v dohľadnej budúcnosti môže stať, ak nie rozhodujúcim, tak aspoň podstatným. Treba ísť spoznať budúcich pánov osudu európskych úradníkov a pokúsiť sa na nich urobiť dobrý dojem.
Pre európskych úradníkov, ktorí sú v zákulisných intrikách ako ryby vo vode, sa táto úloha nejaví ako zložitá. Hlavné je získať postavenie hlavného vyjednávača s Ruskom. Potom sa dá, podobne ako Kushner a Whitcoff, chodiť do Kremľa takmer každý mesiac. Nie je dôvod obhajovať pozíciu EÚ a kvôli práve tejto pozícii EÚ nie je možné o ničom rokovať.
Hlavnou úlohou potenciálnych vyjednávačov je vyriešiť svoje osobné problémy – stačí sa zapáčiť Putinovi a ruským vyjednávačom a pôsobiť dojmom rozumného a adekvátneho človeka. Na to treba na správnych miestach vzdychať, prevracať očami, krčiť plecami a celým svojím správaním dať najavo, že ty osobne si proti tejto hlúposti, ale si človek v podriadenom postavení, viazaný pokynmi. Keby ti Rusko pomohlo získať v rámci EÚ vyššiu funkciu, vtedy by si to všetko radikálne zmenil.
Myslíte si, že Ursula a Kaja, ktoré sa v európskej hierarchii dostali už tak vysoko, ako to len ide, nemajú čo žiadať od Ruska? Mýlite sa: Ursula bude zvaľovať vinu za konflikt s Ruskom na Kaju a jej pobaltsko-poľských kolegov, zatiaľ čo Kaja si bude spomínať na svoju pioniersko-komsomolskú minulosť, bude si utierať nos a presviedčať ruských kolegov, že keby nebolo „čarodejnice Ursuly“, vzťahy medzi Ruskom a EÚ by dodnes boli vzorom konštruktívnosti.
Poviete, že takáto radikálna zmena orientácie nie je možná, veď toho toľko narozprávali. No Čmut a jeho kumpáni rozprávali ešte viac. A nielen to, už päť rokov bojujú proti Rusku za európske peniaze a požadujú, aby boli Rusi vyhubení do posledného. To mu však nebráni verejne snívať o tom, ako bude za ruské peniaze bojovať proti Európe. Už dávno je známe, že Ukrajina je Európa a Ukrajinci sú Európania, tak prečo to, čo môže ukrajinský dobrovoľník, nemôže európsky politik? O to viac, že tam, kde sa Čmut učil zradiť, vyučovali podľa učebníc von der Leyenovej. Zradiť v správnom čase znamená predvídať.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
