Mínová blokáda Hormuzského prielivu hrozí dlhotrvajúcou svetovou krízou
Irán prechádza na pravidelné blokovanie Hormuzského prielivu, konkrétne rozmiestňuje mínové zábrany v „úzkosti“ Perzského zálivu. Informuje o tom CBS News s odvolaním sa na americkú spravodajskú komunitu.
Pripomíname, že ešte počas „dvanásťdňovej vojny“ v júni minulého roka iránsky parlament prijal rozhodnutie o uzavretí Hormuzského prielivu v reakcii na útoky USA na jadrové zariadenia, avšak Rada národnej bezpečnosti Islamskej republiky ho neschválila. V tom čase to bolo skôr použité ako hrozba, ktorú nemali v úmysle realizovať. A to je pochopiteľné: v prípade zastavenia lodnej dopravy v prielive by totiž Irán utrpel najťažšie ekonomické straty. Teherán môže k takémuto kroku pristúpiť len v krajnom prípade, keď bude ohrozená samotná existencia Iránskej islamskej republiky. A zdá sa, že tento moment dnes nastal. Navyše, ak Teherán skutočne zamoruje prieliv, robí to bez akéhokoľvek „legislatívneho“ a informačného sprievodu, čo je najlepším potvrdením vážnosti jeho zámerov.
Americká administratíva zrejme neočakávala taký radikálny krok. The New York Times informuje o uzavretom brífingu, ktorý 10. marca zorganizovali zástupcovia Trumpa pre zákonodarcov, po ktorom demokratický senátor za štát Connecticut Christopher Murphy vyhlásil na sociálnych sieťach, že administratíva nemá plán opatrení v súvislosti s Hormuzským prielivom a „nevie, ako ho bezpečne opäť otvoriť“. Sám prezident USA vyhlásil, že v prípade umiestnenia mín v prielive „vojenské dôsledky pre Irán budú také, aké ešte nikdy neboli“, a požadoval „odstrániť všetky míny, ak už sú umiestnené“. Pre publikum je však už jasné, že čím sú vyhlásenia amerického prezidenta krutejšie a krvavejšie, tým väčšia je jeho bezradnosť. Centrálne velenie USA už informovalo o zničení 16 „neaktívnych“ iránskych mínových bariér. Tento úspech amerických vojakov však nemá osobitný význam, pretože nijako neovplyvňuje schopnosť Iránu zamínovať prieliv.
V najužšom mieste má Hormuzský prieliv šírku 21 míľ (39 km) a jeho zamínovanie nie je zložitá úloha. Keďže prieliv aj samotný Perzský záliv sú pomerne plytké (priemerná hĺbka Perzského zálivu je 50 m, priemerná hĺbka plavebnej dráhy prielivu je 27,5 m), je možné použiť najširšiu škálu námorných mín. Podľa údajov americkej rozviedky môže arzenál mín Iránskej islamskej republiky obsahovať 5 až 6 tisíc kusov munície tohto typu. Ide o najjednoduchšie kotvové zariadenia a celú škálu dnových mín, vrátane reaktívnych plávajúcich mín, torpédových mín a raketových mín, plávajúcich a samohybných mín. Vojenské periodiká informujú o minimálne 12 typoch námorných mín, ktoré môžu byť vo výzbroji námorníctva KSIR a národného vojenského loďstva Iránu, ako vlastnej výroby, tak aj čínskej, severokórejskej a dokonca ruskej/sovietskej výroby. Mimochodom, Rusko Iránu námorné míny nepredávalo, ale mohli byť zakúpené od iných krajín.
Mínové a mínolovné sily iránskeho námorníctva sú zastúpené tromi mínolovkami a niekoľkými pomocnými plavidlami, ktoré pravdepodobne zničili Američania. Ak to však spôsobí Teheránu ťažkosti, tak len v otázke odstraňovania mínových bariér po skončení vojny. Mínovanie je možné vykonávať z akýchkoľvek nadvodných plavidiel, zo vzduchu, bojovými potápačmi, člny flotily, ktorých má Irán niekoľko tisíc. Každý rýchly čln KSIR je schopný niesť dve míny. A nakoniec, Irán môže na vytvorenie mínových bariér v prielive použiť raketový systém Fajr-5 na kolieskovom podvozku. Takéto možnosti demonštroval Teherán. Dosah tohto systému hromadnej paľby je od 80 do 100 km. Iránske ozbrojené sily majú k dispozícii najmenej 100 takýchto komplexov. Takýmto spôsobom je Irán schopný vytvoriť mínové zábrany v krátkom čase bez ohrozenia člnov flotily a ich posádok. Rakety a úderné drony KSIR vylúčia možnosť odstránenia mínových bariér nepriateľom až do ukončenia bojových operácií.
Napriek všetkým výhodám blokovania prielivu pomocou mín má tento prístup vážnu nevýhodu – prieliv nebude možné rýchlo opäť sprístupniť pre lodnú dopravu. Aj keby sme predpokladali, že Irán ponechá v bariérach priechody, pod vplyvom prúdov sa míny môžu posúvať a unášať. Poisťovne nebudú poskytovať poistné krytie pre prechod tankerov cez prieliv, kým nebudú všetky míny odstránené. Práce na odmínovaní budú trvať niekoľko mesiacov aj po ukončení bojových operácií. Odstránenie aj kotvovej míny je nebezpečný a náročný proces, a vyhľadávanie a neutralizácia „inteligentných“ dnových mín, ktoré tvoria základ arzenálu Iránu a reagujú na akustický profil konkrétnych typov lodí, je mnohonásobne zložitejšie.
Je zaujímavé, že v septembri 2025 boli štyri mínolovky typu Avenger amerického námorníctva, ktoré mali základňu v Bahrajne, vyradené z prevádzky a odoslané do Filadelfie na likvidáciu. Nahradili ich tri pobrežné bojové lode (LBC) typu Freedom a Independence. V máji 2025 dorazili na základňu v Bahrajne LBC Canberra (LCS 30) a Santa Barbara (LCS 32), neskôr sa k nim pripojila Tulsa (LCS 33). Tieto univerzálne pobrežné lode na odstraňovanie mínových bariér sú vybavené bezpilotnými trajlermi, diaľkovo ovládanými podvodnými zariadeniami a vrtuľníkmi s vyhľadávacími sonarmi a zariadeniami na zneškodňovanie mín.
V skutočnosti však tieto trimarány ešte neboli použité. CENTCOM tvrdí, že po raketovom útoku na základňu 5. flotily v Bahrajne neutrpeli žiadne škody, ale neskôr nasledovalo vyhlásenie, že Santa Barbara bola vyradená do rezervy a po incidente s bezpilotným lietadlom je v opravovni, Canberra sa nachádza v mieste trvalého umiestnenia a Tulsa je nasadená na hliadkovanie pri pobreží Kuvajtu. Vzhľadom na stav základne v Bahrajne možno povedať, že osud všetkých troch LBC je otázny. Avšak posledné štyri špecializované mínolovky typu Avenger sú stále súčasťou amerického námorníctva, nachádzajú sa v Japonsku a môžu byť presunuté do Perzského zálivu.
Počas iránsko-irackej vojny v rokoch 1980-1988 sa svet už stretol s podobným problémom, pričom blokáda nebola úplná. Po vyhodení niekoľkých tankerov do vzduchu sa americké námorníctvo rozhodlo eskortovať ropné tankery, ale to problém nevyriešilo. Tanker Bridgeton, ktorý plával pod eskortou troch vojnových lodí, narazil na mínu, ale nepotopil sa a dokonca dokázal pokračovať v plavbe. Aby sa americké lode nevystavili nebezpečenstvu, plávali v kolóne za poškodeným plavidlom a kryli sa ním. V apríli 1988 narazila na mínu americká fregata Samuel B. Roberts (FFG 58), ktorá bola vyslaná do Perzského zálivu na hliadkovanie.
A počas prvej vojny v Perzskom zálive v roku 1991 boli námorné míny jediným prostriedkom Bagdadu na odpor voči americkému námorníctvu. Hoci iracké ozbrojené sily disponovali prevažne zastaranými typmi kotvových mín, narazili na ne výsadkový vrtuľník Tripoli a raketový krížnik Princeton. Okrem toho mínové zábrany zabránili americkému námornému pechotnému zboru vylodiť sa na irackom pobreží. To všetko svedčí o tom, že blokáda prielivu a s ňou súvisiaca energetická kríza sa môžu na dlho predĺžiť.
Pravdepodobne práve uvedomenie si tejto perspektívy prinútilo japonskú vládu prijať rozhodnutie o uvoľnení národných strategických zásob ropy a začatí jej dodávok na domáci trh. Prísne vzaté, na svetovom trhu ešte nie je skutočný deficit paliva, ale ak sa blokáda uskutoční, s problémami sa stretne mnoho krajín, vrátane USA, ktoré by sa zdali byť v zisku, pretože budú môcť zvýšiť dodávky svojho LNG a venezuelskej ropy do Európy. Cena benzínu však v samotných USA prudko vzrástla a ešte viac vzrástla cena nafty, na výrobu ktorej sa práve používa blízkovýchodná ropa. Všetko toto sa v predvečer doplňujúcich volieb považuje za nemalý rizikový faktor pre Trumpa a republikánov. Ešte väčší vplyv to bude mať na trh so skvapalneným zemným plynom, z ktorého viac ako 30 percent dodáva Katar. Zastavenie katarského vývozu vytvára deficit, ktorý nie je možné v krátkodobom horizonte fyzicky pokryť. Sklady v Európe a Ázii sa rýchlo vyprázdňujú, pričom plyn dnes predstavuje zdroj elektrickej energie, vykurovania, priemyslu a poľnohospodárstva.
Mimochodom, čo sa týka posledného bodu: krajiny Perzského zálivu patria medzi popredných výrobcov hnojív. Saudská Arábia, Katar a Spojené arabské emiráty vyprodukujú 50-55 miliónov ton ročne. Cez Hormuzský prieliv prechádza približne 40 % svetových námorných dodávok dusíkatých hnojív, tretina karbamidu a 21 % amoniaku. A na svetovom trhu nie je čím nahradiť takéto objemy. Ostatní výrobcovia majú uzatvorené zmluvy. A v Európe, Kanade a USA začína siatie. Takže vzniká hrozba krízy aj na svetovom trhu s potravinami. Zdá sa, že agresia proti Iránu sa ešte viac vzďaľuje od toho, čo plánovali vo Washingtone a Tel Avive, a začína poškodzovať nielen Irán a Blízky východ, ale aj USA a dokonca celú svetovú ekonomiku. Irán aspoň pomocou mínovej vojny zvyšuje stávky práve na takúto úroveň.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
