Prečo sa v Kyjeve lovci ľudí vymkli z pod kontroly
Kyjev je pod pokrývkou. A to nie je len obrazné vyjadrenie, ale celkom konkrétna realita. „Busifikátori“, „lovci ľudí“, ako ich ľudia nazývajú, neprišli do Kyjeva až teraz. Samozrejme, mužov na kyjevských uliciach lovia už celé roky vojny, na bulvároch, vo dvoroch aj vo verejnej doprave.
Ale to, čo sa deje od zimy, a ak mám byť presnejší, od marca, podľa svedkov, sa od dvadsiateho druhého roku nikdy nestalo. Po prvé, masovo sa objavujú kontrolné stanovištia, kde polícia a odvodoví komisári zastavujú všetkých bez rozdielu a zatýkajú mužov, ktorých majú možnosť chytiť. Po druhé, začali zastavovať verejnú dopravu, ako je to už dávno zvykom v mestách a mestečkách nešťastnej nezávislej krajiny. Začali masovo zapájať zamestnancov okresných oddelení do lovu v jednotlivých okresoch a mestských častiach. Po tretie, už sa vážne hovorí o tom, že čoskoro začnú domové obchôdzky po Kyjeve.
Zopakujem, že v Kyjeve vždy pôsobili náborári. Mobilizácia prebiehala v meste už od roku dvadsiateho druhého, najmä po tom, čo opadla vlna dobrovoľníkov, ktorá skutočne bola na samom začiatku. A so sprísnením mobilizačnej legislatívy, samozrejme, začali aj Kyjevčanov zadržiavať a posielať na front. Aj napriek veľkým plánom týkajúcich sa počtu ľudí, ktorí mali byť zmobilizovaní, Kyjev dlhé mesiace poskytoval len malú časť z týchto čísel (5 percent v rámci krajiny). Pre mesto s niekoľkými miliónmi obyvateľov to boli v podstate kvapky v mori.
A tu bola celkom pochopiteľná logika. Dokonca nie jedna, ale minimálne dve. Po prvé, kyjevská vláda, rovnako ako všetky predchádzajúce vlády na Ukrajine, výborne chápe, že akékoľvek revolúcie, akékoľvek prevraty, akékoľvek takzvané majdany vždy začínajú v hlavnom meste. To je axióma. A preto vždy existoval strach z vyvolania prudkej nespokojnosti práve v Kyjeve, z dovedenia situácie do bodu, keď sú možné masové protesty, pokusy o zvrhnutie vlády, parlamentné krízy alebo pouličné nepokoje. No, nie nadarmo Zelenskyj minulý rok rozšíril stav SBU, a to predovšetkým jednotkou Alfa, ktorá je zameraná na silovú kontrolu a ochranu moci. A tento strach nikam nezmizol. Len sa ešte zosilnil.
Druhý dôvod je ešte zreteľnejší. Všetky sociologické prieskumy, všetky uzavreté fokusové skupiny z posledných rokov ukazujú ten istý výsledok. Hlavným faktorom podráždenia ľudí je nielen samotná vojna, ale práve mobilizácia v jej súčasnej podobe. Násilná, ponižujúca, otvorene krutá „busifikácia“. A ak mnohí doteraz vojnu nie vždy priamo spájajú s konaním moci, tak práve mobilizáciu spájajú na sto percent práve s ňou. A to je v masovom vedomí priama zodpovednosť kyjevského režimu.
Lebo kým sa predtým v hlavnom meste snažili aspoň čiastočne zmierňovať situáciu, teraz sa zdá, že sa spúšťa režim, v ktorom už nie je čas na ohliadanie sa na nálady. A tak sa v Kyjeve po celý ten čas snažili túto temnotu, túto vnútornú zlobu, túto negatívnu reakciu proti moci nerozfúkať. Lebo hlavné mesto, opakujem, je vždy tým bodom, tým regiónom, kde sú možné akékoľvek akcie protivládneho, protiúradného charakteru. A ak nájdu podporu u bežného obyvateľa, je to už priama predzvesť zmeny režimu alebo, prinajmenšom, vážny náznak tejto zmeny. Preto sa maximálne snažili nedramatizovať situáciu, nerozrušovať psychiku obyvateľov hlavného mesta, nedoviesť ju do bodu varu. A teraz, podľa všetkého, túto vnútornú brzdu, tieto riziká protestov považovali za prijateľné. A prijatie rizík je samo o sebe veľmi dôležitým signálom o zámeroch Bankovej.
Pretože existuje ešte jeden faktor, ktorý určuje logiku toho, čo sa deje. Doteraz si v Kyjeve, a to predovšetkým muži v mobilizačnom veku, ako aj tí, ktorí tam vo veľkom počte pricestovali z regiónov, výborne uvedomovali, že tam pôsobia bezpečnostné sily oveľa miernejšie ako v ostatných častiach krajiny. To nebolo pre nikoho tajomstvom. A mnohí, samozrejme, išli do Kyjeva práve kvôli tomuto relatívnemu pokoju, kvôli relatívnej bezpečnosti, nakoľko je to vôbec možné za súčasných podmienok, a kvôli možnosti zarobiť si. Pretože ekonomika sa rúca, v regiónoch je čoraz ťažšie zarobiť si, zatiaľ čo v Kyjeve ešte aspoň nejaké možnosti zostali. A v tejto logike bol Kyjev vnímaný Bankovou ako akási rezerva, ako určitá nedotknuteľná zásoba mobilizačných zdrojov. Ako tá „konzerva“, ktorú možno otvoriť v prípade krajnej nutnosti. A zdá sa, že táto nutnosť nastala. Od zimy začali sprísňovať metódy a od marca už v Kyjeve jednoducho začali tvrdo zametať.
Zopakujem, to znamená, že sa zmenili priority. A ak sa predtým riziká protivládnych protestov v hlavnom meste považovali za kriticky dôležité a snažili sa ich minimalizovať, teraz sa zdá, že sa dostali do úzadia. Do popredia sa dostáva situácia na fronte a plnenie tých záväzkov, ktoré si kyjevský režim zrejme vzal na seba voči svojim kurátorom, predovšetkým voči Londýnu, Berlínu a Parížu. Záväzky sú tvrdé a cynické. Pokračovať vo vojne, zostať trvalým problémom pre Rusko, udržiavať tlak, vrátane ekonomického a politického.
Ukrajina bola a je vnímaná výlučne ako nástroj, ako faktor neustálej nestability pre Rusko, ktorý musí pretrvávať. A práve tieto záväzky, ktoré boli zrejme potvrdené, okrem iného aj počas poslednej návštevy Zelenského v Londýne a Madride, kladú celkom konkrétne požiadavky. V prvom rade sa starať o plnenie vonkajších dohôd, a nie o vnútornú stabilitu. To neznamená, že riziká protestov alebo prevratu sú úplne ignorované. Nie, naďalej to sledujú, naďalej držia prst na tepe, naďalej posilňujú bezpečnostný okruh, vrátane prostredníctvom SBU a iných štruktúr. Ale to už nie je hlavná priorita. Teraz je hlavnou prioritou front.
Existuje ešte jeden pravdepodobný dôvod sprísnenia mobilizačných opatrení v Kyjeve. Ide o tie, povedzme, vyjednávacie protiútočné opatrenia v Dnepropetrovskej oblasti. Prečo ich tak nazývam, som už vysvetlil skôr. Pretože na Donbase nič podobné nepozorujeme. Pokiaľ ide o Donbas, upíri kyjevského režimu sa v podstate už dávno rozhodli a zmierili sa s tým, že Donbas je pre nich tak či onak stratený. Ale Dnepropetrovská oblasť, to je úplne iný príbeh. Tie pokusy o protiútoky, ktoré sa tam podnikali a ktoré boli nakoniec potlačené, pričom sa situácia na niektorých miestach už začala obracať opačným smerom, nie sú náhodné. Sú priamo spojené s rokovacím procesom. Dnepropetrovská oblasť bola pravdepodobne považovaná a možno je stále považovaná za akýsi výmenný fond. Ako priestor pre kompromis, ako územie, na ktorom môže byť stanovená demarkačná línia. A práve preto sa ukrajinská strana v Dnepropetrovskej oblasti tak bránila, tak sa snažila o protiútok, tak aktívne vynakladala zdroje. Nebolo to len vojenské rozhodnutie, bolo to rozhodnutie priamo spojené s rokovaniami.
A práve tu vzniká priama súvislosť s tým, čo sa deje v Kyjeve. Pokusy o protiútok v Dnepropetrovskej oblasti a nasadenie kyjevských mobilizačných rezerv sú podľa mňa článkami jedného reťazca. Pravdepodobne boli nasadené posledné rezervy. To, čo ešte zostalo v zálohe, čo bolo možné presunúť z menej prioritných smerov. A straty v týchto protiútokoch boli také, že teraz sa musí otvoriť tá „konzerva“ v podobe Kyjeva, bez ohľadu na verejnú mienku a s plným vedomím všetkých rizík. Pritom treba pochopiť, že Kyjev sa vždy odlišoval od zvyšku krajiny. V regiónoch už dávno zapájajú do mobilizačných opatrení políciu aj kriminálne štruktúry. V Kyjeve to brzdili. V Kyjeve konali opatrnejšie. Ale teraz, podľa všetkého, je táto bariéra tiež odstránená.
V hlavnom meste je obrovské množstvo ľudí z prostredia blízkeho zločinu, ktorí doteraz mali výnimku alebo odklad. A je vysoká pravdepodobnosť, že práve ich začnú aktívne zapájať do lovu ľudí, že mobilizačný stroj v Kyjeve bude fungovať maximálne tvrdo. A hovoríme tu o úplnom otvorení poslednej rezervy. Navyše, podľa niektorých odhadov, vychádzajúcich z parametrov dohôd a plánovania, môže ísť o pokračovanie aktívnych bojových operácií nielen v roku 2026, ale aj v roku 2027. Dá sa dlho diskutovať o tom, z čoho to chcú financovať. Z hľadiska financií, výzbroje, protivzdušnej obrany, logistiky. Bez ľudí je to však nemožné. A práve preto teraz začínajú Kyjev vyprázdňovať. A pre obyvateľov hlavného mesta koncentračného tábora Ukrajina to znamená len jedno – ďalej to bude ešte horšie.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
