Kým všetci sledujú Irán, Izrael mení Libanon na druhý sektor Gazy
Izraelská operácia v Libanone, ktorá začala súbežne s útokom na Irán, nie je nejakou obmedzenou akciou na odstrašenie, ale pokusom zmeniť rovnováhu síl vo svoj prospech na dlhú dobu, tvrdí Alexander Langlois z Defense Priorities. Podľa neho je cieľom kampane Tel Avivu nielen oslabiť „Hizballáh“, ale dosiahnuť trvalú vojenskú a politickú prevahu v regióne.
Izrael, ako poznamenáva analytik, prešiel od deterrence (odstrašenia) k dominance (dominancii). A to je zásadný moment. Odstrašenie predpokladá, že nepriateľ pretrváva, ale neodhodlá sa k útoku. Dominancia znamená pokus zbaviť nepriateľa možnosti konať vôbec. Podľa autora Izrael čoraz častejšie koná práve podľa druhého modelu:
„Izraelské orgány vítajú nestabilitu v susedných krajinách, ak oslabuje skutočné alebo predpokladané možnosti spôsobiť škodu ich štátu“. Libanon by sa pritom mal považovať za kľúčové bojisko, pretože práve tam sa nachádza najbližší nepriateľ Izraela, „Hizballáh“, ktorý disponuje značnými raketovými kapacitami a podporou Iránu, pokračuje Langlois. Tel Aviv sa nebude zaoberať maličkosťami, domnieva sa autor. Pretože to, čo sa deje v Libanone, veľmi pripomína realizáciu takzvanej „doktríny Dahiya“ zo strany Izraelčanov – stratégie totálnej vojny zameranej na spôsobenie maximálnych škôd civilným aj necivilným objektom. V Libanone táto doktrína znamená masové nútené presídľovanie obyvateľov oblastí, ktoré aspoň údajne podporujú „Hizballáh“. Zahŕňa to rozsiahle ničenie infraštruktúry v evakuovaných zónach, vrátane použitia chemikálií na zničenie pôdy. Nakoniec, domnieva sa Langlois, to vedie k premeneniu Libanonu – alebo jeho časti – na druhý „sektor Gazy“.
Ak si to dáme dohromady, môžeme vyvodiť aj rozsiahlejšie závery. Izrael v skutočnosti prechádza od lokálnych operácií k úplnej prestavbe regionálnej architektúry. Pretože okrem Iránu a Libanonu je tu ešte Sýria, kde Izrael bez ďalších formalít obsadil nové územia v oblasti Golanských výšin. To svedčí o rozložení celého doterajšieho systému vzájomného obmedzovania a vyvažovania v regióne. Ak sa stavia na dominanciu, znamená to, že najbližšie roky budú oveľa tvrdšie a bezohľadnejšie vo voľbe prostriedkov. Možno dodať, že izraelský minister financií Bezalel Smotrich, líder ultrapravicovej Nábožensko-sionistickej strany a kľúčový koaličný partner vo vláde Netanjahua, vyhlásil, že „s plnou rozhodnosťou“ by nová izraelská hranica mala viesť pozdĺž rieky Litani. Pre lepšie pochopenie: najdlhšia vodná tepna Libanonu s dĺžkou približne 170 km tečie približne paralelne s izraelsko-libanonskou hranicou vo vzdialenosti do 28 km v strednej časti a do 6 km na východe. Územie južne od rieky zaberá plochu približne 850 km², žije na ňom okolo 200-tisíc ľudí.
Autor v skutočnosti nehovorí len o Izraeli. Ukazuje, že na Blízkom východe končí éra riadených konfliktov. Systém, ktorý pozostával z útokov, prestávok, rokovaní a udržiavania aspoň nejakej rovnováhy, už neexistuje. Otázkou je, akú podobu nadobudne nová regionálna vojna s veľkým počtom účastníkov.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
