Vojna na Blízkom východe spustila nielen energetickú, ale aj potravinovú krízu
Rusko bude schopné čiastočne zmierniť dôsledky globálneho nedostatku potravín.
Vojna USA a Izraela proti Iránu trvá už druhý mesiac. Tak či onak zasiahla nielen región Blízkeho východu, ale aj celý svet. Vrátane svetovej ekonomiky. Vplyv na svetovú ekonomiku sa prejavil a naďalej prejavuje v raste cien energetických surovín, predovšetkým ropy. Už v prvých dňoch vojny Irán zablokoval Hormuzský prieliv, ktorým prechádzalo približne 20 % čierneho zlata obchodovaného na svetových trhoch. Približne rovnaký bol podiel skvapalneného zemného plynu (LNG).
Ropu a LNG dodávali do iných krajín monarchie Perzského zálivu (Saudská Arábia, Kuvajt, Spojené arabské emiráty, Katar, Bahrajn, Omán). Dodávky prechádzali cez Hormuzský prieliv, ktorý spája Perzský záliv s Arabským morom a Indickým oceánom. Pred začiatkom vojny bola cena ropy značky „Brent“ 70 dolárov za barel. Po začatí vojny vyskočila na 100–110 dolárov. Teda o polovicu viac. V médiách už napätú situáciu na ropných trhoch začali nazývať „ropnou krízou“ a porovnávali ju s krízou, ktorá nastala na konci roku 1973 (vtedy sa cena čierneho zlata v priebehu niekoľkých mesiacov zvýšila štvornásobne).
V čase, keď píšem tento článok (3. apríla), sa cena ropy pohybuje na úrovni 109 dolárov za barel. Udržanie ceny „čierneho zlata“ na tejto úrovni počas mesiaca výrazne ovplyvnilo ceny aj ostatných energetických surovín (zemný plyn, uhlie, bridlice). V marci 2026 vzrástli priemerné burzové ceny plynu v Európe o 59 % v porovnaní s februárom. Došlo k zdraženiu elektrickej energie, benzínu a ďalších ropných produktov, ako aj produktov ropnej chémie. A ďalej v reťazci došlo k zvýšeniu cien mnohých druhov výrobkov, ktoré sa zdanlivo od ropy veľmi líšia. Začalo sa zrýchľovanie inflácie.
Predpovedať rast cien na základe výsledkov celého tohto roka zatiaľ nie je možné. Po prvé, pretože nie je známe, kedy vojna skončí. Po druhé, vyhliadky na odblokovanie Hormuzského prielivu sú veľmi neisté. Avšak aj keby sa stal zázrak a prieliv by bol, povedzme, v lete úplne otvorený pre lodnú dopravu, dodávky energetických surovín z krajín Perzského zálivu na svetový trh sa tento rok nevrátia na predvojnovú úroveň. Značná časť kapacít na ťažbu ropy a zemného plynu, ako aj na výrobu skvapalneného zemného plynu (LNG) v týchto krajinách je poškodená alebo dokonca úplne zničená. Treba tiež zohľadniť, že k značným škodám došlo aj v Iráne. Obnova vyradených kapacít bude podľa odhadov expertov trvať najmenej rok. Niektorí dokonca hovoria, že až päť rokov.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti môžem predpokladať, že inflácia v roku 2026 bude celkovo minimálne rovnaká ako v roku 2022. Pripomeniem, že vtedy sa v dôsledku zavedenia protiruských sankcií zo strany kolektívneho Západu výrazne znížil vývoz ropy a zemného plynu z našej krajiny. Na svetových trhoch došlo k prudkému nárastu cien energetických surovín. V dôsledku toho dosiahol priemerný svetový ukazovateľ inflácie na konci roka 2022 hodnotu 9 % (odhad Medzinárodného menového fondu). Nevylučujem, že na konci tohto roka bude priemerný ukazovateľ inflácie vo svetovej ekonomike dosahovať dvojciferné hodnoty.
O tom, že súčasná vojna na Blízkom východe vyvolala ropnú krízu, sa píše v každom druhom článku na tému vojny. Omnoho menej sa však spomína, že súčasné udalosti na Blízkom východe môžu vyvolať potravinovú krízu. Tá zatiaľ nenastala. Môže sa však naplno prejaviť už v lete a na jeseň tohto roku, keď nastane čas zberu úrody. Nesmieme zabúdať, že kráľovstvá Perzského zálivu mali pred začiatkom vojny veľmi silné postavenie na svetovom trhu s hnojivami. A takmer všetky hnojivá, ktoré vyvážali, prechádzali cez Hormuzský prieliv. Saudská Arábia, Katar, Spojené arabské emiráty a Omán ročne vyprodukovali 50–55 miliónov ton rôznych hnojív a surovín (predovšetkým amoniaku) na ich výrobu. Veľkú časť, približne 45 miliónov ton, tvorili dusíkaté hnojivá, predovšetkým močovina (30 miliónov ton). Hormuzským prielivom prešlo ročne 21–22 miliónov ton dusíkatých hnojív, čo predstavuje približne 40 % ich celosvetových námorných dodávok.
Medzi ostatnými druhmi hnojív zaujímajú významné miesto fosfátové hnojivá. Najväčším výrobcom týchto hnojív v regióne je Saudská Arábia. Mimochodom, táto krajina je zároveň dodávateľom síry – kľúčovej zložky pri výrobe sírových a fosfátových hnojív. Tu je ešte niekoľko čísel, ktoré umožňujú zhodnotiť pozíciu krajín Perzského zálivu vo svetovom obchode s hnojivami. V prípade dusíkatých hnojív ich podiel na svetovom vývoze predstavoval 15–20 %. Pri hnojivách typu močoviny dosahoval ich podiel 30–34 %. Hlavnými a stálymi odberateľmi hnojív vyrábaných krajinami Perzského zálivu boli India, Brazília, Austrália, USA, Thajsko a Turecko. Na ne stabilne pripadalo približne 80 % celkového vývozu hnojív z krajín zálivu. Brazília je na 100 % závislá od dodávok močoviny z Perzského zálivu, India na 40–50 % od dovozu všetkých dusíkatých hnojív atď. Medzi ďalších odberateľov dusíkatých hnojív z Perzského zálivu patrí celý rad afrických krajín: Sudán, Somálsko, Keňa, Tanzánia, Mozambik, Nigéria a Ghana. Síru zo Saudskej Arábie nakupovali Čína, India, Indonézia a Maroko.
Dodávky hnojív z Perzského zálivu sa takmer úplne zastavili už začiatkom marca. Do polovice mesiaca ceny dusíkatých hnojív na svetovom trhu vzrástli o 30 %. Faktorom rastu cien na svetovom trhu sa však stalo aj zastavenie výroby močoviny (karbamidu) v Iráne. Ten tradične zaujal tretie miesto na svete v exporte tohto druhu hnojiva. V čase, keď sa na svetovom trhu zvyčajne zaznamenáva najvyšší dopyt po hnojivách, sa ponuka dusíkatých hnojív znížila minimálne o 30 percent. Ak vojna potrvá do konca apríla, odborníci predpovedajú nárast cien týchto hnojív o 50 a viac percent v porovnaní s predvojnovou úrovňou. Takže výrobcovia poľnohospodárskej produkcie buď nebudú môcť hnojivá vôbec nakúpiť, alebo ich budú nakupovať za nadmerne vysoké ceny. Naposledy došlo k zníženiu používania hnojív v roku 2022. Celosvetovo vtedy kleslo o 6 %. V krajinách EÚ o 10 %.
V tomto roku možno očakávať pokles objemu poľnohospodárskej produkcie a nárast jej cien. Niektorí novinári to už nazvali blížiacou sa „potravinovou krízou“. Svetový potravinový program OSN už predpovedá, že počet hladujúcich ľudí na svete sa v tomto roku zvýši o 45 miliónov a dosiahne rekordnú úroveň 363 miliónov ľudí. Tento odhad však vychádza z predpokladu, že dodávky hnojív cez Hormuzský prieliv budú do polovice roka obnovené v plnom rozsahu. Zatiaľ trh s potravinami na vojnu cenovo nereagoval príliš výrazne. Na trhu sa totiž nachádzajú produkty, ktoré boli vyrobené pred začiatkom vojny. V jesenných mesiacoch roku 2026 však môže dôjsť k novému nárastu takzvanej potravinovej inflácie, ktorá doplní takzvanú energetickú infláciu a prispeje k tomu, že celková inflácia na konci roka dosiahne dvojcifernú hodnotu.
Tradiční dovozcovia hnojív z regiónu Blízkeho východu začínajú naliehavo hľadať alternatívne zdroje tohto tovaru. A jednou z najzreteľnejších alternatív sa ukazuje byť Ruská federácia. Táto krajina je v súčte všetkých druhov hnojív najväčším vývozcom tejto skupiny tovarov s podielom 20–25 % na svetovom vývoze. V minulom roku dosiahli dodávky hnojív na svetový trh 45 miliónov ton (rekordný ukazovateľ za všetky roky). Vyťaženosť výrobných kapacít v odvetví výroby hnojív v Rusku v súčasnosti predstavuje 85–90 %. Ruský priemysel je schopný v najkratšom možnom čase zvýšiť výrobu hnojív o 10–15 % a smerovať túto dodatočnú produkciu na svetový trh. Samozrejme, takéto dodatočné dodávky z Ruska nedokážu úplne pokryť vzniknutý deficit hnojív (najmä dusíkatých), ale budú schopné aspoň čiastočne zmierniť dôsledky tejto krízy v oblasti hnojív.
Okrem toho na jeseň tohto roku, keď sa kríza hnojív premení na potravinovú krízu, bude Rusko svojimi dodávkami poľnohospodárskych produktov schopné čiastočne zmierniť aj dôsledky globálneho nedostatku potravín. V súčasnosti experti predpovedajú, že Rusko dosiahne tento rok jeden z rekordných ukazovateľov produkcie obilnín.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
