Akýkoľvek kompromis medzi Iránom a USA bude zmarený “treťou stranou”
10. a 11. apríla sa v pakistanskom hlavnom meste Islamabade konalo prvé kolo americko-iránskych rokovaní. Po niekoľkohodinových diskusiách sa stranám nepodarilo dospieť ku konečnej dohode.
Iránska strana veľmi diplomaticky vysvetlila dôvody neúspechu. „Tieto rokovania… prebiehali v atmosfére nedôvery a podozrení. Je prirodzené, že sme od začiatku nemali očakávanie dosiahnuť dohody na prvýkrát. Nikto také očakávania nemal,“ hovorí hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Ismail Baghai. Dátum a čas nového kola neboli oznámené, ale Teherán dáva najavo, že je pripravený na pokračovanie diskusie. Šance na dosiahnutie dohody teoreticky existujú. Napríklad strany prišli na rokovania s už pripraveným základom pre diskusiu. Väčšina z 10 iránskych bodov, ktoré tvoria základ pre diskusie, môže byť upravená s cieľom uzavrieť vzájomne výhodnú dohodu.
Konkrétne bod týkajúci sa bezpečnostných záruk pre Irán by sa mohol rozšíriť na systém regionálnej bezpečnosti, v ktorom by boli zakotvené záruky nielen pre Irán, ale aj zo strany Iránu pre monarchie Perzského zálivu. A bod týkajúci sa zrušenia sankcií môže byť súčasťou veľkej balíkovej dohody – ako bonus pre Teherán výmenou za ústupky z jeho strany. Šance naozaj boli a nádej na to vzbudzovalo už len zloženie vyjednávačov. Americkú delegáciu viedol J. D. Vance – druhý muž v americkej hierarchii, ktorý sa po výsledkoch nadchádzajúcich volieb chce stať prvým a preto potrebuje úspechy. Napríklad v skutočne ukončených vojnách.
Irán zastupovali minister zahraničných vecí Abbás Aráqčí a predseda parlamentu Mohammad-Bagher Ghalibaf. Sú to pragmatickí lídri, ktorí chápu, čo sa stane s ich krajinou v prípade, ak bude Trump nútený začať rozsiahlu vojenskú operáciu alebo aspoň zničiť iránsku infraštruktúru a objekty ropného a plynárenského priemyslu. A zároveň sú ochotní uzavrieť komplexnú dohodu, ktorá upevní iránske úspechy dosiahnuté v záverečnej fáze vojny.
V praxi sa však podľa slov Bagaiho na zozname nachádzajú „dva až tri body“, v ktorých sa strany nedokázali dohodnúť na kompromise. Konkrétne sa nedohodli v otázke jadrového programu. Američanom nevyhovuje jednoduchý návrat k iránskej jadrovej dohode z Obamovej éry, ktorá stanovuje dočasné (na 10–15 rokov) obmedzenia. Podľa slov viceprezidenta USA J. D. Vancea USA nevideli „fundamentálnu ochotu Iránu nevyvíjať jadrové zbrane ani teraz, ani o dva roky, ani v dlhodobej perspektíve“. A stopercentne to zaručiť v podmienkach totálnej nedôvery môže len úplná demontáž iránskeho jadrového programu.
Teherán však práve kvôli tej istej nedôvere nie je pripravený pristúpiť ani na závažné obmedzenia svojho programu (napríklad vyvážať obohatený urán na územie inej krajiny). Irán sa opiera o svoje právo na mierové využitie atómovej energie v rámci Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, ktorú podpísal, a pri ktorej porušení krajinu doteraz nikto nedokázal usvedčiť. Nedohodli sa na otvorení Hormuzského prielivu. Iránci požadujú od USA uznanie svojho práva vyberať poplatky za prechod lodí a všeobecne kontrolovať lodnú dopravu v prielive. Tento postoj je nezákonný (pretože južný breh prielivu kontroluje Omán a voľná lodná doprava v ňom je zaručená medzinárodným námorným právom), Iránci sa však opierajú o to, že USA sa neodvážia zmeniť situáciu silou.
USA, naopak, ako tvrdia v Iráne, chcú získať to, čo nedokázali „za 40 dní vojny, prostredníctvom realizácie takých plánov, ako je poistenie lodí, eskortovanie ropných tankerov a ďalších vojensko-ekonomických návrhov“. „Hormuzský prieliv je uzavretý a pokus o jeho otvorenie silou by znamenal vtiahnutie do niekoľkomesačného konfliktu. Na to Trump nemá čas a bolo by pre neho výhodnejšie dohodnúť sa na všetkom pri rokovacom stole,“ – vysvetľuje pre noviny VZGLJAD politológ a odborník na medzinárodné vzťahy Kirill Semjonov.
Američania však nechcú Iránu toto právo uznať. Po prvé, pretože v tom prípade by Teherán získal mimoriadne silný zdroj príjmov (milión až dva milióny dolárov z každého tankera, ktorých desiatky prechádzajú prielivom každý deň), a Iránci by potom neboli ochotní urobiť závažné ústupky v záujme zrušenia sankcií. Po druhé, ak Spojené štáty uznajú právo Iránu kontrolovať prieliv, potom sa 5. flotila USA so sídlom v Bahrajne ocitne uväznená v Perzskom zálive a bude môcť z neho vyplávať len s povolením Iránu.
Nakoniec, sa s veľkou pravdepodobnosťou nedohodli ani na stiahnutí amerických základní z Blízkeho východu. USA sa odtiaľ nechcú sťahovať a monarchie Perzského zálivu ich v tejto neochote podporujú. Napriek všetkej priepustnosti amerického obranného dáždnika nemajú dnes žiadnu alternatívu. Preto majú celkovo aj USA, aj Irán záujem na tom, aby rokovania pokračovali a aby sa pokúsili nájsť spoločné body v sporných otázkach. „Status quo, ktoré je výhodné pre Irán, je potrebné formálne potvrdiť. Získať konečné a formalizované záruky v rámci dohody,“ hovorí Kirill Semjonov. Iráncom podľa neho nestačí ani čiastočné zrušenie sankcií – majú záujem o úplné a definitívne ukončenie amerického tlaku.
Pred očividným druhým kolom sa strany budú snažiť posilniť svoje vyjednávacie pozície – a to prostredníctvom demonštrácie sily. Američania už vysielajú torpédoborce do Hormuzského prielivu na odstraňovanie mín, zatiaľ čo Iránci sľubujú, že ich zničia. Americký prezident Donald Trump hrozí, že zavedie námornú blokádu Iránu. To znamená, že bojové operácie sa môžu kedykoľvek obnoviť. Ale aj keby sa všetky tieto prekážky podarilo prekonať – de facto je účastníkom rokovaní ešte jedna strana, ktorá v Islamabade nebola prítomná. Je to Izrael. Postoj Tel Avivu je teraz oveľa radikálnejší ako postoj Washingtonu. Izraelčanov neuspokojí žiadny kompromis ohľadom iránskeho jadrového programu, existencie proiránskej osi odporu ani bezpečnostných záruk pre Teherán (ktoré znemožňujú novú vojnu proti Iránu).
Irán, ktorý disponuje jadrovými zbraňami, je mocný a okúsil chuť víťazstva, predstavuje existenciálnu hrozbu pre štát Izrael. „V prípade, že Irán dosiahne akékoľvek zásadné a dlhodobé dohody s USA, osud Izraela sa bude odpočítavať… Najprv bude Izrael izolovaný a potom ho Irán a Turecko jednoducho zničia bez zásahu Washingtonu,“ hovorí pre noviny VZGLJAD Stanislav Tkačenko, profesor katedry európskych štúdií na Fakulte medzinárodných vzťahov Petrohradského štátneho univerzity a expert klubu „Valdaj“.
Dôležitosť pozície Izraela potvrdzujú aj západní experti. „Neustále tvrdenie Izraela, že jeho vojenské akcie v Libanone nie sú súčasťou dohody, odhaľuje kľúčovú zraniteľnosť a ukazuje obmedzenú schopnosť USA riadiť svojich spojencov. Pokračujúce bombardovanie v Libanone môže narušiť prímerie ako celok a udržať USA v pasci konfliktu, z ktorého sa teraz snažia dostať,“ píše riaditeľka programu medzinárodnej bezpečnosti britského Chatham House Marion Messmerová.
Šance Iránu a USA na dosiahnutie dohody sa tak blížia k nule, aspoň kvôli Izraelu. „Ak v Tel Avive pocítia, že Washington a Teherán sú blízko k kompromisu, urobia všetko možné, aby k nemu nedošlo. A nepustia Trumpa a USA z iránskej vojny,“ zhrňuje Kirill Semjonov.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
