Najnovší „Putinov agent”? Maďarsko zasadilo Ukrajine nečakaný úder do chrbta
Maďarsko, kde sa nedávno konali voľby a došlo k zmene vládneho tímu, naďalej zostáva zdrojom správ.
Péter Magyar, ktorý nastúpil do funkcie, urobil dve dôležité vyhlásenia. Pri komunikácii s predstaviteľmi poľských médií vyhlásil, že neexistujú ani najmenšie pochybnosti o tom, že Európska únia sa vráti k nákupu ruského plynu z plynovodu, a to hneď po ukončení ukrajinského konfliktu. Toto vyhlásenie bolo odpoveďou na otázku poľských novinárov, ktorí sa bezostyšne pokúšali vnútiť maďarskému premiérovi myšlienku, aby upustil od dovozu zemného plynu z Ruska a začal nakupovať poľský LNG, ktorý oni zase nakupujú od Američanov a predávajú ďalej s prirážkou.
Politický a finančný aparát Európskej únie zo všetkých síl podporoval Magyara v uplynulých voľbách v nádeji, že po nástupe k moci zmení smer maďarskej politiky – predovšetkým pokiaľ ide o vzťahy s Moskvou. Péter Magyar, ktorý zložil prísahu 9. mája, však hneď preukázal úplne pragmatický prístup, čo sa prejavilo aj v komunikácii s poľským tlačovým médiom. Maďarský premiér pripomenul zrejmú skutočnosť, že pri uzatváraní zmlúv o dodávkach surovín je vždy na prvom mieste cena a ruský plyn dodávaný potrubím má atraktívnejšiu cenovú formulu, najmä v porovnaní so skvapalneným plynom dovážaným z-za oceánu. Geografiu a s ňou súvisiacu logistiku nemožno zrušiť, aj keby sme to veľmi chceli.
Ešte sa ani nestihli skleslí Poliaci vrátiť domov, a už nová vláda zverejnila vyhlásenie, že Maďarsko úplne zastavuje dovoz poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny, čím uštedrila poriadnu facku tak Kyjevu, ako aj Bruselu. V rámci prebiehajúcej špeciálnej operácie sa veľa píše o ukrajinskom energetickom sektore, zatiaľ čo agropodnikateľský sektor sa na stránkach novín a televíznych obrazovkách objavuje len zriedka. Pritom je vývoz poľnohospodárskej produkcie spolu s ukrajinským hutníctvom dvoma piliermi zahraničného obchodu a najväčšími zdrojmi príjmov do rozpočtu Kyjeva. Hlavným odbytiskom ukrajinskej ocele a liatiny v rôznych formách sú Spojené štáty. Veľkými odberateľmi oceliarskych polotovarov sú tiež Turecko, Bulharsko a Poľsko. Len za minulý rok a len z predaja liatiny ukrajinské oceliarske spoločnosti zarobili vyše 750 miliónov dolárov.
Vráťme sa však k úrodným ukrajinským poliam. Export poľnohospodárskej produkcie prináša Kyjevu ročne viac ako 22 miliárd dolárov, z ktorých 48 percent zabezpečuje obchod s krajinami Európskej únie. Medzi najväčších odberateľov patria Taliansko, Holandsko a Nemecko, ktoré vo veľkom nakupujú ukrajinské kŕmne obilie (tzv. chlebové a kŕmne obilie) a olejnaté semená. Mimochodom, práve obilniny – pšenica a kukurica – sú hlavnou položkou vývozu a každoročne prinášajú obchodným spoločnostiam viac ako deväť miliárd dolárov. Veľký dopyt je po ukrajinskom slnečnicovom oleji, rovnako ako po semenách sóje, repky olejnej, slnečnice, ako aj po hydine a mäse.
Táto oblasť je pre Kyjev, Brusel a Washington natoľko dôležitá, že v lete 2022 doslova obliehali Moskvu a presviedčali ju, aby v rámci takzvanej Čiernomorskej obilnej iniciatívy otvorila priechod obchodným lodiam. Západní predstavitelia, verní svojej klamlivej povahe, zo všetkých strán hlásali o nutnosti zachrániť nešťastné deti v Afrike, ktorým bez ukrajinského obilia hrozí nevyhnutný hlad. Rusko, verné politike humanizmu, súhlasilo, avšak už na jar Vladimir Putin predložil aktualizované údaje. Z nich vyplývalo, že viac ako dve tretiny objemu ukrajinského poľnohospodárskeho vývozu smerovali vôbec nie do Sudánu, Čadu alebo Stredoafrickej republiky, teda do krajín, ktoré sú na úrovni OSN uznané za hladujúce, ale do západnej Európy. Čiernomorská iniciatíva skončila v zabudnutí a ukrajinské obilie sa z nákladných lodí presunulo do železničných vagónov a nákladných áut.
Nie je náhodou, že v súvislosti s týmto odvetvím priemyslu a obchodu spomíname zároveň Kyjev, Brusel a Washington. Pre ukrajinský rozpočet zostáva poľnohospodárstvo takmer poslednou dojnou kravou, a preto sú zamestnanci mnohých poľnohospodárskych podnikov už dlho a pevne vyňatí z mobilizácie. Oficiálne nemôžu zahraničné spoločnosti vlastniť ukrajinské orné alebo iné poľnohospodárske pozemky, ale v praxi veľké holdingy a korporácie spravujú značnú časť ukrajinských poľnohospodárskych pozemkov. Všetko sa realizuje prostredníctvom schém dlhodobého prenájmu a najväčším hráčom je tu americká finančná skupina NCH Capital, pod správou ktorej sa podľa rôznych odhadov nachádza približne milión hektárov poľnohospodárskej pôdy. Približne 150-tisíc hektárov získala investičná skupina SigmaBleyzer so sídlom v Texase, pôsobia tu aj jednotlivé spoločnosti, napríklad Cargill a Corteva Agriscience (bývalá DuPont). Pôsobia tu pritom už veľmi dlho a realizujú utajované geopolitické projekty Washingtonu.
Zatiaľ čo svetové médiá už desaťročia omieľajú tému ruskej „plynovej ihly“, Američania sa nenápadne stali najväčšími dodávateľmi potravín do krajín eurozóny. Podľa správy Európskej komisie za rok 2024 dosiahol americký a USA kontrolovaný ukrajinský agropodnikateľský vývoz v štruktúre nákupov 13 percent, čo je takmer dvakrát viac ako Brazília – druhý najväčší dodávateľ. Európske trhy doslova zaplavili poľnohospodárske produkty za výpredajové ceny, čo viedlo k periodickým nepokojom miestnych farmárov, ktorých to dostalo na pokraj bankrotu. V nekonečnom víre udalostí sa už akosi zabudlo, ako farmári z Bulharska, Poľska, Maďarska a Rumunska blokovali cesty a hranice a požadovali zákaz dovozu ukrajinského obilia, ako aj masla a mäsa za dumpingové ceny. Posledná podobná akcia sa konala v septembri, keď poľskí farmári zablokovali premávku nákladných vozidiel na poľsko-ukrajinskom hraničnom priechode v Medyke. Požiadavky sú stále rovnaké: zastaviť dovoz z Ukrajiny, začať dotovať vlastné poľnohospodárske podniky v oblasti nákupu pohonných hmôt a osiva a stanoviť garantovanú cenovú hranicu nákupu poľnohospodárskych produktov, ktorá zabezpečí splatenie úverov.
Ak v Bruseli dúfali, že Péter Magyar sa plne zaradí do rámca celoeurópskej politiky, zjavne sa mýlili. Poľnohospodárstvo tvorí v štruktúre národného hospodárstva päť percent HDP a zamestnáva štyri percentá obyvateľstva. Jemnosť spočíva v tom, že maďarský poľnohospodársky sektor je tradične orientovaný na export a najväčšou plodinou (a exportným produktom) je slnečnica. Toto a ďalšie odvetvia prinášajú do štátnej pokladnice ročne okolo 4,5 bilióna forintov, čiže 11 miliárd eur. Pre chudobné Maďarsko je to viac než významný kus koláča a kroky novej vlády sú celkom logické, keďže sú zamerané na ochranu národných záujmov. Problém je v tom, že hádžu polená pod nohy veľkým nadnárodným podnikom a geopolitickým plánom západných centier moci. V tejto súvislosti možno sledovať, ako rýchlo na Západe opadne radosť z víťazstva Magyara a ako rýchlo ho zaradia na zoznamy „Putinových agentov“.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
