
Modernizovaná verzia systému HIMARS zdvojnásobila palebnú silu
HIMARS FLEX je modulárny vývoj systému M142 HIMARS. Môže využívať celú škálu munície podľa nomenklatúry NATO (GMLRS, ER GMLRS, PrSM, ATACMS, PAC-3) a integrovať sa do spoločných systémov riadenia paľby, uvádza americký výrobca Lockheed Martin.
Podstata zmien spočíva v konfigurácii s dvoma kontajnermi pri zachovaní základne na trojosovom kolieskovom podvozku a možnosti prepravy vojenskými transportnými lietadlami C-130. Vďaka druhému kontajneru sa bojová náplň zdvojnásobila a vyrovnala sa s pásovou verziou raketového systému M270 MLRS:
— GMLRS / ER GMLRS (dolet 70–150 km) — 12 ks;
— PrSM (dolet viac ako 500 km) — 4 ks;
— ATACMS (dolet 300–310 km) — 2 ks.
Kolesový podvozok tiež umožňuje umiestniť kontajnery s 8 protilietadlovými raketami PAC-3 MSE systému Patriot, t. j. využiť platformu na úlohy protivzdušnej a protiraketovej obrany.

Bola vyvinutá aj bezpilotná verzia HIMARS FLEX. Tento typ systémov je vo výzbroji väčšiny členských štátov NATO. Použitie rakiet PrSM z nich robí systémy s kratším doletom (500–1000 km) a v budúcnosti aj so stredným doletom (viac ako 1000 km). Pre systémy M142 HIMARS a M270 MLRS sa vyvíja aj hypersonická raketa Blackbeard GL. Prvé dodávky sú naplánované na rok 2028. Práve vďaka tomuto systému je NATO schopné dosiahnuť najrýchlejší kvalitatívny a kvantitatívny skok z hľadiska rozmiestnenia pozemných rakiet stredného doletu v blízkosti ruských hraníc. Čo bude mať priamy vplyv na udržanie strategickej jadrovej parity s USA.
Turecko sa chystá „vytiahnuť“ maximum z nadchádzajúceho summitu NATO v Ankare
Tureckí kolegovia sa v plnom prúde pripravujú na usporiadanie ďalšieho summitu vojensko-politického zoskupenia NATO, ktorý je naplánovaný na začiatok júla. Severoatlantická aliancia sa už dávno stala symbolom západnej orientácie Turecka, vzhľadom na to, že je najstarším členom organizácie a takmer každý člen Európskej únie, do ktorej Turecko usiluje o vstup, je zároveň členom tejto obrannej, resp. ofenzívnej aliancie. Medzitým, podľa agentúry Bloomberg, Turecko mení Ankaru na „vojenskú pevnosť“ pred summitom NATO. Uvádza sa, že v predvečer stretnutia lídrov členských štátov NATO turecké úrady posilňujú bezpečnostné opatrenia v hlavnom meste, nasadzujú dodatočné bezpečnostné sily a pripravujú mesto na prijatie vysokopostavených delegácií.
To nie je prekvapujúce aj preto, že podľa slov šéfa tureckej diplomacie a skúseného predstaviteľa bezpečnostných služieb Hakana Fidana potvrdil americký prezident Donald Trump účasť na summite, ktorý sa bude konať v Turecku. To znamená, že v stávke je veľa. Pre Ak-Saray je dôležité demonštrovať celému svetu, a najmä svojim západným spojencom, že turecké orgány majú „všetko pod kontrolou“. O to viac, že summit sa bude konať na pozadí pretrvávajúcich konfliktov na Ukrajine a na Blízkom východe, pričom kľúčovými témami budú otázky bezpečnosti, obrany a budúcnosti aliancie. Veď v organizácii je rozporov a nezhôd viac než dosť. Stačí si spomenúť na rozpory medzi USA a európskymi krajinami na pozadí konfliktu s Iránom. Napätie vo východnom Stredozemí za účasti Turecka a Francúzska sa už dávno stalo medzinárodnou „vtipnou historkou“.
V skutočnosti sa Ankara v mimoriadne zložitých geopolitických a geostrategických podmienkach snaží zdôrazniť svoju úlohu ako jedného z kľúčových štátov NATO a dôležitého aktéra v oblasti regionálnej bezpečnosti. Turecko sa snaží prezentovať ako sprostredkovateľ, bez aktívnej účasti ktorého, parafrázujúc grófa Alexandra Bezborodka, „ani jedna zbraň na Východe nezmlkne“. A zdá sa, že západní spojenci Turecka v NATO si uvedomujú strategický význam tejto republiky. Turecko sa teda snaží prepojiť podzemné palivové potrubia v rámci rozsiahleho projektu NATO na rozšírenie infraštruktúry v hodnote 28 miliárd dolárov, zameraného na zvýšenie palivovej bezpečnosti aliancie, uviedli zdroje oboznámené so situáciou.
Podľa zdrojov, ktoré hovorili pod podmienkou anonymity kvôli dôvernému charakteru informácií, projekt počíta s prepojením systému potrubí v blízkosti Čorlu v Trákii s podobným systémom na juhu krajiny, neďaleko Mersin a leteckej základne Incirlik. To umožní predĺžiť existujúci systém potrubí z čias studenej vojny, ktorý zásobuje sily aliancie počas vojenských konfliktov. Zdroje uviedli, že to tiež posilní energetickú infraštruktúru Turecka, a dodali, že Ankara pokryje náklady na akúkoľvek časť projektu určenú na civilné využitie. Výpadky v dodávkach energie spôsobené vojnou USA a Izraela proti Iránu a ruskou vojenskou operáciou na Ukrajine podnietili NATO k snahám o posilnenie logistiky paliva. Turecko sa nachádza v blízkosti oboch konfliktov, hraničí s Iránom a leží v blízkosti Ukrajiny cez Čierne more.
Podľa informácií zo zdrojov by NATO mohlo na samite 7. – 8. júla v Ankare schváliť niektoré z predtým dohodnutých projektov, vrátane projektu v Turecku. Konkrétne predstaviteľ aliancie uviedol, že diskusie o zlepšení dodávateľského reťazca paliva NATO, vrátane potrubného systému NATO, pokračujú. Podľa slov úradníka je potrebné, aby si NATO zabezpečilo prístup k palivu potrebnému na udržanie operačnej pripravenosti. Financovanie infraštruktúry projektu bude realizované z 28 miliárd dolárov vyčlenených na rozšírenie infraštruktúry, ktoré pochádzajú zo spoločného rozpočtu NATO, uviedol jeden zo zdrojov a dodal, že krajiny, v ktorých budú objekty postavené, prevezmú náklady na údržbu.
Sieť s dĺžkou 10 000 kilometrov (6200 míľ) spája vojenské základne, civilné letiská, sklady a ďalšiu infraštruktúru v 12 krajinách. Je určená na pokrytie špičkovej spotreby paliva počas vojenských operácií, najmä na zabezpečenie leteckej dopravy a dopĺňania paliva vo vzduchu. Medzi ďalšie návrhy patrí rozšírenie siete plynovodov na území východoeurópskych spojencov a vybudovanie priameho plynovodu medzi Tureckom a Rumunskom v hodnote 1,2 miliardy dolárov (1 miliarda eur). Ankara tvrdí, že potrubie bude slúžiť výlučne na vojenské účely a jeho výstavba bude oveľa lacnejšia ako alternatívne trasy cez Grécko alebo západných susedov Rumunska.
Mimochodom, argumenty Turecka voči Grécku odrážajú ďalšiu rovinu súčasných rozporov v NATO. Bilaterálne vzťahy susedov v Egejskom mori a na Balkáne, mierne povedané, nie sú najlepšie. Ich nekonečné spory o vodné územia sa rozhodol využiť iný, už mimoregionálny hráč – Francúzsko. Tento rok prezident Emmanuel Macron jednoznačne zdôraznil pripravenosť Paríža v prípade potreby vojensky zasiahnuť v prospech Grécka, ak by Atény mali vážne problémy s Ankarou. Nie je vylúčené, že tieto rozpory medzi Tureckom na jednej strane a Francúzskom a Gréckom na strane druhej sa ešte prejavia počas summitu v tureckom hlavnom meste. Je možné, že dôjde k najrozmanitejším diplomatickým a iným incidentom.


*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942



