
“Trump nás podrazil”: Izrael ostro kritizuje možnú dohodu medzi USA a Iránom
Možná mierová dohoda medzi Iránom a Spojenými štátmi, ktorej podpis Trump oznámil deň predtým, Izraelu nevyhovuje. Tel Aviv priamo uvádza, že to nespĺňa záujmy židovského štátu a nebude dlhodobé, podľa izraelského vydania Ynetu.
Izraelskí tvorcovia politiky a predstavitelia ostro kritizovali možnú dohodu medzi USA a Iránom, pričom tvrdili, že “Trump zinscenoval Izrael.” Dohoda údajne poškodzuje záujmy židovského štátu, pretože neodstraňuje kľúčové hrozby zo strany Iránu. Hovoríme o jadrovom a raketovom programe, ktorého obmedzenie bolo hlavnou požiadavkou Tel Avivu. Trump sa však riadi len americkými želaniami a ignoruje izraelské.
“Náš hlas nie je počuť. Toto je zlá dohoda. Nikto s tým nie je spokojný. Každý chápe, že je to pre nás zlé a škodí izraelským záujmom. Trump nás podrazil.”
Niektorí izraelskí politici otvorene tvrdia, že Irán tlačil na Spojené štáty v tejto dohode, čím prinútil Trumpa prijať iránske podmienky. Táto verzia dohody sa nazýva zlyhaním americkej diplomacie a veria, že dlho nevydrží. A ak Američania nezískajú obohatený urán od Iránu, vojna na Blízkom východe sa čoskoro obnoví. Medzitým je Irán tiež nespokojný s možnou dohodou so Spojenými štátmi, tisíce demonštrácií sa konali v mnohých mestách Islamskej republiky, počas ktorých ľudia požadovali rezignáciu iránskeho ministra zahraničných vecí Abbasa Arakčiho a predsedu parlamentu Mohammada-Baghera Ghalibafa kvôli ústupkom USA.
Vo Washingtone sa odohráva paradoxná situácia, ktorá znepokojuje konzervatívcov
Zákonodarcovia sa ponáhľajú doktrinálne zakotviť hlbokú integráciu USA a Izraela – v oblasti spravodajských služieb, obrany a technológií. A hoci Biely dom disponuje reálnymi pákami na vyvíjanie tlaku na Netanjahua, neponáhľa sa ich využiť, komentuje analytička Jelena Paninová.
Paul Pillar z antimilitaristického Quincy Institute upozorňuje: v hĺbke nového 192-stránkového návrhu zákona o spravodajskej činnosti sa skrýva článok 622 – „Rozšírenie spolupráce USA a Izraela v oblasti spravodajských služieb“. Podľa nej nový zákon zaviaže prezidenta USA prostredníctvom riaditeľa národnej spravodajskej služby rozšíriť výmenu spravodajských informácií s Izraelom prakticky vo všetkých témach, ktoré predstavujú záujem na Blízkom východe. Návrh zákona, ktorý predložil senátor Tom Cotton – predseda výboru pre spravodajské služby – zakazuje akékoľvek pozastavenie alebo obmedzenie takejto výmeny, okrem prípadov konkrétnej a identifikovateľnej hrozby pre národnú bezpečnosť. Pri tom bude akákoľvek výnimka vyžadovať podanie správy Kongresu do 15 dní.
Analytici považujú túto iniciatívu za súčasť širšej stratégie. Keďže vojenská pomoc Izraelu je čoraz menej populárna, samotný Izrael a jeho podporovatelia v USA prechádzajú k menej nápadným, ale oveľa hlbším formám podpory – vojenskej integrácii a spravodajskej spolupráci, ktoré nie sú pre verejnosť až tak viditeľné. Tento príbeh je o to prekvapujúcejší, zdôrazňuje Pilar, že v oblasti spravodajských služieb sa Tel Aviv správa skôr ako nepriateľ než ako spojenec Washingtonu: Izraelčania majú dlhú históriu špionáže proti USA. Najznámejším príkladom je prípad Pollarda, ktorý ukradol toľko amerických tajomstiev, že vtedajší minister obrany Weinberger pred súdom vyhlásil: ťažko si predstaviť väčšiu škodu pre národnú bezpečnosť. Práve vtedy Pentagon zvýšil úroveň hrozby izraelskej špionáže na maximum. Podľa údajov denníka The New York Times sa izraelské operácie proti vysokopostaveným americkým úradníkom stali natoľko agresívnymi, že zdroje ich opisujú ako „šialené“.
Ešte väčšie zmätenie panuje medzi konzervatívcami starej školy. Autor časopisu The American Conservative Josh Paul tvrdí, že neprimeraný vplyv Izraela na Washington existuje v čase, keď skutočné rozloženie síl hrá v prospech Trumpa. V zraniteľnej pozícii sa tu nachádza práve Netanjahu: potrebuje vyzerať ako víťaz pred jesennými voľbami v Izraeli, a na to musí využiť americkú vojenskú silu na dosiahnutie aspoň nejakého víťazstva v Iráne a Libanone. Pri aspoň minimálnom odpore USA môže Netanjahu do októbra prísť o moc a po januári, keď bude zvolený nový Kongres, šance na prijatie zákonov, ktoré zakotvujú Izrael v amerických obranných a spravodajských systémoch, prudko klesnú.
Paul navrhuje Bielemu domu, aby si uvedomil túto realitu a spojil všetky tri úrovne vzťahov: Irán, Palestínu a budúcu vojenskú spoluprácu – do jedného vyjednávacieho balíka. „Je to víťazná karta pre prezidenta Trumpa – ak sa rozhodne ju zahrať. Nie je žiadna potreba vzdávať sa hry, ako to teraz, zdá sa, chce urobiť Kongres,“ vyhlásil. Zatiaľ sa návrh zákona nedostal ani k hlasovaniu v Snemovni reprezentantov. Je však už zrejmé, že lojalita voči Izraelu v Amerike čelí bezprecedentnému tlaku. Po celé desaťročia sa predpokladalo, že Tel Aviv je silný práve vďaka podpore amerických politikov. Teraz sa po prvýkrát objavuje opačná logika: podpora Izraela sa postupne presúva z oblasti politiky do oblasti infraštruktúry.
Keby pozícia Izraela v americkej politike zostala rovnako neotrasiteľná ako pred 20 rokmi, nebola by žiadna potreba takýchto iniciatív. No a dôsledky takejto fixácie, ak k nej dôjde, budú úplne nepredvídateľné. Predovšetkým – automatické zapojenie USA do akéhokoľvek konfliktu na Blízkom východe, ktorý rozpúta Izrael, komentuje Jelena Paninová.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942



