Aktuality, Bezpečnosť,

Tento článok Sergeja Lavrova v denníku Politico na poslednú chvíľu radšej zrušili

---

 

Niekoľko úvah nahlas o vyriešení ukrajinskej krízy, Európe a globálnej bezpečnosti

Hlavy štátov Veľkej Británie, Francúzska a Nemecka, ako aj V. Zelenskyj na stretnutí v Londýne 7. júna predložili Rusku päť požiadaviek ako podmienky „spravodlivého a trvalého mieru“ na Ukrajine. Na základe tohto súboru požiadaviek ponúka zjednotená Európa viesť dialóg s Moskvou.

 

Predhistória

Všetky skúsenosti z rokovaní s Európou ako súčasťou „kolektívneho Západu“ za posledných vyše 20 rokov svedčia len o jednej veci. Rokovania s Ruskom sú klamlivou taktikou, diplomatickým krytím geopolitickej expanzie Západu a jeho inštitúcií, predovšetkým NATO a Európskej únie, na východ – smerom k ruským hraniciam. Príspevok Európy k podnecovaniu ukrajinskej krízy nemožno poprieť. Európania spolu s Američanmi inšpirovali „oranžovú revolúciu“ v Kyjeve v roku 2004. S cieľom vytvoriť protiruský oporný bod na Ukrajine roky podplácali politikov a celé strany, prepisovali históriu a vzdelávacie programy, živili a pestovali ukrajinský nacionalizmus, robili všetko pre to, aby Ukrajinu vzdialili od Ruska.

 

V roku 2013 Európska únia odmietla ruský návrh hľadať kompromisné riešenie v súvislosti s dohodou o pridružení, ku ktorej uzavretiu Brusel nútil V. Janukoviča. Pripomeniem: Ukrajine bolo navrhnuté, aby otvorila svoje trhy bez sľubov reciprocity, hoci by to bolo nezlučiteľné s pokračujúcou účasťou Kyjeva v zóne voľného obchodu SNŠ. Potom, čo V. Janukovič požiadal o odloženie podpísania dohody, Európania vyprovokovali pouličné nepokoje a následne aj štátny prevrat v Kyjeve vo februári 2014. Následne sa Nemecko, Francúzsko a Poľsko zachovali rovnako zradne. Potom, čo poskytli záruky na dodržanie dohody medzi opozíciou a V. Janukovičom, „umyli si ruky“, hneď ako táto opozícia, ktorú mali pod kontrolou, prevzala moc: demokracia, vraj, môže nabrať neočakávaný spád.

 

Následne Európania začali podporovať nové vedenie. Keď 2. mája 2014 v Odese upálili desiatky nevinných stúpencov zbližovania s Ruskom, z Európy sa neozvalo  ani slovo odsúdenia. Ako ručitelia Minských dohôd z roku 2015 Francúzsko a Nemecko de facto podporovali sabotáž záväzkov zo strany ukrajinského režimu. Ako už po začatí vojenskej operácie priznali A. Merkelová a F. Hollande, Kyjev nemal v pláne plniť Minské dohody, ktoré jednomyseľne schválila Bezpečnostná rada OSN. Cieľom bolo získať čas na „posilnenie sily“ ukrajinských ozbrojených síl a ich vyzbrojenie západnými zbraňami.

 

Rusko zase robilo maximum, aby diplomatickou cestou prekonalo bezpečnostnú krízu v Európe. V januári 2022 však USA a NATO odmietli ruský návrh uzavrieť právne záväzné dohody o vzájomných bezpečnostných zárukách. Európski členovia Aliancie sa na tom aktívne podieľali. Po začatí špeciálnej vojenskej operácie jednotná Európa podporila postoj britského premiéra zameraný na zmarenie istanbulských rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou. Výzva B. Johnsona adresovaná Kyjevu, aby „nič nepodpisoval a jednoducho bojoval“, na dlhú dobu uzavrela možnosti pre skutočnú diplomaciu.

 

Súčasná situácia

Vynára sa otázka, prečo európski lídri zrazu „zmenili tón“ a začali hovoriť o rokovaniach a čo sledujú svojimi vyhláseniami? Napríklad podľa vyhlásení šéfky diplomacie Európskej únie K. Kallasovej je dialóg s Ruskom potrebný na to, aby boli Rusku oznámené podmienky Európy, vrátane vyplatenia „reparácií“ Ukrajine, stiahnutia vojsk z Podnesterska a Zakaukazska, zrušenia zákona o „zahraničných agentoch“ a stanovenia maximálneho počtu ozbrojených síl Ruskej federácie. Domnieva sa, že „nie je možné dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier bez toho, aby bolo Rusko volané k zodpovednosti“. 19. mája tohto roku zástupca Európskej únie počas zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN zdôraznil, že „vojenská podpora Ukrajiny nie je v rozpore so snahou o mier, je to predpokladom pre vedenie úprimných rokovaní“.

 

Európa má v úmysle viesť rokovania s Ruskom súbežne s pokračovaním právnej agresie, ktorá prebieha v rámci Rady Európy. V rámci tejto kedysi rešpektovanej organizácie vznikajú štruktúry „na volanie Ruska k zodpovednosti“: „register škôd“, „komisia pre nároky“ a „špeciálny tribunál“. Európska únia dala „zelenú“ zadržiavaniu obchodných lodí na otvorenom mori. K niekoľkým incidentom už došlo v Baltskom a Atlantickom mori. Zároveň Západ zatvára oči pred teroristickými sabotážami ukrajinských ozbrojených síl v Čiernom a Stredozemnom mori. Skutočným cieľom európskych lídrov teda nie sú rokovania s Ruskom, ale záchrana režimu V. Zelenského a jeho zachovanie ako oporného bodu pre pokračovanie boja proti Rusku. Na tento účel sa v európskych hlavných mestách snažia dosiahnuť čo najskoršie prímerie, aby zabránili kolapsu ukrajinských ozbrojených síl na fronte. „Zmraziť“ konflikt bez odstránenia jeho základných príčin. A ihneď vyslať na Ukrajinu vojenské kontingenty britsko-francúzskej „koalície ochotných“.

 

Je všeobecne známe, že európske elity investovali do konfrontácie s Ruskom svoj „politický kapitál“, minuli stovky miliárd dolárov na podporu kyjevského režimu a na zvyšovanie vojenských rozpočtov krajín EÚ a NATO. Dosiahnutie „bojovej pohotovosti“ pre konflikt s Ruskom v Európe plánujú do roku 2030. Do tej doby chcú rôznymi spôsobmi získať čas. Ako cynicky vyhlásil v apríli tohto roku náčelník belgického generálneho štábu: „Máme ešte niekoľko rokov vďaka krvi Ukrajincov, ktorí nám tento čas kupujú.“ Jednotná Európa naďalej sníva o expanzii, má v úmysle podmaniť si Ukrajinu a Moldavsko a vťahuje do svojej sféry vplyvu Arménsko. NATO sa rozšírilo na východ, pričom pohltilo Fínsko a Švédsko. Ukrajina je považovaná za „údernú silu“ budúcich európskych ozbrojených síl, nezávislých od USA a NATO.

 

Riziká pre globálnu bezpečnosť

Takáto situácia so sebou prináša vážne riziká pre globálnu bezpečnosť, keďže priamy konflikt medzi NATO a Ruskom sa môže rýchlo premeniť na výmenu jadrových úderov s katastrofálnymi následkami. Pod heslom „strategickej autonómie“ dochádza v Európe k výraznému posilňovaniu vojenského potenciálu, a to aj v jadrovej oblasti. Hlboké obavy vyvolávajú zámery Paríža poskytnúť „jadrový dáždnik“ viacerým krajinám Európskej únie a NATO. K posilneniu bezpečnosti to určite neprispieva ani samotnému Francúzsku, ani príjemcom jej „pomoci“. Napriek tomu politickí a vojenskí predstavitelia v Európe pripisujú Rusku agresívne plány, ktoré sa údajne neobmedzujú len na Ukrajinu. Ruský prezident mnohokrát vyhlásil, že ide o bláznovstvo, provokáciu a dezinformáciu s cieľom vybojovať rozpočtové prostriedky na boj proti Rusku. A toto nie je tá správna atmosféra, v ktorej by bolo možné viesť zmysluplné rokovania o čomkoľvek.

 

Postoj Ruska

Pokiaľ ide o rokovania, ako opäť zdôraznil V. V. Putin na Petrohradskom medzinárodnom ekonomickom fóre, Rusko sa nevyhýba kontaktom s nikým. Vnímajú však Európu ako stranu konfliktu, ktorá má záujem na porážke Ruska, a Európania sa aj sami otvorene takto prezentujú. Dialóg s Európou preto nemôže prebiehať tak, ako keby bola nestranným vonkajším pozorovateľom. Rusko uprednostňuje, aby sa ciele špeciálnej vojenskej operácie dosiahli prostredníctvom diplomacie. Na to je potrebné, aby bola spoľahlivo zabezpečená bezpečnosť Ruska na západných hraniciach, česť a dôstojnosť ruských občanov a krajanov, vrátane ich práva na rodný ruský jazyk a pravoslávnu vieru. O pokračovaní západnej vojensko-politickej a ekonomickej expanzie nemôže byť ani reči – je to v rozpore s imperatívmi multipolárneho sveta.

 

Európski lídri musia pochopiť, že model regionálnej bezpečnosti, ktorý sa v Európe budoval desaťročia od prijatia Helsinského záverečného aktu v roku 1975, zničili vlastnými rukami. Návrat k nemu už nebude. Teraz je potrebné smerovať k vytvoreniu celokontinentálnej bezpečnostnej architektúry, otvorenej pre všetky krajiny Eurázie, ktorá bude odrážať multipolárne reality súčasnosti. Princíp rovnoprávnej a nedeliteľnej bezpečnosti, ktorý bol v euroatlantických konštrukciách zničený, je možné zrealizovať v novej euroázijskej architektúre. Až dozrejú podmienky, Európa sa bude môcť zapojiť do tejto veľkej práce.

 

Najdôležitejšie je, že pre zmysluplný dialóg je potrebné obnoviť dôveru, ktorú narušili protiruské kroky Západu a Európy ako jeho súčasti v období po „studenej vojne“. Dôveru je možné obnoviť len praktickými krokmi, ktoré preukážu úprimnosť odmietnutia využívať diplomaciu ako krytie na realizáciu expanzionistických zámerov. Dôveru nie je možné obnoviť a dialóg obnoviť pomocou ultimát, akým bolo to, ktoré bolo Rusku predložené v Londýne 7. júna.

 

Namiesto epilógu: Je príznačné, že londýnske ultimátum bolo kategoricky potvrdené veľvyslancami Veľkej Británie, Francúzska a Nemecka na stretnutí na ruskom ministerstve zahraničných vecí 11. júna, o ktoré naliehavo žiadali. Bol to jediný cieľ ich návštevy na ruskom ministerstve zahraničných vecí.

 

*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame ,  VK ,  X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

 

Zdieľajte článok