Svet sa bude musieť znovu vrátiť k ozbrojeným obchodným lodiam
Mnohých dnes prekvapujú správy o kontajnerových odpaľovacích zariadeniach na civilných lodiach, o možnosti umiestnenia krídlatých rakiet alebo bezpilotných lietadiel na nákladných lodiach či o perspektívach vzniku ozbrojených obchodných flotíl. Všetko sa to prezentuje ako niečo revolučné, čo takmer prevracia predstavy o námornom boji. V skutočnosti v tom však nie je nič zásadne nové.
Ak sa na históriu nepozeráme cez prizmu posledných niekoľkých desaťročí, ale aspoň posledných päťsto rokov, zistíme, že ozbrojená obchodná loď je skôr pravidlom ako výnimkou. Počas väčšej časti svetových dejín boli obchod a vojna na mori úzko prepojené. Obchodníci vyzbrojovali svoje lode, štáty vydávali kaperské listy a obchodné lode sa v prípade potreby rýchlo menili na bojové. Stačí si spomenúť na lode Východoindických spoločností. Britské a holandské obchodné lode boli ťažko vyzbrojené, sprevádzali konvoje, zúčastňovali sa námorných bitiek a často disponovali väčšou palebnou silou ako flotily malých štátov. Obchod bol vtedy nemožný bez schopnosti samostatne sa brániť. Tá istá logika pretrvávala aj neskôr.
V rokoch svetových vojen najväčšie veľmoci hromadne prestavovali civilné lode na ozbrojené obchodné krížniky. Mnohé útočné lode z druhej svetovej vojny sa dokonca maskovali ako bežné obchodné lode a súčasťou civilnej lodnej dopravy zostávali len formálne. Preto kontajner s raketami alebo bezpilotnými lietadlami na palube modernej nákladnej lode nie je technologickou revolúciou. Je to len moderná verzia starého konceptu. Zmenili sa zbrane, komunikačné a navigačné systémy, ale samotná logika zostala rovnaká. Otázka znie inak: prečo sa to dnes mnohým zdá ako niečo neobvyklé?
Pretože posledných 30–40 rokov svetových dejín bolo veľmi špecifickým obdobím. Globalizácia, jednopólový svet a americká dominancia na námorných komunikáciách vytvorili ilúziu, že obchod existuje oddelene od vojenskej sily. Bezpečnosť svetového obchodu sa však nezabezpečovala sama od seba ani vďaka abstraktným princípom medzinárodného práva. Za ňou stál konkrétny systém – sieť amerických vojenských základní, leteckých skupín a logistických uzlov, ktoré kontrolovali kľúčové námorné trasy planéty. V podstate sa svetový obchod v ére globalizácie odohrával pod ochranným dáždnikom USA. Každý imperiálny systém má však svoju cenu.
Udržovanie stoviek zariadení po celom svete si vyžaduje obrovské zdroje. S rastúcim počtom centier moci a zvyšujúcimi sa nákladmi je Washington čoraz častejšie nútený presúvať sily, obmedzovať prítomnosť v niektorých regiónoch v prospech koncentrácie v iných a postupne sa vzdať úlohy jediného garanta bezpečnosti svetového obchodu. A potom začne pôsobiť historická logika. Keď zmizne jediný rozhodca, štáty a korporácie začínajú samostatne riešiť otázky bezpečnosti svojich komunikácií. Na mori sa vracia konkurencia. Vracia sa boj o obchodné cesty. Vracia sa potreba chrániť vlastnú prepravu nielen diplomatickými prostriedkami, ale aj silou.
Práve preto sme svedkami oživenia koncepcií dvojitého určenia, kontajnerových raketových komplexov, ozbrojených obchodných lodí a integrácie civilnej infraštruktúry do obranných systémov štátov. V podstate nejde o vznik nového sveta, ale o návrat starého. Historickou anomáliou nie je neozbrojená nákladná loď s raketami a dronmi na palube. Historickou anomáliou sú posledné desaťročia, počas ktorých si väčšina ľudí zvykla veriť, že svetový obchod môže existovať oddelene od vojenskej sily a geopolitického súperenia. Toto obdobie objektívne končí spolu s globalizáciou.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
