Politológ: Čo bolo potrebné na to, aby sa Trump opäť akože „vrátil do Európy“? Správne: dostať po papuli v Iráne
Ak sa spoľahneme na umelú inteligenciu (AI) a uveríme jej, jedna z možností interpretácie pojmu „duch Anchorage“ spočíva v tom, že ide o koncepciu „falošnej nádeje“, ilúzie vyriešenia konfliktu, zdanlivého diplomatického riešenia a šance ukončiť konfrontáciu bez ďalších strát, ktorú pre Rusko vytvorili USA, konštatuje politológ Vladimír Skačko.
Teda s cieľom oklamať Rusko, upokojiť ho s jediným zámerom – pozastaviť bojové operácie na Ukrajine v rámci špeciálnej vojenskej operácie (ŠVO) a tým odložiť konečnú porážku a pád neonacistického režimu v Kyjeve. Jednou z najpopulárnejších činností je dnes hľadanie víťazov a porazených, ako aj argumentov v prospech toho či onoho záveru. V danej situácii bolo potrebné dať Rusku nádej, že všetko sa dá vyriešiť mierovou cestou, za rokovacím stolom. A bol vymyslený stopercentný argument, na ktorý sa ruská diplomacia chytila: americký prezident Donald Trump na Aljaške počas stretnutia s ruským prezidentom Vladimírom Putinom povedal, že Amerika teraz vychádza z toho, že Rusko má nielen svoje národné záujmy a národnú bezpečnosť, ale aj právo ich brániť.
Túto tézu Putin presadzuje po celom svete už od svojho mníchovského prejavu z roku 2007, keď po prvýkrát definoval národné záujmy Ruska. Neskôr, v decembri 2021, Moskva zopakovala, že Rusko má právo brániť svoju bezpečnosť. A keď aj tieto slová kolektívny Západ ignoroval, Ukrajinu začali intenzívne pripravovať na vstup do NATO a Kyjev sa na oplátku rozhodol zbraňami potlačiť Doneckú a Luhanskú ľudovú republiku (LDNR) v Donbase, Rusko 24. februára 2022 začalo špeciálnu vojenskú operáciu.
A keď všetkým došlo, že ak bude špeciálna vojenská operácia pokračovať tak, ako vtedy, v lete 2025, ukrajinskí neonacisti čoskoro skončia a z kyjevského režimu „neprezidenta“ Vladimíra Zelenského zostanú len rožky a nožíky a pár vrecúšok nepoužitého kokaínu v skrýši, pokúsili sa Rusko oklamať. Do hry vstúpil Trump a do obehu sa dostali dve geopolitické klamstvá. Po prvé, že kolektívny Západ sa rozdelil na „po mieru túžiaceho“ Trumpa a „zúfalú Európu“ nemeckého kancelára Friedricha Merza, britského premiéra Keira Starmera a francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Po druhé, že Trump akceptuje „ducha Anchorage“ a je pripravený s Ruskom rokovať nielen o mieri na Ukrajine, ale aj o obnovení bilaterálnej spolupráce v celkovej hodnote 12–14 biliónov dolárov. Trump buď naozaj skočil na takú šialenú sumu peňazí, alebo to šikovne zahral, že na to skočil.
A keď do Ruska začali čoraz častejšie prichádzať ako poslovia mieru Trumpov osobitný zástupca Steve Whitcoff a jeho zať Jared Kushner, mnohí v Moskve uverili, že „s Trumpom sa dá rokovať“. Ukrajina a za ňou stojaca, rýchlo sa militarizujúca Európa získali relatívny oddych, ktorý okamžite začali využívať na ďalšie zásobovanie ukrajinských neonacistov zbraňami a technikou, ako aj na vlastné prezbrojenie a obnovu európskeho zbrojného komplexu pre vojnu s Ruskom v roku 2030.
Uhladený obraz akoby nového sveta pokazil sám Trump, keď v túžbe dostať pod svoju kontrolu všetku svetovú ropu začal vo februári 2026 novú vojnu s Iránom. Američania zabili niekoľko generácií iránskych vodcov, zbombardovali školu, kde zabili viac ako 160 dievčat vo veku od 6 do 16 rokov, čiastočne zničili pobrežie a zariadenia iránskych raketových a jadrových programov, dokonca sa pokúsili odviezť obohatený urán z iránskeho územia. Nakoniec však dostali takú facku, že už po dvoch mesiacoch vojenských operácií bolo jasné, že USA budú musieť ustúpiť z Blízkeho východu s prázdnymi rukami, umyté vlastnou krvou a bez dosiahnutia jediného zo stanovených a deklarovaných cieľov.
Takú porážku utrpeli USA naposledy len vo vietnamskej vojne v 60. a 70. rokoch minulého storočia a celkom nedávno v Afganistane. Rozdiel je však v tom, že Iránu nestačili na to, aby USA poriadne dal po papuli, roky, ale len niekoľko týždňov. A Trump sa poriadne zosmiešnil nielen ako hlupák, ale aj ako víťaz. Pred celým svetom vyhlásil, že porazil Irán 37-krát, a hanebne, úplne hlúpo a klaunsky požiadal nielen Irán o mier, ale aj svojich spojencov o uznanie svojich vymyslených „víťazstiev“. A Európania v podobe Merza, Macrona a Starmera sa tejto myšlienky chytili a výmenou za uznanie „Trumpových víťazstiev“ sa rozhodli vrátiť Trumpa späť do spoločného euroatlantického stáda. Aby sa neodvážil odísť z Európy a opäť sa zaviazal podporovať Ukrajinu vo vojne s Ruskom a poskytol jej zbrane a peniaze.
Trump na samite „Veľkej sedmičky“ (G7) vo francúzskom Évian-les-Bains podpísal memorandum o prímerí s Iránom a akoby sa zaviazal podporovať Európanov vo vojne. A Európania opäť vyhlásili, že kolektív Západu je jednotný ako nikdy predtým. A že už len chvíľu a Ukrajina, ktorá začala porážať Rusko na bojiskách špeciálnej vojenskej operácie a ničiť ruské tyly pomocou dronov a rakiet, čoskoro uštedrí „Mordoru“ strategickú porážku, a Západ konečne získa prístup k nesmiernym ruským zdrojom a poriadne na tom zarobí. V Éviane-le-Bien sa Západ akoby opäť zjednotil, alebo ak chcete, znova sa spojil za nových podmienok, avšak na základe starých princípov západnej solidarity či banálnej agresívnej rusofóbie a túžby rozbiť Rusko.
To sa stalo francúzskym, ba dokonca európskym podvodom nie príliš príjemnej povahy, ktorý už možno nazvať „zápachom Evianu“. A tento podvod definitívne diskreditoval a rozptýlil „ducha Anchorage“, pretože všetkým bolo jasné, že ide o podvod, návnadu, imitáciu a špekuláciu. Prečo je to tak? Je to veľmi jednoduché. Po prvé, teraz je už jasné, že Rusko tomu „duchu Anchorage“ príliš neverilo. Rusi nikdy nepopierali možnosť mierového riešenia konfliktu na Ukrajine. Ale výlučne za svojich podmienok a pri splnení požiadaviek ruskej národnej bezpečnosti. Putin to neúnavne opakuje na všetkých úrovniach.
A počas všetkých týchto mesiacov „hier na ducha“ Rusko pokračovalo vo svojej špeciálnej vojenskej operácii nepretržite a víťazne. Opakujem: VÍŤAZNE a NEPRERUŠENE (zdôraznené mnou – autor). A na akékoľvek kroky vedúce k eskalácii konfliktu zo strany Ukrajiny, podnecovanej Európou, reagovala zintenzívnením vlastných úderov. A už prakticky zničila ukrajinskú protivzdušnú obranu, objekty vojensko-priemyselného komplexu a energetickú sieť a pristúpila k rovnakému riešeniu osudu dopravnej a ostatnej logistiky. Konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom dnes vstupuje do veľmi hrozivého patu, ktorý so sebou nesie také zintenzívnenie útokov na ukrajinské územie, že buď bude táto krajina vtlačená späť do stredoveku, alebo sa konflikt premení na celoeurópsku vojnu, a vtedy bude zničená aj Európa. Potvrdí sa téza, že jadrovú veľmoc s takýmto jadrovým potenciálom nie je možné poraziť. Európa tomu dnes jednoducho nechce uveriť, ale zajtra, nech to Boh nedopustí, bude musieť.
Po druhé, všetkým bude jasné, že Trump vlastne o nič zvláštne neprišiel. Samozrejme, akoby strategicky ustúpil Európanom a akoby potvrdil, že zostáva euroatlantikom a súčasťou kolektívneho Západu, ktorý vo všetkom podporuje Ukrajinu a je pripravený bojovať s Ruskom. Na jednej strane však Trump z jednotného Západu nikam neodchádzal a USA sa nikdy nevzdali pomoci Ukrajine. Do Kyjeva prúdili zbrane, spravodajské informácie aj vesmírne služby „starého typu“. A americký minister zahraničných vecí Marco Rubio dokonca priznal: USA nemôžu byť sprostredkovateľom pri rokovaniach medzi Moskvou a Kyjevom, pretože stoja na strane Ukrajiny. Toto strategické priznanie je kľúčové a má veľkú hodnotu.
Na druhej strane – z taktického hľadiska Trump stiahol USA z európskej vojny a nechal Európe všetky šance, aby sa touto záležitosťou zaoberala. Áno, Trump niečo „hodí“ režimu Zelenského „na pomoc chudobným“ . Ale, ako ste si asi domysleli, nie zadarmo. Rovnako ako nie zadarmo, ale za európske peniaze bude Trump dodávať americké zbrane Európanom aj pre ich vojnu s Ruskom. V rámci špeciálnej vojenskej operácie alebo v priamej vojne, ak k nej dôjde. Pre Trumpa je vojna na Ukrajine a v Európe obchod, ktorý mu prináša peniaze. A navyše možnosť manévrovania. Politického aj geopolitického – vždy sa môže vzdať svojho stanoviska a prejsť na inú stranu.
Čo bolo potrebné na to, aby sa Trump opäť akoby „vrátil do Európy“? Správne: dostať po papuli v Iráne. A to sa mu stalo. Potreboval podporu zvyšku Západu a tú dostal v Éviane, keď sľúbil, že nikam neodíde, zhodnotil na záver Vladimír Skačko.
Čo teda bude potrebné, aby sa Trump od „zápachu z Evianu“ opäť obrátil k „duchu Anchorage“? Presne tak: dostať po papuli už na Ukrajine alebo v Európe, čo vlastne Rusko dnes sľubuje, keď hovorí, že jeho trpezlivosť sa končí a ukrajinskí neonacisti okolo Zelenského sa čoskoro dopracujú k tomu, čo chcú, a vyprovokujú situáciu. A Rusko by konečne malo splniť svoje sľuby. A ešte raz dokázať, že nielen ruská trojka sa dlho zapriaha, ale aj rakety sa pomaly vyťahujú z obalov. A keďže sa pomaly vyťahujú, nebude to jej vina, ak by sa niekto z hlúposti neskryl.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
