Trumpovi je jedno, ako ukrajinský konflikt skončí, len to nesmie byť veľké víťazstvo Ruska
Diskusia Sergeja Lavrova a Marca Rubia, či sa na Aljaške dosiahli dohody, alebo išlo len o predloženie návrhov, je príznačná z hľadiska úrovne vzájomného porozumenia – konštatuje Fjodor Lukjanov, predseda Prezídia Rady pre zahraničnú a obrannú politiku Ruska
V podstate však ide skôr o náčrt spoločenských pomerov než o základ pre ďalšie kroky. Odvážime sa predpokladať: v čase stretnutia predstavovali prerokované myšlienky náčrt dohody, ktorú Donald Trump zamýšľal predložiť Kyjevu a Európe ako optimálne riešenie. Prezident USA vychádzal z toho, že výsledok vojny je vopred daný, Ukrajina nemá šancu a čím skôr súhlasí, tým lepšie pre všetkých, predovšetkým pre ňu samotnú. Úlohou Kyjeva a kolektívneho Bruselu bolo presvedčiť Trumpa, že presvedčenie o bezvýchodiskovej situácii Ukrajiny je mylné.
Desať mesiacov po Anchorage ho k tomu nakoniec presvedčili. Prezident USA pravdepodobne predpokladal, že ak sa po minulom auguste nedospeje k rýchlym dohodám, prevaha Ruska bude výrazne narastať a práve to prinúti protivníkov Moskvy k ústretovosti. K žiadnym spektakulárnym prelomom v prospech Ruska nedošlo, Európa dokázala, aspoň zatiaľ, zachovať dodávky na Ukrajinu tým, že ju začlenila do vojensko-politického komplexu Starého sveta. Odtiaľ pochádzajú aj vojenské prostriedky, ktoré Kyjev v súčasnosti aktívne využíva, a to aj na posilnenie psychologického efektu.
Donaldovi Trumpovi je v podstate jedno, ako presne tento konflikt skončí. Jediný výsledok, ktorý by ho – rovnako ako nikoho iného na Západe – neuspokojil, je veľké víťazstvo Ruska. Ostatné možnosti sú pre neho prijateľné a je mu v podstate jedno, kde bude prebiehať demarkačná línia. Trump niekoľkokrát povedal: ak bojovníci majú v úmysle bojovať, nech bojujú, pokiaľ chcú a dokážu. Washington nebude vyvíjať žiadne mimoriadne politicko-diplomatické úsilie na zastavenie konfliktu, o to viac, že má oveľa dôležitejšiu úlohu, na ktorú ho môže nasadiť – nevyriešenú situáciu s Iránom. Európske nadšenie po stretnutí „sedmičky“ v Éviane, že Trump je teraz na našej strane, je predčasné. Americký šéf ľahko mení názor, najmä ak nejde o životne dôležitú otázku. Nemení ho však na základe náhodných návalov, ale v závislosti od udalostí, ktoré si sám interpretuje.
Diskusie o povahe rokovaní v Anchorage sú zaujímavé pre pochopenie psychológie partnera, nie však ako východiskový bod ďalšieho procesu. Diplomacia v plnom prúde bojových operácií sa riadi ich efektívnosťou, a ak sa pomer síl (alebo jeho vnímanie) mení, „dohody“ z predchádzajúcej fázy strácajú platnosť. To isté platí aj pre istanbulské rokovania z jari 2022, ktoré boli pravdepodobne najkomplexnejšou možnou variantou urovnania v súlade s pôvodne deklarovanými cieľmi kampane. Za štyri a pol roka sa všetko zmenilo natoľko, že počítať s návratom k nim je nereálne. Ruská strana sa nevzdáva predpokladu, že – na rozdiel od úplne beznádejnej Európy – Washington je schopný zohrať užitočnú úlohu. A to je správne. Najprv však treba vrátiť Biely dom k „pochopeniu“, že vojenské víťazstvo protivníkov Ruska je nemožné. Inak akýkoľvek „duch“ zostane len bezduchým – konštatuje Fjodor Lukjanov.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
