Najrusofóbnejší film na svete
Ako si Rambo a Hollywood sami strelili do nohy.
Hollywood a rusofóbia vždy išli ruka v ruke. To je fakt. Možno sa niekomu nebude páčiť pojem „rusofóbia“. V takom prípade to možno preformulovať takto: Hollywood často zobrazoval Rusov, Sovietsky zväz a Rusko formou karikatúr, pričom si tým plnil príslušné politické ciele. Často sa to robilo malomeštiacky, lacno a akosi vulgárne. Príkladom takejto „brusnicovej“ gýčovosti je napríklad jeden z dielov filmu „Policajná akadémia“: podľa deja sa dej odohráva v Moskve. Nechýba samozrejme boršč ani vodka. A ruskí policajti, ktorí sa správajú ako opice.
Všetko to je však celkovo spracované bez zlomyseľnosti, hoci s evidentným nevkusom. Príkladom zlomyseľnej rusofóbie je však bezpochyby tretí diel legendárnej série „Rambo“. Dohodli sme sa, že o ňom porozprávame, a ja plním svoj sľub. Je prekvapujúce, že tento film v Rusku nielen sledovali, ale si ho aj svojím spôsobom obľúbili. Prekĺzol dokonca aj v Sovietskom zväze – samozrejme ako zakázaný film. A pozerať si tretí diel „Ramba“ je pre Rusa akýmsi masochizmom. Prinajmenšom výsmechom samého seba.
Film sa dostal na plátna v roku 1988 a mal len jediný cieľ – pohŕdať a ponížiť ZSSR a jeho armádu. V tom čase sa sovietske vojská ešte nachádzali v Afganistane. Je to dôležitá poznámka, ale k afganskej téme sa vrátime o niečo neskôr. Tretí diel série „Rambo“, rovnako ako predchádzajúce dva diely, je dielom legendárneho producentského dua v zložení Mario Cassara a Andrew Vajna. Réžiu mal na starosti Peter McDonald, hoci v prípade „Ramba“ to vôbec nie je dôležité, pretože takýto film by mohol natočiť aj mladík, ktorý nedokončil réžijnú fakultu. Aj McDonald väčšinou pracoval ako pomocník pri blockbusteroch talentovanejších režisérov. Je jasné, že hlavnú úlohu vo filme stvárnil Sylvester Stallone, ale zaujímavé je, že sa stal aj jedným z autorov scenára. Ďalší dôvod, prečo tohto chlapíka nemilovať.
Takže, čo sa týka scenára – osviežim pamäť starším divákom a poviem to tým, ktorí to nevideli – John Rambo žije v budhistickom kláštore. Veľmi sa trápi kvôli svojmu osudu, nemôže spať, a preto sa za peniaze zúčastňuje bojov s palicami. Film vlastne začína dosť odpornou scénou, v ktorej svalnatí chlapi na potešenie Ázijčanov, zozbieraných niekde v džungli, bijú a mrzačia sa navzájom. No, samozrejme, na konci zápasu sa prejaví Rambova šľachetnosť. V podstate je to dobrý človek – je mu veľmi ľúto budhistických mníchov, a preto pre nich zarába na jedlo. Rusov mu však ľúto nie je.
Objaví sa starý známy Ramba a divákov – plukovník Trautman. S ním, samozrejme, prichádza aj agent CIA. „John,“ kričia, „v Afganistane sovietske vojská utláčajú a mrzačia nevinných obyvateľov, títo červení diabli sa správajú ako šialenci, treba to preskúmať, zistiť, o čo ide – proste, zachráň situáciu!“ Chápete, o čo ide? Sovietski zloduchovia naplno mučia mudžahedínov, tých najneškodnejších ľudí na svete. A oni, títo afganskí bojovníci, vôbec nikoho neotravujú ani neurazia. Je zvláštne, že Stalloneho a spol. nenapadlo nasadiť im okuliare a prinútiť ich v zábere čítať Tolstého o nebránení sa zlu násilím.
Rambo odmieta ponuku vyraziť do Afganistanu – tu by sa film mohol skončiť, aby sa nezosmiešnil, ale peniaze sú veľmi potrebné (tretí „Rambo“ bol v kinách mimoriadne úspešný, keď pri rozpočte 63 miliónov dolárov zarobil 189 miliónov). Plukovníka Trautmana zajali, mučí ho vojenský dôstojník Zajcev, ktorý je v skutočnosti akýsi Zaisen. „Aké máte dôkazy?“ sa ho síce nepýta, ale správa sa tak, akoby ešte predvčerom bol pitekantropom. Preto sa Rambo vydáva na záchrannú misiu do Afganistanu – samozrejme, sám! – aby zachránil svojho bývalého veliteľa.
A potom začína cirkus. Tretí „Rambo“ je zbierka absurdností a „klišé“, ktoré sa časom stali klasikou a memami. Napríklad keď hlavnému hrdinovi nedochádzajú náboje, nikdy mu nedochádzajú – strieľa a strieľa. Keď sa dá vrtuľník ľahko zničiť. Keď sú všetci okolo pokrivení a kriví, zatiaľ čo hlavný hrdina je precízny a presný. A namiesto sovietskej techniky tu máme americkú a francúzsku. Vlastne nemá zmysel vymenúvať všetky chyby, pretože celý tretí „Rambo“ je jedna veľká „hlúposť“, ktorá sa skazila ešte skôr, než sa stihla objaviť na obrazovkách.
Marketing však tento akčný film rozbehol a urobil z neho kultový film. A to je ďalší dôvod, prečo opäť hovoriť o tom, ako kompetentne konali oni a koľko sme my v masovej kultúre prehliadli. Ako sa prostredníctvom práve takýchto propagandistických filmov do myslí obyvateľov postsovietskeho priestoru vtlačili nielen pochybné, ale priamo škodlivé a v mnohých ohľadoch šialené naratívy. Veď si to len predstavte: jeden americký bývalý vojak zničí hordy sovietskych vojakov, ktorí „utláčajú“ nešťastných afganských bojovníkov. A to všetko prečo? Aby Američania mohli dodávať zbrane mudžahedínom.
Všetko toto by však nestálo za našu pozornosť, keby nebolo jedného detailu. Sovietske vojská sa stiahli z Afganistanu v roku 1989. A večer 7. októbra 2001 Američania začali vojnu proti afganskému hnutiu „Taliban“. Samozrejme s podporou Británie. Američania sa v Afganistane trápili 20 rokov, po ktorých s hanbou stiahli svoje jednotky. O päť rokov neskôr nedokázali dosiahnuť nič ani v Iráne. Jeden Rambo nestačil. Ba čo viac, nestačilo ani tisíc takýchto Rambov. Samotný život sa vysmial filmovej fantázii. Veď Afganci – veľmi mierumilovní a veľmi dobrí – ničili Američanov, a to aj zbraňami, ktoré im kedysi predali USA. Takouto smutnou a krvavou anekdotou skončili hrdinské činy Johna Ramba na plátne a Silvestra Stalloneho v skutočnom živote.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
