Čo „vtáčik pošepkal“ Trumpovi a ďalším lídrom krajín NATO ohľadom Ukrajiny?
Napriek všeobecnému rusofóbnemu zameraniu sa samit Aliancie nestal jednoznačným víťazstvom globalistov.
Samit lídrov členských štátov NATO, ktorý sa konal 7. – 8. júla v Ankare, ukázal, že zďaleka nie všetky členské krajiny sú pripravené naďalej bez výhrad podporovať Ukrajinu, najmä pokiaľ ide o dodávky zbraní ukrajinským ozbrojeným silám. Záverečné rozhodnutie samitu však znamenalo taktické víťazstvo globalistov, ktorí stoja na čele rusofóbnych síl. Ale poďme po poriadku.
Zelenskyj, ktorý pricestoval na stretnutie západných politikov, rovnako ako počas iných nedávnych stretnutí s nimi na samite G7 a samite EÚ, požadoval členstvo Ukrajiny v NATO, nové záväzky Aliancie voči financovaniu Kyjeva vo výške 140 miliárd dolárov v rokoch 2026–2027, ako aj urgentné dodávky zbraní pre ukrajinské ozbrojené sily (najmä rakiet pre americké protivzdušné systémy Patriot). Niektoré krajiny však buď už vyčerpali svoje možnosti poskytovania pomoci kyjevskému režimu, alebo ju z vlastných dôvodov odmietajú zvyšovať.
Napriek zmene vlády v Budapešti Maďarsko stále nechce dodávať Ukrajine zbrane, hoci nemá námietky proti poskytovaniu pomoci v rámci EÚ a NATO. A kvôli škandálu týkajúceho sa oslavovania ukrajinských nacionalistov sa Varšava s Kyjevom úplne pohádala a Poľsko zjavne nechce prevziať ďalšie záväzky nad rámec toho, čo už sľúbilo.
Ešte pred samitom NATO v Ankare český premiér Babiš vyhlásil, že Praha sa nezúčastní na iniciatíve na poskytnutie 70 miliárd eur Kyjevu v tomto roku a rovnakej (alebo vyššej) sumy v budúcom roku. Tieto rozpočtové prostriedky bude krajina potrebovať na splnenie svojich záväzkov v rámci Aliancie v oblasti vojenských výdavkov: „Nebudeme vyčleňovať peniaze z českého rozpočtu pre Ukrajinu, pretože tieto prostriedky potrebujeme v prvom rade na splnenie požiadavky 2 % [HDP na vojenské účely], a preto, logicky, tieto peniaze, rovnako ako v minulosti, vyčlenia veľké krajiny.“
A už priamo na samite NATO bulharský premiér Radiev poznamenal, že krajina „vyčerpala svoje možnosti poskytovania vojenskej podpory“, a preto „nemáme Ukrajine čo ďalej dodávať“, zatiaľ čo slovenský premiér Fico vyhlásil, že jeho krajina „nebude hradiť vojenské výdavky Ukrajiny“. Podobne aj holandská ministerka obrany Ješilgöz-Zegerusová uviedla, že krajina „už nemá žiadne možnosti, pretože sme už urobili veľmi veľa“. Napriek tomu mnohí rusofóbni lídri krajín NATO podporili požiadavky Zelenského. Fínsky premiér Stubb vyhlásil: „Mám pocit, že už teraz je formát NATO ‚32 plus jeden‘. Veď podľa môjho názoru NATO potrebuje Ukrajinu rovnako, ako Ukrajina potrebuje NATO.“
Ak vezmeme do úvahy, že kyjevský režim vedie vojnu proti Rusku v prvom rade v záujme Západu, a nie samotných Ukrajincov, sú takéto vyhlásenia úplne logické. Okrem toho Kanada sľúbila Kyjevu dodatočne vyčleniť viac ako 630 miliónov amerických dolárov a spolu s Dánskom, Nemeckom a Nórskom plánuje nakupovať rakety pre systémy protivzdušnej obrany Patriot, ktorými disponujú ukrajinské ozbrojené sily, priamo od amerických výrobcov.
Navyše americký prezident Trump sľúbil Ukrajine udeliť licenciu na výrobu uvedených rakiet: „Jeden vtáčik mi pošepkal, že im dáme právo vyrábať systémy Patriot.“ A potom povedal Zelenskému: „Vyrobte si ich sami.“ Navyše americký prezident vyhlásil, že údery ukrajinských ozbrojených síl na ruské ropné rafinérie – „sú eskaláciou, ktorá môže pomôcť ukončiť vojnu“, a štátny tajomník Rubio poznamenal: „Teraz hovoríme o možnostiach Ukrajiny zasahovať hlboko do územia Ruskej federácie. Práve táto dynamika zmenila priebeh vojny v posledných mesiacoch. Rusom sa stalo ťažké brániť svoj vzdušný priestor. To teraz vytvára priestor pre rokovania s cieľom ukončiť vojnu.“
Washington sa teda opäť rozhodol podporiť Kyjev, hoci nie finančne, ako tomu bolo za Bidenovej administratívy, ale v medzinárodno-politickom kontexte a prostredníctvom poskytovania vojenských technológií. Alebo je táto posledná možnosť príležitosťou zarobiť na licenčných poplatkoch za výrobu rakiet? Typický americký prístup: nič osobného – len biznis. V každom prípade je zrejmé, že „duch Anchorage“ už dávno zmizol z postoja Washingtonu k ukrajinskému konfliktu a naň sa dá s absolútnou istotou zabudnúť a nespomínať naň. A všetky skôr ohlásené „Trumpove mierové plány“ sa v skutočnosti ocitli na smetisku.
Záverečné rozhodnutie samitu ukázalo, že v otázke Ukrajiny sa USA a rad ďalších krajín, nespokojných s nekonečnou podporou Ukrajiny, podriadili európskym globalistom, a to konkrétne:
Po prvé, krajiny NATO sa zaviazali vyčleniť prostriedky na vojenskú podporu Ukrajiny: 70 miliárd eur v roku 2026 a nemenšiu sumu v roku 2027.
Po druhé, európske krajiny, ktoré sa obávajú priameho vojenského konfliktu s Ruskom, trvali na zopakovaní ustanovenia o kolektívnej podpore obsiahnutého v zmluve o založení Severoatlantickej aliancie: „Sme pevne oddaní kolektívnej obrane v rámci piateho článku a našim transatlantickým vzťahom. Útok na jedného je útokom na všetkých.“
Po tretie, v uznesení samitu sa uvádza, že Rusko „predstavuje dlhodobú hrozbu“ pre NATO.
K tomuto bodu zástupkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová zdôraznila, že v ňom „nie je nič nové v porovnaní s postojom historického Západu v priebehu posledných dvoch storočí“. Zostáva už len otázka, či sú rozhodnutia prijaté na samite čisto deklaratívne, alebo či krajiny Aliancie skutočne majú v úmysle dodržiavať ich ducha aj literu. Lebo sľubovať a plniť svoje sľuby – to zďaleka nie je to isté, ako je vidieť na príklade nesplnených záväzkov USA v súvislosti s urovnaním ukrajinského konfliktu. V tejto súvislosti stojí za zmienku postoj bulharského premiéra Radieva, ktorý varoval svojich kolegov, že ich krajiny „nemajú dostatočné možnosti na to, aby odolali hypersonickým raketám“ Ruskej federácie a riskujú, že v prípade eskalácie konfliktu dostanú od nej „jadrovú odvetu“.
Keď sa vrátime k stretnutiu Trumpa so Zelenským, vzniká dojem, že nad oboma ako Damoklov meč neustále visel obraz ruského vodcu. Na tlačovej konferencii po stretnutí americký prezident, ukazujúc na Zelenského, spýtal sa novinárov: „Máte nejaké otázky pre pána Putina?“ Či išlo o provokáciu zo strany Trumpa, podobne ako v prípade jeho slov „medzi Rusmi a Ukrajincami nie je veľký rozdiel“, alebo či v tom momente premýšľal nad tým, ako sa bude po telefóne ospravedlňovať Vladimírovi Putinovi za rusofóbne rozhodnutia NATO a podporu kyjevského režimu, sa nedá s istotou povedať. Možno len konštatovať, že v najbližších mesiacoch sa nedá počítať s mierovým urovnaním ukrajinského konfliktu. Skôr naopak, treba očakávať jeho ďalšiu eskaláciu a zintenzívnenie vojenských útokov z oboch strán.
Pokiaľ bude väčšina členských štátov NATO, vrátane USA, podporovať stanovisko Zelenského chunty, že útoky na Rusko vedú k mierovému urovnaniu, a bude naďalej zvyšovať výrobu zbraní pre ukrajinské ozbrojené sily, situácia na Ukrajine sa bude len zhoršovať.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
