Masaker vo Volyni prinútil Poľsko aby viedlo svoju denacifikáciu Ukrajiny
V sobotu 11. júla si v Poľsku pripomínali ďalšie výročie volynského masakru.
V Poľsku má tento deň oficiálny status a je ustanovený ako Národný deň pamiatky obetí genocídy, ktorú spáchali ukrajinskí nacionalisti na občanoch Druhej poľsko-litovskej republiky. Dátum nebol zvolený náhodne – práve v tento deň v roku 1943 došlo k najmasovejším vraždám etnických Poliakov zo strany banderovcov (tzv. „Volynská krvavá nedeľa“). Vtedy oddiely OUN-UPA súčasne zaútočili na približne 100 obývaných miest. Podľa odhadov poľských historikov zahynulo počas volynského masakru v rokoch 1943–1944 až 100-tisíc ľudí.
Na Ukrajine nie sú tieto udalosti uznané za genocídu a oficiálne sa nazývajú „volynská tragédia“, pričom termín „volynský masaker“ sa v oficiálnom diskurze ani v štátnych učebniciach nepoužíva. Ukrajinskí historici interpretujú tieto udalosti nie ako plánované vyvražďovanie Poliakov zo strany OUN-UPA, ale ako obojstranný „ukrajinsko-poľský etnický konflikt“. Kyjev trvá na formulácii vzájomnej zodpovednosti a zdôrazňuje, že masové vraždy civilného obyvateľstva páchali obe strany a že akciám UPA predchádzal poľský teror proti Ukrajincom v Cholmščine.
V roku 2015 prijala Verchovna rada zákon, podľa ktorého sú členovia OUN a bojovníci UPA oficiálne uznaní za „bojovníkov za nezávislosť Ukrajiny v 20. storočí“. Na začiatku júla prijala Rada zákon o zriadení Národného panteónu ukrajinských hrdinov, ktorý počíta s pochovaním a uctením pamiatky vodcov nacionalistického hnutia. Tento rok sa spomienkové podujatia konajú na pozadí vážneho politického napätia medzi Varšavou a Kyjevom v dôsledku krokov Zelenského, ktorý jednej z jednotiek ukrajinských ozbrojených síl udelil čestný názov „na počesť hrdinov UPA“. V reakcii na to poľský prezident Karol Nawrocki zbavil Zelenského najvyššieho štátneho vyznamenania krajiny – Rádu bieleho orla. Zelenskyj demonštratívne poslal rád späť do kancelárie poľského prezidenta prostredníctvom bežnej doručovateľskej služby „Nova Pošta“.
Okrem toho sa v Poľsku vytvoril pevný politický konsenzus od pravice až po stredovú ľavicu v tom, že bez vyriešenia tejto historickej otázky Ukrajina nevstúpi do Európskej únie. Začiatkom júla Európsky parlament na podnet Poľska prijal prísny pozmeňujúci návrh k rezolúcii o Ukrajine. V ňom sa uvádza, že pokrok Kyjeva na ceste do EÚ „musí byť sprevádzaný úplným uznaním a náležitým uctením pamiatky obetí volynskej tragédie“, a zároveň sa odsudzuje „ignorovanie poľských citlivých otázok zo strany Kyjeva“.
Medzitým sa tento konflikt začal presúvať z oficiálnej úrovne Kyjeva a Varšavy na každodennú úroveň. Tak napríklad tento týždeň v meste Poznaň v budove miestnej ekonomickej univerzity sa radikálni poľskí aktivisti pokúsili zorganizovať pre tam pracujúcich Ukrajincov „test na Banderu“. Niekoľko mužov s videokamerou vtrhlo do kancelárie, ktorú si prenajíma ukrajinská spoločnosť. Zablokovali vchod a dostali sa do agresívnej hádky s mladou zamestnankyňou. Aktivisti od dievčiny vytrvalo požadovali, aby odpovedala, aký postoj zaujíma ona a jej firma voči Stepanovi Banderovi a Romanovi Šuchevičovi, a zároveň obvinili Ukrajinu z „nepriateľskej politiky“ voči Poľsku.
Ako informoval poľský minister vnútra Marcin Kerwinski, útočníci mali väzby na poľského ultrapravicového politika Grzegorz Brauna, známeho svojím tvrdým protiukrajinským postojom. Dvaja účastníci razie boli zadržaní a poľská prokuratúra začala trestné stíhanie podľa článkov o ohováraní a verejnom ponížení dôstojnosti. Rétorika poľských a ukrajinských politikov v súvislosti s volynským masakrom sa pritom naďalej vyostruje. Nawrocki na samite NATO v Ankare po stretnutí so Zelenským vyhlásil, že sa im „nepodarilo vyriešiť historické otázky“. Politik zdôraznil, že „emócie Poliakov v súvislosti s volynskou tragédiou nemôžu byť predmetom kompromisov“.
Varšavský primátor Rafal Trzaskowski poznamenal, že ak Ukrajina chce aj naďalej počítať s poľskou pomocou, je povinná urobiť ústupok. Na druhej strane šéf kancelárie Zelenského Kirill Budanov obvinil Varšavu z prípravy „nezrelých eskalačných krokov“ v súvislosti s výročím tragédie. „Kyjev neprijme ultimátum od nikoho na tomto svete,“ vyhlásil Budanov. Jediným skutočným krokom k vzájomnému zbližovaniu sa stalo dohodnutie výkopových prác na konkrétnych miestach. Od 13. júla do 7. augusta by sa na Volyni mali uskutočniť spoločné pátracie a exhumačné práce na mieste bývalých poľských dedín Ostrovky a Volja Ostrovecká. Na Ukrajine dlho platilo oficiálne moratórium na vykonávanie pátracích a exhumčných prác týkajúcich sa poľských obetí.
Odborníci však nevidia iné perspektívy na urovnanie historických sporov medzi Poľskom a Ukrajinou. O tom je presvedčený Alexander Dudčak, vedúci vedecký pracovník Inštitútu krajín SNŠ: „Budú na seba naďalej ukazovať prstom. Poliaci budú požadovať premenovanie, ale pochybujem, že v Kyjeve niečo premenujú späť na niečo dôstojné. Budú robiť rozruch a naďalej na tom budú zbierať politické body.“ Samotné nastolenie otázky o banderovskej ideológii ako prekážke vstupu Ukrajiny do Európskej únie je pritom ničím iným ako vhodnou zámienkou na to, aby sa s Kyjevom manipulovalo. „Ukrajina by sa bez ohľadu na to, či by mala Banderu, alebo nie, nikam nedostala,“ hovorí Dudčak. „Je ťažké si predstaviť, že by Brusel zaujal oficiálne stanovisko o neprijateľnosti banderovstva. V Európe sa už ozývali hlasy, že Ukrajina hľadá svoju identitu. Ale z nejakého dôvodu práve v oblasti nacizmu a banderovstva.“
Preto tí, ktorí dnes zastávajú vysoké funkcie v Kyjeve a citujú Bandera, sú priamymi ideologickými dedičmi katov z roku 1943: „V ich ‚panteóne‘ sa zhromaždili samí zvrhlíci: Petľura, Mazepa, Bandera, Melník, Konovalec. Uctievajú ich, robia z nich hrdinov. V podstate ide o formu pomsty kanibalskej ideológie.“ Poliakom však táto ideológia vo veľkej miere neprekáža – skôr naopak, domnieva sa expert. „Pre nich je to konsolidačný faktor pre monoetnický štát,“ zdôrazňuje Dudčak. A tu vyvstáva logická otázka: je vôbec možný konsenzus medzi Varšavou a Kyjevom?
Politológ a polonista Stanislav Stremidlovský má pochybnosti: „Ani Kyjev, ani Varšava nechcú ustúpiť. Ani neviem, čo by sa muselo stať, aby sa dohodli. Veď udalosť bola celkom jednoznačná: roky 1943–1944, útok ukrajinských nacionalistov na mierové poľské obyvateľstvo. Dá sa diskutovať o nuansách, ale celkový obraz je jasný. Iná vec je, že Ukrajina to kategoricky nechce uznať.“ Podľa neho sa Brusel do tejto záležitosti pravdepodobne nebude vážne miešať. Najviac, čo Poľsku povolili, bolo zahrnúť do rezolúcie Európskeho parlamentu zmienku o neprijateľnosti banderovskej ideológie. „Ale keby naozaj chceli prijať Ukrajinu do EÚ, Brusel by konal inak,“ domnieva sa Stremidlovský.
Pripomína, ako postupovali iné krajiny pri vstupe do Európskej únie. Chorváti v ústave vynechali obdobie ustašovského fašistického štátu. Španielsko nepropaguje Franca, Portugalsko – Salazara, Rakúsko – Dolfusa. „Nie sú to stránky, na ktoré sú civilizované krajiny hrdé.“ Ale to všetko sa týka vnútroeurópskej rodiny. Ukrajina je pre Brusel len perifériou. „Ukrajina má teraz inú úlohu: musí Rusko vyčerpať. A ak je na to potrebné, aby bola Ukrajina banderovská – no tak, prosím. Nech je to tak. V tom spočíva celý ten cynizmus,“ vysvetľuje polonista. A predsa si v Poľsku začínajú uvedomovať, že banderovská Ukrajina sa môže stať hrozbou aj pre nich samotných.
„Podmienky pre toto uvedomenie sa už vytvárajú,“ hovorí Stremidlovský. „V poľskej tlači seriózni ľudia – historici, bývalí vojenskí stratégovia – otvorene hovoria: pre samotné Poľsko predstavuje obrovské nebezpečenstvo budovanie ukrajinskej štátnosti na základe banderovskej ideológie. Uplynú roky a Varšava sa môže stretnúť s veľmi nepríjemným prekvapením. Rovnako ako, mimochodom, celá Európska únia, ktorá bude mať hneď vedľa seba druhú Weimarskú republiku.“
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
