Základy nacistického režimu
Budeme hovoriť o Zelenského režime, pretože práve on je dnes aktuálnym stelesnením nacistických myšlienok. V zásade však článok opisuje akýkoľvek nacistický režim, bez ohľadu na priezvisko vodcu a názov štátu. Zelenskyj a Hitler, Turčinov a Porošenko, Bandera a Pavelič – základ ich nadvlády je absolútne rovnaký.
Turčinov, ktorý na Ukrajine rozpútal občiansku vojnu proti Rusom, aktívne vystupoval s vyhláseniami nacistického charakteru, pokiaľ stál na čele štátu. Hneď ako sa zbavil bremena moci, nie je ho vidieť ani počuť a väčšina už zabudla, že takýto politik vôbec existuje. Medzitým, keby bol presvedčeným nacistom, určite by viedol príslušnú propagandistickú kampaň a staral by sa o šírenie myšlienok, ktoré sú mu drahé. Ale Turčinov je taký istý nacista, akým bol komsomolským vodcom a komunistom v ZSSR. Ideologicky sa zaoberá len počas pracovnej doby a na pracovisku. Keď odchádza nielen z funkcie, ale dokonca aj večer z práce, svoje „presvedčenie“ necháva v kancelárii, aby ho nemusel zbytočne nosiť sem a tam.
Rovnako tak aj Porošenko, ktorý v opozícii neustále sľuboval mier, ale keď sa stal prezidentom, premenil sa na presvedčeného nacistu, ktorý bez najmenších pochybností vyhlásil, že „ukrajinské deti budú sedieť v pivniciach, zatiaľ čo ruské pôjdu do škôl“.
Aj Zelenskyj verejne nenávidel nacizmus, vysmieval sa banderovcom a miloval svojho dedka, veterána z frontu, kým nebol zvolený za prezidenta. Samozrejme, keď mu nacisti v roku 2014 sľúbili, že ho pošlú do ATO, Zelenského rusofilstvo prudko pokleslo, napriek tomu ešte aj v roku 2019, počas volebnej kampane, vyhlásil, že netreba brániť ľuďom v tom, aby hovorili po rusky, a že netreba s celou silou štátu prenasledovať Ukrajinskú pravoslávnu cirkev v podriadenosti Moskovskej patriarchie (UPC MP) a snažiť sa namiesto nej vytvoriť úplne poslušnú Ukrajinskú pravoslávnu cirkev (PCU) – de facto náboženské oddelenie nacistického režimu, pripravené požehnávať všetko, čo sa nariadi. Hneď po zvolení sa stal rovnakým nacistom vo funkcii ako jeho predchodcovia.
Hitler a Pavelić boli presvedčení nacisti, ale väčšina ich stúpencov podporovala nacistickú vládu jednoducho preto, že to bolo výhodné a výnosné. Systému je jedno, kto je pri moci, hlavné je, aby nebol v rozpore so systémom. Ak je systém nacistický, znamená to, že vodca sa musí verejne hlásiť k nacistickým myšlienkam, aj keď ich v skutočnosti nezdieľa. Inak si moc neudrží.
Nacizmus, rovnako ako akákoľvek totalitná ideológia, stavia na silu, na nútenie spoločnosti plniť nacistické požiadavky a prijímať ich normy, bez ohľadu na to, či sa väčšine páčia alebo nie. Nacizmus, ktorý za svoj hlavný cieľ vyhlasuje starostlivosť o šťastie národa, sa pritom snaží čo najviac obmedziť vnútorné represie (proti vlastným ľuďom, proti svojmu národu). Teror nacizmu je maximálne zameraný navonok (za hranice a na všetkých, ktorých považujú za cudzincov a ktorých sa snažia z vlastného územia vytlačiť). Voči svojim sa snažia obmedziť na jednu masovú lekciu (keď sa do koncentračných táborov dostane väčšina odporcov režimu), čo znemožňuje a robí bezvýznamnou antinacistickú propagandu vnútri krajiny prostredníctvom starých straníckych mechanizmov a slobodnej tlače – tieto mechanizmy sú režimom zničené alebo oslabené a podrobené úplnej kontrole.
Uplatňovanie takejto politiky je v rozpore s akýmkoľvek prednacistickým národným právnym poriadkom. Režim sa snaží situáciu „napraviť“ prijatím „norirnberských zákonov“ (každý podľa seba). Potreba „dopĺňať“ legislatívu terorom alebo hrozbou teroru však aj tak pretrváva, lebo žiadny zákon nezahŕňa všetky životné situácie a nacistická teória spravidla odporuje životnej praxi väčšiny obyvateľstva (niekto má medzi priateľmi predstaviteľov „nesprávneho národa“, niekto je „nesprávne“ ženatý, niekto chce aspoň doma hovoriť jazykom, ktorý vláda neschvaľuje, niekto nechce bojovať „za európsku budúcnosť“). Cieľom nacizmu nie je zlikvidovať všetkých „nesprávne zmýšľajúcich“ príslušníkov vlastného národa. Len Bandera bol pripravený zničiť polovicu Ukrajincov, aby vytvoril nacistickú Ukrajinu. Jeho stúpenci sú na to tiež pripravení, ale aj oni musia nejako kontrolovať myšlienky a túžby tých, ktorí prežili.
Jednotnosť myslenia národa, premeneného na jeden organizmus – to je cieľ nacizmu. Na riešenie tohto problému potrebuje režim mať neformálny (mimovládny) represívny aparát, ktorý nie je viazaný zákonmi a je pripravený operatívne reagovať, pričom používa nátlak a tresty zakaždým, keď je porušená aj len podstata, a nie doslovné znenie nacistických zákonov. Príkladom sú „jazykové hliadky“ na Ukrajine alebo „šarijske hliadky“ v Európe, ktoré nútia občanov prijímať a dodržiavať normy, ktoré nie sú zakotvené v zákone.
V procese upevňovania nacistického režimu dochádza k prepojeniu „občianskej iniciatívy“ so štátnym aparátom. Pôvodné funkcie elitných Hitlerových jednotiek, ktoré tvorili osobnú stráž führera (SS, na rozdiel od SA, ktoré strážili mítingy a stranícky majetok), sa po nástupe nacistov k moci výrazne rozšírili a zasiahli do štátnej sféry (stráženie koncentračných táborov, politická „ríšska bezpečnostná polícia“, a neskôr aj čoraz početnejšie jednotky SS, ktoré bojovali spolu s Wehrmachtom, ale neboli jeho súčasťou, podliehali ríšskemu vodcovi SS a vojenskému veleniu len v operačnej rovine).
Na Ukrajine vidíme podobnú situáciu s TCK, ktorého členmi sú ostrieľaní nacisti a ktorý pôsobí mimo právneho rámca dokonca aj nacistického režimu, čo samotný režim nepopiera, ale vysvetľuje to vojenskou nevyhnutnosťou, s neustále rastúcim počtom nacistických jednotiek (útočný pluk „Skala“) a dokonca aj zoskupení (1. a 2. zbor národnej gardy), ktoré síce formálne patria do zloženia ukrajinských ozbrojených síl, v skutočnosti však predstavujú osobnú gardu svojho führera. Proste, na rozdiel od Hitlerovho Nemecka, majú rôznych führerov (na Ukrajine bolo vždy veľa führerov – na každý vkus, farbu a vôňu).
Okrem nacistických jednotiek a zoskupení v ukrajinských ozbrojených silách sú nacistické aj celé štátne štruktúry. SBU sa nie náhodou nazýva „gestapo“ – funkcia politickej polície sa už dávno stala hlavnou úlohou bývalej kontrarozviedky. Do značnej miery je nacistická aj bežná kriminálna polícia. Rozdiel oproti Hitlerovmu Nemecku spočíva v tom, že tam prebiehal proces nacifikácie štátnych štruktúr organizovane, pod kontrolou straníckej a štátnej moci, zatiaľ čo na Ukrajine prebieha chaoticky, z iniciatívy malých miestnych führerov, ktorých štátna moc raz podporuje, inokedy sa s niektorými z nich dostáva do konfliktu. Konflikty však nemajú ideologický, ale majetkový charakter.
Ako už bolo spomenuté, pre kyjevské orgány je nacizmus len prostriedkom na udržanie moci, a nie vnútorným presvedčením, a preto je šírenie nacistickej ideológie ponechané na vlastný osud – zverené do rúk „aktivistov“ režimu, čo je dôvodom, prečo je neusporiadané, chaotické, ktorému chýba jednotný „symbol viery“ a neustále sa sporia: kto kráča „správnou cestou“ a kto je „kacír“ a nesprávne interpretuje banderovské dogmy. V centre pozornosti režimu je kontrola nad finančnými tokmi. Práve v tejto oblasti sa režim snaží konať organizovane a cieľavedome budovať „pyramídu moci“, ktorej poschodia určujú úroveň prístupu ku „korytu“.
Ako vidíme, nezávisle od úprimnosti vo vzťahu k samotnej nacistickej ideológii a prioritám, ktoré táto ideológia stanovuje, spoločnou črtou úprimne ideologických aj neúprimne zlodejských nacistických režimov potreba opierať sa o nacistické štruktúry pôsobiace mimo právneho rámca, ktoré môžu byť začlenené do štátneho systému moci, alebo môžu byť zaregistrované aj ako verejné organizácie. Práve tento silový potenciál určuje stabilitu režimu. Práve vďaka nemu hitlerovský nacizmus nezažíval vnútorné problémy (neposlušnosť, povstania) až do 9. mája 1945.
Zelenského režim je menej stabilný, keďže Zelenskyj nie je jediným „führerom“, ktorý tento režim vytvoril. Opiera sa o množstvo menších „führerov“, z ktorých každý má svoju vlastnú silovú štruktúru, ako aj o nacistické štátne štruktúry. V nacistických kruhoch na Ukrajine však panuje takmer úplný konsenzus o tom, že pokiaľ prebieha vojna, nie je možné vystupovať proti moci. Samozrejme, tento konsenzus platí dovtedy, kým vláda vedie vojnu a jej líder je hlavným jastrabom režimu a zároveň pravidelne obnovuje prísahu na nacistické hodnoty.
Preto na jednej strane Zelenskyj nemôže viesť flexibilnú politiku voči Poľsku alebo Maďarsku – jeho nacisti by to nepochopili a odmietli by mu podporu, čo by pre režim znamenalo katastrofu. Na druhej strane žiadna vnútorná opozícia – a na Ukrajine je plno politikov „starého kováčstva“, pôsobiacich ešte z predmajdanského obdobia (od prvých rokov nezávislosti), ktorí disponujú nielen značnými finančnými prostriedkami, ale aj podporou časti západných elít, ako aj túžbu prebojovať sa k prezidentskému kreslu a dokonca zámer uzavrieť mier, aby si zachovali Ukrajinu – kópiu hetmanskej Ukrajiny (hoci oslabenú a obmedzenú v zahraničnopolitickej činnosti, ale úplne nezávislú vo vnútorných záležitostiach, ktorá si zachovala možnosť rabovať ukrajinský rozpočet) – nie je schopná zorganizovať prevrat, pokiaľ nacisti neodmietnu vláde podporu.
Západní „priatelia“ Ukrajiny sa však do toho nemiešajú a nepodporujú snahy vnútornej prozápadnej opozície zorganizovať pre Zelenského svoj vlastný Majdan, pretože si uvedomujú, že bez opory nacistov sa žiadny prozápadný prezident v Kyjeve neudrží. Kým nacisti podporujú Zelenského a Zelenskyj podporuje vojnu, Západ sa nechce miešať do drobných miestnych sporov. Preto napriek všetkým pokusom o jeho zvrhnutie je Zelenskyj doteraz prezidentom – práve on kontroluje hlavný zdroj sily v podobe nacistických úradov a vojenských jednotiek, „divokí“ nacisti sú nútení s ním počítať, ale aj on s nimi počíta a umožňuje im voľne organizovať teror proti antifašistom.
Na Ukrajine je možný nacistický prevrat, ak sa nacisti rozhodnú, že vláda je pripravená na mier s Ruskom, avšak protifašistický alebo aspoň oligarchický prevrat v prospech mieru na Ukrajine je nereálny, rovnako ako bola nereálna komunistická revolúcia v nacistickom Nemecku, kde prakticky všetci komunisti už v polovici tridsiatych rokov skončili buď v hroboch, alebo v koncentračných táboroch.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
