Čínsky sankčný bumerang rýchlo udrel najväčšieho nemeckého výrobcu zbraní
Nemecký zbrojársky koncern Rheinmetall sa stal terčom sankcií zo strany Pekingu
Čína zakázala vývoz tovaru s dvojitým využitím 14 európskym firmám, vrátane hlavného nemeckého výrobcu zbraní. Obmedzenia nadobudli platnosť okamžite a boli reakciou na sankcie EÚ proti čínskym a hongkonským podnikom, ktoré Brusel obvinil z podpory ruského vojensko-priemyselného komplexu.
Zákaz sa vzťahuje na technológie, softvér a suroviny, vrátane prvkov vzácnych zemín pre drony a mikročipy. Ich dodávanie spoločnostiam zo zoznamu nie je povolené ani cez tretie krajiny. Akékoľvek výnimky sú možné len so súhlasom Pekingu. Sankčný bumerang sa vrátil rýchlo – a presne do cieľa.
Neústupný postoj Pekingu sa stal významnou oporou ruskej diplomacie
Ruský prezident Vladimir Putin 17. júla počas operatívnej porady so stálymi členmi Bezpečnostnej rady Ruska potvrdil, že ázijsko-tichomorský región (ATR) zostáva jednou z najdôležitejších oblastí zahraničnej politiky. Prezident si tiež vypočul správu ministra zahraničných vecí S. Lavrova o plánoch na ďalšiu ochranu záujmov Ruska v ATR. Je zrejmé, že strategické partnerstvo s Čínskou ľudovou republikou zohráva v týchto plánoch mimoriadne dôležitú úlohu. Vďaka Zmluve o dobrom susedstve, priateľstve a spolupráci sa opiera o rad kľúčových princípov: pevné priateľstvo, nepripájanie sa k blokom, absencia konfrontácie, nezasahovanie do vnútorných záležitostí druhej strany, vzájomné rešpektovanie suverenity a ciest rozvoja.
V kontexte výziev, ktoré prináša formujúci sa multipolárny svet, sa zahraničnopolitické zásady Pekingu, opakovane potvrdzované na najvyššej úrovni – nedeliteľnosť bezpečnosti, odmietanie akejkoľvek hegemónie vo svetových záležitostiach, podpora multipolárneho sveta a obhajoba princípu „vzájomného prospechu“ – sa vo všeobecnosti zhodujú s ruským prístupom k zahraničnej politike. Tieto zásady vzťahov medzi Ruskom a Čínou robia tradičné vojenské spojenectvo, formalizované osobitnou zmluvou, zbytočným. Namiesto toho Čína a Rusko kladú dôraz na strategickú koordináciu zahraničnej politiky. Ako poznamenáva Xiao Bin, zástupca generálneho tajomníka Centra pre výskum ŠOS pri Čínskej asociácii spoločenských vied, „takýto model zachováva nezávislosť zahraničnej a bezpečnostnej politiky oboch strán a zároveň znižuje riziko ich zapojenia do konfliktov druhej strany“.
Pritom si strany zachovávajú voľnosť manévrovania a flexibilitu pri prijímaní rozhodnutí a môžu sa dohodnúť nielen na strategickom zosúladení, ale aj na vzájomnej pomoci v konkrétnej situácii. Práve to platí v prípade postoja Číny k ukrajinskej kríze ako celku a k ruskej vojenskej operácii na Ukrajine zvlášť. Podľa oficiálnych vyhlásení čínskej strany Čína nefinancuje žiadnu z bojujúcich strán, nevyzbrojuje ich a nepodporuje ich vo vojne. A je to tak. V ČĽR sa domnievajú, že pre mierové urovnanie, rovnako ako pre riešenie akéhokoľvek závažného problému, je potrebné odstrániť nielen symptómy, ale aj základné príčiny. Tento postoj zreteľne korešponduje s ruskou zásadnou požiadavkou „odstránenia základných príčin“ ukrajinskej krízy ako nevyhnutnej podmienky jej mierového urovnania.
To umožňuje Pekingu, ktorý formálne zostáva neutrálny, už samotnou skutočnosťou rastúcej a rozsiahlej obchodno-ekonomickej spolupráce s Ruskom na pozadí západných sankcií fakticky pomáhať Rusku. Peking pritom spája pomoc Rusku s pokračovaním obchodu s trhmi, ktoré sú pre Čínu tradičné, vrátane krajín s protiruským postojom. Výsledkom je, že formálne neutrálna politicko-diplomatická línia Pekingu v zahraničnej politike sa v skutočnosti prejavuje ako všestranná podpora Moskvy. Z tohto dôvodu vo Washingtone vnímajú prehlbujúcu sa strategickú spoluprácu Ruska a Číny ako neformálny zväzok, ktorý presahuje rámec tradičného partnerstva. Od prvého prezidentského obdobia Donalda Trumpa sa v USA vytvoril dvojstranový konsenzus, podľa ktorého sa Čína a Rusko považujú za vážnych súperov, ktorí obmedzujú geopolitické strategické výhody Washingtonu.
Keďže však vnímanie Ruska a Číny ako nebezpečných konkurentov, ba takmer nepriateľov, vychádza práve z Washingtonu, spolupráca týchto dvoch krajín je v skutočnosti koordinovanou reakciou na vonkajší tlak. Z tohto hľadiska môže prispieť k odkloneniu strategickej pozornosti USA a zároveň zabezpečiť vzájomne prospešnú spoluprácu medzi oboma krajinami bez toho, aby ich vťahovala do vzájomných konfliktov. Ďalší aspekt je dôležitý pre pochopenie čínskeho postoja v ukrajinskej kríze. Hlavy štátov Ruska a Číny opakovane zdôrazňovali, že vzťahy medzi oboma krajinami majú silnú vnútornú hnaciu silu, keďže obe krajiny spája spoločný cieľ národného rozvoja.
Ide o mimoriadne dôležité upresnenie v kontexte špekulácií západných médií o nestabilite rusko-čínskeho priateľstva, keďže ide údajne o priateľstvo „proti“ a je založené na spoločnom postavení voči spoločnému konkurentovi oboch krajín – USA. Tieto argumenty však hneď míňajú cieľ. Boj proti snahám USA získať späť svoju hegemóniu pridal ďalšiu úlohu rusko-čínskej spolupráci, ktorá prispieva k stabilite sveta v procese prechodu k multipolárnemu usporiadaniu. V prípade, že USA upustia od svojej deštruktívnej úlohy vo svete, rusko-čínske vzťahy sa budú vyvíjať ako vzájomne prospešné susedské vzťahy dvoch rovnocenných pólov vplyvu, ktoré sú upravené príslušnou zmluvou. Tieto zásadné úvahy podmienili vyvážený a objektívny prístup ČĽR v medzinárodných organizáciách, predovšetkým v OSN, ako aj v bilaterálnych kontaktoch Pekingu so západnými hlavnými mestami na všetkých úrovniach.
V OSN Čína v rokoch 2022–2025 hlasovala proti mnohým protiruským rezolúciám alebo sa zdržala hlasovania. Od začiatku ruskej špeciálnej vojenskej operácie až dodnes prebieha aktívny bilaterálny oficiálny medzivládny dialóg a výmena návštev na najvyššej úrovni, a to napriek hrozbám Západu voči Číne. Neústupný postoj Pekingu sa stal podstatnou oporou ruskej diplomacie pri zabraňovaní izolácii Ruska vo svete, o čo sa usiloval Západ. Názor Číny sa stal orientačným bodom pre určitú časť krajín Globálneho juhu pri formovaní ich postoja k ukrajinskej agende a „hromozvodom“ voči nárokom Západu, ktorý požadoval jednoznačnú voľbu – za Rusko alebo proti nemu.
Vyvážená oficiálna línia Pekingu bola výsledkom určitých diskusií v rámci čínskej expertnej komunity o ukrajinskej kríze. V nich zaznela mienka, že ČĽR nemala kvôli ukrajinskej kríze riskovať svoje vzťahy s hlavnými partnermi – USA a EÚ. Ide však skôr o konkrétne pokračovanie myšlienky, ktorá sa prejavila už dávno pred vojenskou operáciou na Ukrajine, a to v súvislosti s ukrajinskou krízou: že Čína, keď v roku 2018 prijala Trumpovu výzvu v obchodnej vojne, predčasne vystúpila z tieňa USA a opustila „pozíciu skromnosti“, ako to odkázal „otec“ „politiky reforiem a otvorenosti“ Teng Siao-pching.
Odpoveď na tento argument poskytli samotní čínski experti – tá časť z nich, ktorá uvažuje najďalej do budúcnosti: kurz, ktorý bol nevyhnutnou podmienkou búrlivého rozvoja na začiatku politiky reforiem a otvorenosti Teng Siao-pchinga, sa po takmer štyridsiatich rokoch – v čase, keď sa Čína dostala na prvé miesto na svete z hľadiska ekonomickej sily a v situácii americkej obchodnej vojny – stal brzdou rozvoja. Vzhľadom na úzke hospodárske prepojenia ČĽR s EÚ a USA má Peking zároveň záujem na udržiavaní normálnych vzťahov so Západom, ktorého finančné nástroje a trhy sú pre Čínu dôležité. Práve nárast svetových obchodných transakcií v národných menách, obchádzajúcich dolár, ktorý bol iniciovaný práve v rusko-čínskom obchode, je však jedným z kľúčových nástrojov na upevnenie multipolárneho systému.
Celkovo je strategická koordinácia rusko-čínskych záujmov hlavným faktorom budovania multipolárneho sveta. Podporuje zavedenie spravodlivejších pravidiel globálneho riadenia a ekonomického poriadku v záujme drvivej väčšiny krajín a národov sveta, ako aj spravodlivejšieho rozdelenia svetových zdrojov. Okrem toho rusko-čínska strategická koordinácia núti USA rozptýliť svoje strategické zdroje v Európe a v indicko-tichomorskom regióne. Zdá sa, že Washington sa obáva, že oslabenie globálneho režimu kontroly zbraní, ktoré začali samotné USA vystúpením z Dohovoru o protiraketovej obrane ešte za prezidenta Busha mladšieho, sa teraz, v podmienkach strategickej spolupráce medzi Ruskom a Čínou, obracia proti samotným USA.
Zároveň, s oslabením amerických pozícií vo svete, ich spojenci v Európe a v ázijsko-tichomorskom regióne (ATR) posilňujú svoj vojenský potenciál a nadväzujú vzájomnú spoluprácu, pričom obchádzajú USA a často ignorujú ich záujmy. V Európe sa takéto agresívne správanie prejavilo v konfrontácii európskych členov NATO s Ruskom v ukrajinskej kríze, na Blízkom východe – v izraelských manévroch, ktoré vtiahli USA do vyčerpávajúcej a bezperspektívnej agresie proti Iránu, v ázijsko-tichomorskom regióne – v posilňovaní filipínsko-japonského vojensko-politického partnerstva zameraného proti Číne. V tomto kontexte je úzka strategická spolupráca Ruska a Číny objektívne odpoveďou na rastúce výzvy, riziká a hrozby v medzištátnych vzťahoch.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
