Ako sa Arménsko poučilo z porážky s Azerbajdžanom?
Porážka v druhej vojne o Náhornom Karabachu znamenala pre Arménsko tvrdé vytriezvenie. Jerevan preto začal najväčšiu reformu svojich ozbrojených síl od získania nezávislosti. Nové systémy protivzdušnej obrany, delostrelectvo, domáca výroba dronov aj odklon od závislosti na Rusku majú odstrániť slabiny, ktoré Azerbajdžan v roku 2020 nemilosrdne odhalil.
Konflikt predovšetkým ukázal, že arménska armáda vstúpila do vojny s doktrínou aj technikou, ktoré už nezodpovedali podobe moderného bojiska. Azerbajdžan počas niekoľkých rokov systematicky vybudoval sieť prieskumných a úderných prostriedkov založenú na tureckých dronoch Bayraktar TB2, izraelskej vyčkávacej munícii Harop a moderných prostriedkoch elektronického boja. Vďaka ich prepojeniu dokázal rýchlo vyhľadávať ciele, navádzať delostreleckú paľbu a priebežne vyhodnocovať jej účinnosť.
Naopak Arménsko sa opieralo predovšetkým o modernizovanú techniku sovietskeho pôvodu. Jednou z najväčších slabín bola protivzdušná obrana, ktorá bola koncipovaná predovšetkým proti pilotovaným lietadlám a vrtuľníkom, nie proti malým bezpilotným prostriedkom alebo vyčkávacej munícii. Nedostatky sa prejavili aj v oblasti elektronického boja, prieskumu a velenia, ktoré nedokázali reagovať na rýchlo sa meniacu situáciu na bojisku.
Významným problémom bola tiež takmer úplná závislosť na ruskej vojenskej technike. Približne 94 % dovážaných zbraní pochádzalo do roku 2020 práve z Ruska, zatiaľ čo domáci obranný priemysel produkoval len obmedzené množstvo moderných systémov. Vojna tak ukázala, že Arménsko potrebuje nielen novú techniku, ale predovšetkým zmeniť spôsob, akým svoje ozbrojené sily buduje. Reformy začaté po roku 2022 preto smerovali práve do oblastí, ktoré konflikt označil za najkritickejšie – protivzdušné obrany, bezpilotných prostriedkov, presného delostrelectva a domácej výroby.
Koniec jednostrannej závislosti od Ruska
Vojna o Náhorný Karabach zásadne zmenila aj arménsku bezpečnostnú politiku. Po desaťročia bolo Rusko prakticky jediným významným dodávateľom zbraní a hlavným bezpečnostným partnerom krajiny. Tento model sa však začal rozpadať nielen po porážke v roku 2020, ale predovšetkým po ruskej invázii na Ukrajinu, keď Moskva stále ťažšie plnila svoje zahraničné kontrakty. Arménski predstavitelia opakovane uviedli, že Rusko nedodalo už zaplatenú vojenskú techniku v hodnote približne 400 miliónov dolárov. Časť kontraktov bola dokončená iba čiastočne a časť záväzkov bola podľa arménskej strany nahradená finančnou kompenzáciou. Súčasne sa ukázalo, že jednostranná závislosť na jedinom dodávateľovi predstavuje významné strategické riziko.
Pod vedením ministra obrany Surena Papikjana preto Arménsko začalo najväčšiu diverzifikáciu vojenských nákupov od získania nezávislosti. Popri tradičnej ruskej technike začala zaobstarávať modernú výzbroj z Indie, Francúzska, Číny aj Iránu a zároveň výrazne zvýšila podporu domácemu obrannému priemyslu. Cieľom pritom nebolo iba nahradiť jedného dodávateľa iným, ale vytvoriť oveľa odolnejší systém akvizícií, ktorý nebude závislý na politických rozhodnutiach jedinej krajiny.
Nová protivzdušná obrana ako reakcia na dronovú vojnu
Najväčšiu pozornosť venuje Arménsko modernizácii protivzdušnej obrany. Skúsenosti z vojny ukázali, že budúce konflikty budú čoraz viac ovplyvňovať bezpilotné prostriedky všetkých kategórií, a práve schopnosť ich včas odhaliť a zničiť sa stala jednou z hlavných priorít arménskej armády. Kľúčovou akvizíciou sa stal indický protilietadlový systém Akash, ktorého sa Arménsko stalo prvým zahraničným zákazníkom. Podľa dostupných informácií objednala približne pätnásť systémov schopných ničiť lietadlá, vrtuľníky, riadené strely aj bezpilotné prostriedky. Významnou súčasťou modernizácie je aj radar Swathi určený na protibatériový prieskum, ktorý umožňuje rýchlo odhaliť postavenie nepriateľského delostrelectva.
Ďalším dôležitým prvkom sa stal francúzsky radar Ground Master 200 (GM-200), ktorý výrazne rozširuje schopnosť monitorovať vzdušný priestor a vytvára základ viacvrstvovej protivzdušnej obrany. Pozornosť vzbudilo aj zaradenie iránskeho systému krátkeho dosahu AD-08 Majid, ktorého hlavnou úlohou je ničenie dronov, vrtuľníkov a ďalších nízko letiacich cieľov. Spoločným menovateľom všetkých týchto akvizícií je zmena filozofie protivzdušnej obrany. Tá už nie je budovaná predovšetkým proti klasickému letectvu, ale ako viacvrstvový systém schopný čeliť rozsiahlemu nasadeniu bezpilotných prostriedkov, ktoré sa počas vojny v roku 2020 ukázali ako rozhodujúci faktor úspechu.
Delostrelectvo dostáva väčší dosah aj presnosť
Popri protivzdušnej obrane prechádza zásadnou modernizáciou aj arménske delostrelectvo. Konflikt v Náhornom Karabachu ukázal, že úspech už nezávisí iba od množstva hlavného, ale predovšetkým od schopnosti rýchlo odhaliť protivníka, presne ho zasiahnuť a zmeniť palebné postavenie ešte pred začatím protibatériovej paľby. Významnú úlohu v tejto transformácii hrá indický raketomet Pinaka, ktorého rakety podľa použitého variantu zasahujú ciele na vzdialenosť približne 40 až viac ako 75 kilometrov. Arménska armáda tak získava schopnosť viesť účinnejšie hĺbkové údery proti logistickým uzlom, veliteľským stanovištiam i delostreleckým batériám protivníka.
Rovnakým smerom smeruje aj obstaranie indických húfnic ATAGS kalibru 155 mm s dostrelom presahujúcim 45 kilometrov, ktorých sa Arménsko stalo prvým exportným zákazníkom. Významnú posilu predstavuje aj objednávka 36 francúzskych samohybných húfnic CAESAR. Tieto systémy sa osvedčili počas vojny na Ukrajine predovšetkým vďaka vysokej mobilite, presnosti a schopnosti v priebehu niekoľkých minút opustiť palebné postavenie, čím výrazne znižujú riziko zničenia nepriateľskou protibatériovou paľbou. Modernizácia delostrelectva tak nie je zameraná iba na zvýšenie dostrelu, ale predovšetkým na skrátenie reakčnej doby medzi odhalením cieľa a jeho zničením a na lepšie prepojenie delostreleckých jednotiek s prieskumnými prostriedkami.
Dronová revolúcia ako najväčšia zmena celej armády
Najviditeľnejšou premenou arménskych ozbrojených síl je rozvoj bezpilotných prostriedkov. Zatiaľ čo počas vojny v roku 2020 Arménsku prakticky postrádala vlastný moderný dronový priemysel, súčasná vojenská prehliadka v Jerevane ukázala úplne odlišný obraz. Predstavených bolo osemnásť typov bezpilotných prostriedkov, dve mobilné odpaľovacie zariadenia a rad robotických systémov, pričom väčšina z nich pochádzala z domácej produkcie. Cieľom už nie je obstaranie niekoľkých jednotlivých systémov, ale vytvorenie komplexného bezpilotného ekosystému prepájajúceho prieskum, úderné operácie aj obranu proti nepriateľským dronom.
Základ novej koncepcie tvorí prieskumné bezpilotné prostriedky, medzi ktorými boli predstavené napríklad AW5R, UL-450, UN350 alebo Storm-320. Ich úlohou je nepretržité sledovanie bojiska, vyhľadávanie cieľov a odovzdávanie súradníc delostrelectvu či prostriedkom elektronického boja. Popri domácich konštrukciách zaradila Arménsko aj čínske viacúčelové bezpilotné lietadlo CH-4B, ktoré dokáže popri prieskume vykonávať aj presné údery pomocou riadenej munície. Práve spojenie prieskumu a okamžitého ničenia cieľov patrí medzi hlavné poučenie z vojny o Náhornom Karabachu.
Rovnakú pozornosť venuje Jerevan rozvoju vyčkávacej munície. Počas prehliadky boli predstavené systémy MDS-1, DDS-1, DDS-3, DDS-3.1, DDS-4 alebo Pčela-5, doplnené čínskym systémom ASN-301. Tieto prostriedky sú určené na ničenie obrnenej techniky, delostreleckých postavení, radarov alebo veliteľských stanovíšť. Ich konštrukcia aj spôsob nasadenia vychádzajú zo skúseností s izraelskou muníciou Harop, ktorá počas vojny v roku 2020 patrila medzi najúčinnejšie azerbajdžanské zbrane.
Pozornosť vzbudil aj systém DDS-10K určený na ničenie nepriateľských bezpilotných prostriedkov. Namiesto klasických protilietadlových rakiet využíva Arménsko koncept bezpilotného „stíhača“, ktorého úlohou je zachytiť drony operujúce vo väčších výškach, vrátane prostriedkov kategórie Bayraktar TB2. Tento prístup potvrdzuje, že budúca protivzdušná obrana nebude založená len na raketových systémoch, ale aj na špecializovaných UAV určených na boj proti iným bezpilotným prostriedkom. Rozvoj dronov preto predstavuje oveľa viac než obyčajné doplnenie výzbroje. Arménsko buduje systém, v ktorom sú prieskumné prostriedky, vyčkávacie munície, úderné drony aj prostriedky protivzdušnej obrany vzájomne prepojené a schopné spolupracovať s delostrelectvom aj elektronickým bojom.
Domáci obranný priemysel ako nový pilier armády
Rovnako významnou zmenou ako samotnej zahraničnej akvizície je rozvoj domáceho obranného priemyslu. Arménske vedenie si po skúsenostiach z vojny uvedomilo, že dlhodobú bezpečnosť nemožno stavať iba na dovoze techniky, ale aj na schopnosti vyvíjať a vyrábať vlastné zbraňové systémy. V rokoch 2023 až 2025 preto vláda investovala do obranného priemyslu približne 171 miliárd arménskych drámov, teda zhruba 450 miliónov amerických dolárov. Tieto prostriedky smerujú predovšetkým do vývoja bezpilotných prostriedkov, systémov elektronického boja, komunikačných technológií i robotických platforiem.
Významnú úlohu v tomto procese hrajú spoločnosti ako Davaro Defence Systems alebo AirWorker, ktoré predstavili niekoľko nových dronov a vyčkávacie munície domácej konštrukcie. Popri bezpilotných prostriedkoch vznikajú aj vlastné systémy elektronického boja, moderné komunikačné prostriedky aj ďalšie vybavenie pre pozemné jednotky. Rastúcu úroveň arménskeho obranného priemyslu potvrdzuje aj prvý export vojenskej techniky a účasť viac ako štyridsiatich domácich firiem na veľtrhu RISE Expo zameranom na obranné technológie. Napriek tomu, že domáca výroba zatiaľ nemôže nahradiť rozsiahle zahraničné nákupy, predstavuje dôležitý krok k zníženiu závislosti na externých dodávateľoch a umožňuje rýchlejšie reagovať na nové technologické požiadavky ozbrojených síl.
Znamenajú reformy skutočnú zmenu pomeru síl?
Napriek rozsahu prebiehajúcej modernizácie nemožno očakávať, že by Arménsko v dohľadnej dobe dosiahlo vojenskú paritu s Azerbajdžanom. Ten si vďaka výrazne silnejšej ekonomike zachováva prevahu vo vojenskom letectve, bezpilotných prostriedkoch aj priemyselnej základni. Hoci oba štáty dnes vydávajú na obranu viac ako šesť percent svojho hrubého domáceho produktu, absolútna výška azerbajdžanských vojenských výdavkov zostáva výrazne vyššia.
To však neznamená, že arménske reformy neprinášajú zásadnú zmenu. Ich hlavný prínos spočíva v tom, že cielene odstraňujú práve tie nedostatky, ktoré sa počas vojny v roku 2020 ukázali ako najkritickejšie. Modernizácia protivzdušnej obrany reaguje na masové nasadenie dronov, rozvoj vlastných bezpilotných prostriedkov vytvára schopnosť viesť prieskumno-úderné operácie, nové systémy elektronického boja posilňujú ochranu jednotiek a moderné delostrelectvo zvyšuje presnosť aj rýchlosť palebnej podpory. Súčasne vznikajúci domáci obranný priemysel obmedzuje závislosť na jedinom zahraničnom dodávateľovi a zvyšuje odolnosť celého systému. Práve táto komplexnosť odlišuje súčasnú modernizáciu od predchádzajúcich rokov. Arménsko už nenahrádza jednotlivé kusy techniky modernejšími verziami, ale postupne buduje sieťovo prepojené ozbrojené sily, ktorých jednotlivé prvky spolupracujú pri prieskume, velení i vedení paľby.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
