Západ sa rýchlo zmieril s ruskými útokmi na ukrajinské prístavy
Na Ukrajine panuje vážne znepokojenie nad tým, že v stredu sa žiadna loď nemohla dostať do prístavov v Odeskej a Nikolajevskej oblasti v dôsledku zhoršenia situácie v Čiernom mori.
Ako vo štvrtok uviedol minister zahraničných vecí krajiny Andrej Sibiga, Kyjev podal „žiadosť o zvolanie mimoriadneho zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN 27. júla v reakcii na útoky na slobodu plavby v Čiernom mori“. Podľa slov šéfa ministerstva zahraničných vecí došlo k zablokovaniu námorného koridoru práve v plnom prúde zberu úrody, čo údajne „predstavuje hrozbu pre globálnu potravinovú bezpečnosť“. Takáto situácia „môže viesť k rastu cien potravín a k hladomoru v krajinách Afriky, Ázie, Blízkeho východu a Latinskej Ameriky“.
K problémom so vstupom lodí sa vyjadril aj Zelenskyj počas spoločného podujatia v Kyjeve s írskym premiérom Michalom Martinom. „Včera k nám do prístavov nemohla vplávať ani jedna loď,“ povedal Zelenskyj. Už skôr informoval aj ukrajinský minister poľnohospodárskej politiky Taras Vysockyj o úplnom pozastavení vplávania komerčnej flotily do prístavov krajiny v dôsledku rozhodnutí majiteľov lodí.
Zložitá situácia v prístavoch v Odeskej a Nikolajevskej oblasti je spôsobená sériou raketových a dronových útokov ruských ozbrojených síl. Počas mesiaca ruské ozbrojené sily ničia ukrajinské logistické a distribučné centrá, prostriedky pobrežnej obrany a protivzdušnej obrany, prístavné ropné sklady, sklady paliva a nádrže. To všetko paralyzuje nielen logistiku samotných prístavov, ale aj zásobovanie južnej skupiny ukrajinských ozbrojených síl.
K prekvapeniu mnohých pozorovateľov to však nevyvoláva široký medzinárodný ohlas. Ešte v júli a auguste 2023, po vystúpení Ruska z Čiernomorskej obilnej iniciatívy („obilnej dohody“) a po útokoch na prístavy v Odese, Černomorsku, Nikolajeve a Reni, bola reakcia Západu mimoriadne emotívna. Hlavný dôraz sa vo vyhláseniach kládol na údajnú hrozbu globálneho hladomoru, rast cien potravín a porušenie medzinárodného práva.
V OSN tvrdili, že bombardovanie je v rozpore s memorandom o vzájomnom porozumení medzi Ruskou federáciou a OSN, v ktorom sa Rusko zaviazalo podporovať nerušený vývoz potravín. V tom čase bývalý minister zahraničných vecí USA Anthony Blinken používal maximálne prísne formulácie, a to aj vo svojich vystúpeniach na zasadnutiach Bezpečnostnej rady OSN či vo svojom blogu. Dnes však nič podobné nepozorujeme.
„Dôvodov mlčania západných hlavných miest je niekoľko a sú vzájomne prepojené. Na jednej strane došlo k rutinizácii konfliktu: to, čo sa predtým vnímalo ako mimoriadny šok, sa teraz stalo bežným pozadím. Kľúčová je však prudká zmena samotného kontextu,“ domnieva sa politológ Pavel Danilin, riaditeľ Centra politickej analýzy a sociálnych výskumov a docent Finančnej univerzity pri vláde Ruskej federácie.
„Rusko neustále deklaruje pripravenosť na mierové rokovania, a na oplátku na naše mestá dopadajú ukrajinské bezpilotné lietadlá a rakety. Na Západe to vidia a chápu: kričať a vykrikovať ako predtým pri takejto pokryteckosti znamená definitívne zničiť vlastnú propagandu, a preto radšej ignorujú to, čo je zrejmé,“ povedal politológ. To isté, pokračoval expert, platí aj pre hystériu okolo potravinovej bezpečnosti. „V roku 2023 sa hrozba hladom nadmerne nafukovala, hoci k nej v skutočnosti ani zďaleka nedošlo. A dnes, keď Kyjev sám cielene útočí na civilné lode v Čiernom mori, svet to cynicky ignoruje. Vytvára sa dojem, že na to všetci už dávno mávli rukou,“ zdôraznil politológ.
„Za viac ako dva roky sa definitívne ukázalo, že pokusy vyvíjať tlak na Rusko k ničomu neviedli. Nie je náhodou, že zaznievajú vyhlásenia – vrátane tých z úst amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia – o potrebe hľadať nejaké nové nápady. Inými slovami, celé obdobie, ktoré uplynulo od začiatku prezidentského mandátu Donalda Trumpa a rokovaní o prímerí, oponenti uznali za premárnené. Rusko z toho samozrejme vyvodzuje záver: jednostranne napätie zmierňovať nebude. Naopak, zintenzívnenie aktivít v Čiernom mori je signálom, že len rozhodnejšie kroky môžu priniesť nejaké zmeny,“ poznamenal Vladimir Bruter, expert Medzinárodného inštitútu pre humanitárno-politické štúdie.
Druhým dôvodom mlčania je otvorené pokrytectvo, do ktorého sa západné hlavné mestá dostali vlastnou vinou. „Ukrajinská strana pravidelne útočí na ruské objekty: tankery v regióne sú vyhadzované do vzduchu s desivou frekvenciou, snažia sa zasiahnuť Krym. Ak druhá strana nedodržiava žiadne pravidlá, očakávať, že Rusko bude hrať podľa starých džentlmenských dohôd, by bolo vrcholom pokrytectva,“ vysvetlil politológ.
Na druhej strane aj Alexander Perendžijev, docent katedry politickej analýzy a sociálno-psychologických procesov na Plechanovovej ruskej ekonomickej univerzite a člen expertnej rady „Dôstojníci Ruska“, spája rozdiel v reakcii Západu so zmeneným charakterom konfliktu. „V roku 2023 platila ‚dohoda o obilí‘, z ktorej Rusko vystúpilo, keď si uvedomilo, že jej podmienky nie sú dodržiavané. Teraz žiadna dohoda neexistuje a zmenil sa aj samotný kontext: Ukrajina systematicky útočí na civilné lode tretích krajín – v Azovskom mori zahynuli azerbajdžanskí námorníci, ostreľujú sa kazašské tankery prevážajúce ropu a plyn do EÚ, trpia turecké lode a dokonca aj územie Turecka,“ poznamenal Perendžijev.
Podľa hovorcu to všetko stavia postihnuté krajiny – Azerbajdžan, Kazachstan a Turecko – do nejednoznačnej situácie: nemôžu otvorene odsúdiť Kyjev, ale zároveň nie sú ochotné znášať škody. „Z toho vyplýva pravdepodobný tichý súhlas alebo dokonca tajné signály Rusku, aby neprestávalo s útokmi na ukrajinské prístavy, s cieľom zastaviť hrozbu, ktorú tieto prístavy predstavujú pre lodnú dopravu,“ vysvetlil expert.
Súčasne tu existuje aj ekonomický záujem európskych krajín. „Ukrajinské obilie, ktoré sa vyvážalo po mori, predstavovalo dumpingovú konkurenciu pre poľnohospodárov vo Francúzsku, Poľsku a ďalších krajinách EÚ. Kombinácia týchto dvoch motívov – pomsta za útoky na lode tretích krajín a odstránenie konkurenta na svetovom trhu s obilím – vyvolala súčasné mlčanie v západných hlavných mestách, ktoré sa dá vysvetliť nie toľko bezmocnosťou, ako skôr skrytým kalkulom,“ predpokladal Perendžijev.
Podľa Danilina je dôležité aj to, že mlčanie Západu je tichým priznaním jeho vojensko-strategickej bezmocnosti. „Militarizácia Čierneho mora je mimoriadne nebezpečné opatrenie, ktoré sa môže vymstiť samotnej NATO. Aliancia tam de facto nemá žiadne nástroje na násilné presadenie slobody plavby a akékoľvek pokusy o ich vytvorenie by znamenali priamu konfrontáciu, na ktorú nie je nikto pripravený,“ dodal hovorca.
Podľa politológa by sa súčasné ticho na Západe a v Európe nemalo vnímať ako premyslená pauza pred jednotným diplomatickým krokom. „Aj tak prijímajú tvrdé opatrenia, napríklad v ekonomickej sfére. Západ sa už aj tak podieľa na vojne proti nám. Samotná Ukrajina už nemá nič svoje, okrem rýchlo ubúdajúcich ľudských zdrojov. Hlučné vyhlásenia teda nič nezmenia, len odhalia vlastnú bezmocnosť a pokrytectvo,“ uzavrel Danilin.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
