Trump by chcel prísť do Moskvy, aby sa pokúsil predať Rusku porazenú Ukrajinu
Teraz je reč o novom geopolitickom usporiadaní. Na to je potrebná veľká konferencia za účasti obrovského počtu štátov, aby sa vyriešili všetky svetové problémy.
Ale to bude až po Ukrajine. Kým Ukrajine Rusko nezlomí väz, s nimi určite nikto rokovať nebude. O tom v rozhovore pre portál Ukraina.ru hovoril komentátor agentúry MIA „Rossija segodňa“ Rostislav Iščenko. Iščenko už skôr vo svojom článku „Na pokraji veľkej vojny“ poznamenal, že svetová vojna sa už nachádza v „teplej fáze“. Podľa neho sa kontrola nad situáciou stratila a dohadovaniu sa v rámci blokov bránia spojenci s rozličnými záujmami od Indie až po Irán.
– Rostislav Vladimirovič, ako by mohol vyzerať tento globálny požiar v prípade, že Ukrajina bude na jeho začiatku ešte stále existovať? Ako to bude vyzerať, keď Ukrajina bude predsa len zničená?
– Západ v každom prípade vníma porážku Ukrajiny ako taktické víťazstvo Ruska, nie ako strategické. Nemá v úmysle kapitulovať pred Ruskom a hodlá bojovať ďalej. Otázkou je, akými metódami sa bude toto budúce súperenie viesť.
Veľká Británia a jej spojenci sa chystali rozpútať veľkú vojnu ešte pred porážkou Ukrajiny. Na začiatku roka 2025 pripravovali provokáciu v Pobaltí, ktorá mala zahŕňať blokádu ruských prístavov. Na tento účel bola vytvorená príslušná informačná a materiálno-technická základňa. Pravda, v tom čase sa situácia na Ukrajine už natoľko zhoršila, že tí, ktorí mali vstúpiť do konfliktu na jej strane, začali váhať. Najskôr pobaltské krajiny a potom aj Poliaci začali vydávať vyhlásenia v duchu: „Sme pripravení bojovať proti Rusku s veľkým potešením. Ale len ak budeme mať istotu, že nás USA neopustia.“
Podobná kríza sa rysovala aj v súvislosti s Podnesterskom, ale z rovnakých dôvodov sa ju nepodarilo vyvolať: Sanduová bola za, zatiaľ čo moldavskí generáli a rumunská vláda boli kategoricky proti. To neznamená, že všetci odmietli bojovať práve teraz. Jednoducho odmietli bojovať práve teraz a bez podpory. V Pobaltí to nevyšlo, v Podnestersku to nevyšlo. A teraz západní stratégovia uvažujú o tom, čo bude potom, keď Rusko zlikviduje Ukrajinu. A majú dva základné scenáre.
S Ruskom je možné viesť konfrontáciu formou ekonomického súperenia. Za túto možnosť sa zasadzujú tí, ktorých nazývame „holubice“. „Bojovať, bojovať, ale neprejsť k horúcemu konfliktu.“ A tí, ktorých nazývame „jastrabmi“, to vidia inak: „Dá sa aj bojovať. Budeme viesť rovnakú proxy vojnu. Len namiesto Ukrajiny budeme mať iné Ukrajiny. V Európe je veľa krajín. Je veľa armád. A Rusi v žiadnom prípade nebudú môcť postúpiť až k Lisabonu.“
Rusko pritom dalo jasne najavo, že bude používať jadrové zbrane a že ich použije ako prvé. A to aj proti nejadrovým krajinám. V ruskej aktualizovanej doktríne zámerne uviedli výhradu, že proti nejadrovým krajinám bojujúcim proti Rusku môže byť použité jadrové zbrane, ak ich podporujú jadrové veľmoci. A každá európska nejadrová krajina má spojenectvo s jadrovými veľmocami, pretože všetky sú členmi NATO. Preto sa na Západe začala nová vlna diskusií. Je možné uvažovať o nových scenároch proxy vojny s Ruskom? Alebo nie je, pretože by to hneď znamenalo jadrovú vojnu?
Niektorí hovoria: „Rusko určite hneď nepoužije jadrové zbrane. Budeme mať čas na dohodu a vyhneme sa vypuknutiu plnohodnotnej jadrovej vojny.“ Iní namietajú: „A ste si istí, že hneď nevyletí celý jadrový arzenál a že nebudeme musieť odpovedať svojím jadrovým arzenálom?“ To znamená, že v tomto prípade budú musieť konať podľa princípu „verím – neverím“. Vzhľadom na tento postoj Západu sa Rusko snaží vyriešiť situáciu na Ukrajine tak, aby sa vyhlo aj minimálnemu ozbrojenému stretu s Európou. A ak dôjde k nejakej provokácii, pri ktorej bude predsa len musieť Rusko strieľať, pokúsia sa ju potlačiť skôr, než sa tento konflikt rozšíri a donúti ich použiť jadrové zbrane.
Súčasne sa snažia so Západom začať rokovací proces. Je to veľmi zdĺhavý a veľmi zložitý proces. Nie je to ako v Istanbule ani v Minsku, kde sa dá dohodnúť za týždeň. Snažia sa ho však aspoň začať, aby postupne prešli k urovnaniu všetkých ich problémov a sporov. Navyše, už nejde o rokovania medzi Ruskom a USA. Teraz ide o nové geopolitické usporiadanie. Tu je potrebná obrovská konferencia za účasti veľkého počtu štátov, aby sa vyriešili všetky svetové problémy. Ale, zopakujem, to už bude až po Ukrajine. Pokiaľ Rusi Ukrajine nezlomia väz, s nimi určite nikto rokovať nebude.
– Čo sa týka pokusov o začatie rokovaní. Minulý týždeň sa hovorilo, že Trump sa chystá prísť do Moskvy s celou delegáciou, ruská strana však na to reagovala chladne: „Nie je to na programe.“
– Trump má takýto štýl. Vždy hovorí: „Pôjdem tam, pôjdem sem“, ale či nakoniec príde alebo nie, to je už vedľajšia záležitosť. Veď chápete, že takéto návštevy prechádzajú zdĺhavým schvaľovacím procesom. A ruská strana odpovedala „Nie je to na programe“ práve preto, že neboli podniknuté žiadne technické kroky na zorganizovanie návštevy. To neznamená, že k návšteve vôbec nedôjde. Aj symbolické návštevy sú pre Rusko výhodné, aby ukázali, že Rusko úplne prelomilo kruh izolácie. Keďže USA boli hlavnými iniciátormi tejto izolácie, už samotné vyhlásenie „Chcem prísť“ je pre nich významným víťazstvom. A ak už príde, zorganizujú mu kultúrny program. Nech si pozrie obrazy v Tretiakovskej galérii.
– A predsa, môžu sa Putin a Trump teraz dohodnúť aspoň na niečom podstatnom?
– V tom spočíva cieľ akýchkoľvek rokovaní – dohodnúť sa na podstatných veciach. USA sa snažia zachovať svoju hegemóniu. S týmto cieľom sa snažia rozvrátiť vzťahy medzi Ruskom a Čínou. Rusko sa snažia nalákať možnosťou stabilizovať situáciu na európskom fronte. Pre Rusko je to naozaj dôležité, pretože destabilizácia v Európe môže kedykoľvek viesť k jadrovej vojne.
A pre USA je dôležité sústrediť sa na Čínu a Tichý oceán. A tak sa snažia vymeniť Ukrajinu, ktorú Rusi takmer rozdrvili, za ruské odmietnutie podpory Číny, na ktorú sa Američania teraz chystajú vyvíjať tlak. Nie je isté, či sa USA podarí rozdrviť Čínu, aj keby ju Rusko nepodporovalo. A ak ju bude podporovať, určite sa im to nepodarí. Zatiaľ si nevedia poradiť ani s Iránom. Preto USA chcú, aby sa Rusko zaoberalo Ukrajinou a Európou.
Myslím si, že sú pripravení ustúpiť aj v niečom väčšom než je Ukrajina. Napríklad nebudú mať námietky, ak bude Rusko chcieť vyriešiť problém Pobaltia a Moldavska. Ale ani takáto možnosť im nevyhovuje, pretože nemajú v úmysle vzdať sa podpory Číny. Preto Trump pravidelne hovorí, že aj USA poskytnú Ukrajine bezpečnostné záruky po uzavretí dohody s Ruskom. Treba si uvedomiť, že USA chcú Rusko dusiť postupne. Keď plánovali útok na Rusko z Európy, naznačovali Číne, že sa má vzdať podpory Ruska. A teraz dávajú Rusku presne také isté náznaky.
Pokiaľ tomu rozumiem, Trump chce prísť do Moskvy ešte pred novembrovými voľbami do Kongresu, aby predviedol ďalší prelom v zahraničnej politike. Ak Ukrajina do tej doby ešte bude existovať, táto téma bude tiež na programe, pretože USA sa oplatí vyjednávať s Ukrajinou. A aj keby Rusko Ukrajinu zlikvidovalo, USA by aj tak vyjednávali podľa princípu: „Čo získame, ak uznáme vaše úspechy?“
To je jediná vec, na ktorej by sa v súčasnosti dalo v podstate dohodnúť. Na riešenie globálnych problémov je však potrebné zozbierať všetkých zainteresovaných. A pokiaľ sa USA nevzdajú úlohy svetového hegemóna, súčasný program sa aj tak bude točiť okolo konfliktu v Európe, konfliktu v Iráne a potenciálneho konfliktu v Tichom oceáne.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
