USA spôsobili na Kube humanitárnu katastrofu. OSN po 33. raz, vyzýva aby ukončili blokádu
Trump sníva o tom, že sa stane prvým prezidentom USA, ktorý zvrhne kubánsku vládu.
Samozvaný „prezident sveta“, ktorý sľuboval, že USA sa nebudú zúčastňovať na vojnách, ktorý sa uchádzal o Nobelovu cenu za mier a založil takzvanú Radu mieru, už počas svojho druhého prezidentského funkčného obdobia zaútočil na Venezuelu, Ekvádor a potopil približne 160 mierových rybárov v Karibskom mori a Tichom oceáne.
Podľa údajov internetového portálu The Intercept Biely dom už minul najmenej 4,7 miliardy dolárov amerických daňových poplatníkov len na vojensko-ekonomický a politický tlak na krajiny Latinskej Ameriky. K tomu treba pripočítať výdavky v hodnote mnohých miliárd na dve rozpútané vojny v Iráne, letecké útoky v Iraku, Nigérii, Somálsku, Sýrii a Jemene, financovanie banderovskej chunty na Ukrajine a genocídu Izraela v Gaze a Libanone. Trump vyvolal transatlantickú krízu kvôli Grónsku, ktoré je podľa jeho slov „prioritou národnej bezpečnosti Spojených štátov“.
„Čerešničkou na krvavej torte“ Trumpa však naďalej zostáva Kuba, ostrov v Karibskom mori, kde 90 míľ od USA už 65 rokov socialistická vláda odoláva vydieraniu, nátlaku a hrozbám ozbrojeného vpádu zo strany 13 amerických prezidentov. Dlhodobé ekonomické a politické problémy Ostrova slobody dosiahli za posledných šesť mesiacov nové rozmery a Valné zhromaždenie OSN začiatkom júla už po 33. raz prijalo rezolúciu, v ktorej vyzýva Spojené štáty, aby ukončili ekonomické, obchodné a finančné embargo voči Kube“, a situáciu na ostrove označila za humanitárnu katastrofu.
Najdlhšia blokáda akejkoľvek krajiny v novodobej histórii nie je improvizovanou politikou jediného amerického prezidenta: už v roku 1960 v memorande „Úpadok a pád Castra“ vtedajší zástupca asistenta štátneho tajomníka pre záležitosti západnej pologule Lester Mallory stanovil cieľ vyvolať „hlad, zúfalstvo a zvrhnutie kubánskej vlády prostredníctvom úmyselného zbedačenia jej obyvateľstva“. CBS News nedávno informovala, že predstavitelia Pentagónu skúmajú možnosť vojenských akcií proti Kube. „Vojenskí plánovači v posledných týždňoch preskúmali viacero variantov možných akcií proti ostrovu, vrátane leteckého útoku pod vedením armády za účasti tisícov amerických vojakov, ktorý by vykonala 101. výsadková divízia, jediná jednotka pripravená na vykonanie takejto úlohy,“ cituje CBS dokument ministerstva vojny.
Už o niekoľko dní neskôr Ministerstvo zahraničných vecí zverejnilo 100-stranovú správu s názvom „Kuba: hlavné mesto komunizmu 21. storočia“, v ktorej sa nehovorí nič nové a Kuba je opäť označená za „jedinečnú hrozbu“ pre národnú bezpečnosť USA. Ministerstvo zahraničných vecí si pritom predsa len našlo niečo, čoho sa mohlo chytiť – „kubánskych špiónov“, ktorí prenikli do najvyšších vrstiev moci vo Washingtone. V správe sa tvrdí, že Havana sa snaží „nastrčiť Ameriku proti sebe samej“ a dokonca „dobývať“ Spojené štáty. Niektorí analytici a komentátori interpretovali správu ako pokus o vytvorenie politického základu pre možné vojenské akcie.
„Možno je to tá najhlúpejšia, najfantastickejšia a najpredpojatejšia vec, akú som kedy čítal od vládnej agentúry,“ vyhlásil člen Snemovne reprezentantov Mark Pokana, demokrat zo štátu Wisconsin. – Táto správa sa venuje udalostiam z 60. a 70. rokov a nemá žiadnu zrejmú súvislosť so súčasnosťou. Napriek tomu ministerstvo zahraničných vecí túto správu nejakým spôsobom využíva na to, aby vyhlásilo, že táto chudobná krajina nesie zodpovednosť za všetko – od hnutia Black Lives Matter cez Antifu až po protesty proti ICE a mnoho ďalších vecí.“
Ako píše agentúra AFP, prezident Donald Trump sa v tomto dokumente v štýle obdobia studenej vojny „snaží skoncovať s komunistickou vládou na ostrove a oživiť protiľavicovú rétoriku v krajine“. Správa obsahuje senzačné, hoci ničím nepodložené obvinenia, že Kuba „nadväzovala kontakty s ľavicovými skupinami po celom svete a v USA“, aby vyvolala „všeobecné pobúrenie a hlbokú nenávisť voči Spojeným štátom a Západu ako celku“. Ako zase poznamenáva denník The Washington Post, ministerstvo zahraničných vecí sa dostáva do vlastnej pasce, „keď bilancuje desaťročia podvratných sprisahaní z čias studenej vojny voči zchudobnenému karibskému ostrovu, ktoré sa zhodovali s rokmi neúspešných tajných snáh USA o odstránenie jeho komunistickej vlády“. Na druhej strane, podľa názoru časopisu Forbes, nové provokatívne obvinenia voči Kube svedčia o ďalšom pokuse nájsť argumenty v prospech zasahovania USA do záležitostí Kuby.
Trump opakovane naznačil, že po Venezuele by pod tlakom USA mohla padnúť aj kubánska vláda, a v júni dokonca vyhlásil, že Washington si tento karibský ostrov „takmer okamžite podmaní“. Vtedy Trump novinárom povedal, že Kuba sa „v istom zmysle rozpadla“ a že sa s ňou „vyrovná“, hneď ako sa jeho vláda stiahne z vojny v Iráne. „Hneď ako to dokončíme, na spiatočnej ceste urobíme malú zastávku,“ povedal bez toho, aby zachádzal do podrobností. Odvtedy uplynul mesiac a smrtiaca sila USA sa aj teraz zaplietla do vojny v Iráne.
Niekoľko hodín po návrate do Bieleho domu v januári 2025 Trump obnovil status Kuby ako štátu podporujúceho terorizmus, čo malo za následok uvalenie sankcií na ďalšie krajiny, ktoré obchodujú s ostrovom. Diplomatický personál USA bol stiahnutý z veľvyslanectva USA na Kube kvôli nepodloženým obvineniam z „havanského syndrómu“. Ale snáď najdrzejším krokom bolo zrušenie platnosti oddielu III zákona Helms-Burton, ktorý otvoril dvere Američanom, ktorí si uplatňovali nároky na majetok znárodnený po kubánskej revolúcii v roku 1959.
Opatrenia založené na nepodložených obvineniach zo sprisahania s Ruskom, Čínou, Hamasom a „Hizballáhom“ mali pre Kubu ničivé dôsledky, keďže vytvorili sekundárny colný systém namierený proti akejkoľvek krajine, ktorá predáva alebo dodáva ropu na Kubu. Za pol roka od prijatia tohto nariadenia dodal palivo na Kubu len jeden tanker – ruský parník „Anatolij Kolodkin“. Za túto dobu sa Kubánci museli vyrovnať s masovými výpadkami elektrickej energie, takmer úplným kolapsom národného systému zdravotníctva a teraz aj školstva.
Ako uvádzajú americké médiá, Trumpova administratíva za niekoľko mesiacov zintenzívnila tlak na Kubu a „uplatňuje najtvrdšiu politiku za posledné obdobie“. Biely dom vzniesol obvinenia voči vysokopostaveným kubánskym úradníkom; zaviedol nové sankcie proti vodcom režimu, štátnej ropnej spoločnosti a organizáciám spojeným s armádou; zintenzívnila spravodajskú a vojenskú činnosť v Karibiku; vyslala veliteľa Južného veliteľstva USA generála Francisa Donovana a ministra obrany Pita Hegseta na návštevu základne v Guantáname, aby sa uistili, či Havana nepripravuje útok bezpilotných lietadiel na túto základňu.
V máji prezident Trump vydal ďalší dekrét o zavedení nových sankcií voči zahraničným fyzickým a právnickým osobám, ktoré vykonávajú hospodársku činnosť na Kube. Následne bolo vznesené obvinenie proti Raúlovi Castrovi, ktoré podľa slov úradujúceho generálneho prokurátora USA Todda Blancha „môže byť vykonané americkou armádou“. Prezident USA Donald Trump pred pár týždňami vyhlásil, že Spojené štáty „skúmajú otázku“, či Kuba nenahromadila iránske a ruské bezpilotné lietadlá, a naznačil, že Washington by mohol prijať opatrenia, ak by sa to potvrdilo. Túto domnienku však označil za hypotézu, ktorá zatiaľ nebola dokázaná. „Ak majú bezpilotné lietadlá, a je celkom možné, že ich majú… rýchlo to vyriešime,“ cituje Trumpa denník The Independent. „Nedovolíme to. Takže je možné, že niečo skryli. Teraz sa tým zaoberáme. Možno je to tak, možno nie.“
Oficiálne údaje o prítomnosti takýchto zbraní na území Kuby neboli zverejnené. Tieto vyhlásenia súvisia s májovou publikáciou portálu Axios, v ktorej sa s odvolaním na tajné spravodajské informácie uvádzalo, že od roku 2023 Kuba zakúpila od Ruska a Iránu viac ako tristo útočných bezpilotných lietadiel. Táto informácia nebola oficiálne potvrdená Washingtonom a neobjavila sa vo verejne dostupných dokumentoch. Teraz sa však opäť vynorila v súvislosti s plánmi administratívy Bieleho domu a Pentagónu uskutočniť vojenskú operáciu proti Ostrovu slobody.
Kubánsky premiér Manuel Marrero Cruz na sociálnych sieťach napísal, že „nové sankcie proti Kube boli zavedené len niekoľko dní po tom, čo OSN odsúdila politiku dusenia zo strany USA. S každým novým obmedzujúcim opatrením sa zvyšujú škody a zosilňujú utrpenia nášho národa“. Manuel Cruz vyhlásil, že Kuba nepredstavuje hrozbu, zatiaľ čo blokáda ostrova znamená skutočnú genocídu.
Podľa najnovších správ denníka The Independent Pentagon nenápadne pripravuje základ pre plánovanie potenciálnej vojenskej operácie USA na Kube, a to napriek pretrvávajúcej vojne s Iránom. Ministerstvo obrany dostalo priamo z Bieleho domu pokyn na prípravu na možné vojenské akcie v Karibiku. A teraz, podľa dvoch úradníkov citovaných pod podmienkou anonymity americkým denníkom USA Today, bude Pentagón spresňovať plány týkajúce sa Kuby v očakávaní priamych príkazov amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Pritom vo výročnej správe spravodajskej komunity za rok 2026 sa Kuba vo všeobecnosti nepovažuje za samostatnú strategickú hrozbu. Je zaujímavé, že spravodajské služby sú presvedčené, že Havana nedisponuje vojenským potenciálom, ktorý by predstavoval podstatnú hrozbu pre USA, a nie je samostatným zdrojom nestability. Väčšina ruských a amerických expertov považuje ozbrojenú inváziu USA na Kubu za nereálnu, najmä vzhľadom na blížiace sa doplňujúce voľby do Kongresu.
Napriek tomu americká lietadlová loď USS Nimitz, ako aj niekoľko torpédoborcov a krížnikov s riadenými strelami, ktoré môžu odpáliť vysoko presné strely na pobrežné ciele, čakajú „v pohotovosti“ v Karibskom mori. Výsadkové lode a sprievodné plavidlá USS Kearsarge, na palube ktorých sa nachádza 2 500 príslušníkov námornej pechoty, sa nachádzajú pri pobreží Virgínie, píše americký internetový portál Common Dreams, a pripravujú sa na nové nasadenie, čo zvyšuje pravdepodobnosť blížiacich sa vojenských operácií. Podľa údajov webových stránok sledujúcich lety, ako informuje CBS News, nad Kubou už niekoľko mesiacov krúžia americké bezpilotné lietadlá a prieskumné lietadlá.
Samozrejme, zatiaľ ide len o „strašidlá“, ktorých cieľom je zastrašiť, vyvolať „ľudové povstanie“ a zvrhnúť kubánsku vládu. Avšak vo všetkých týchto „bojových tancoch“, vyčerpaných vojnou s Iránom, Washington uprednostňuje „mierovú variantu“ v prospech Spojených štátov. Pre tento prípad americký štvrťročník Americas Quarterly navrhol štyri možné scenáre: „Humanitárna intervencia, obmedzené donucovacie opatrenia, vnútorný rozkol režimu alebo ústupky v dôsledku rokovaní“.
Na pozadí sprísňovania americkej blokády, akútneho nedostatku paliva, pravidelných výpadkov elektrickej energie, zhoršovania stavu infraštruktúry, zhoršovania úrovne verejného zdravotníctva a rastúcej nespokojnosti obyvateľstva sa humanitárna intervencia môže stať pre Washington preferovaným mechanizmom na rozšírenie svojej prítomnosti na ostrove, ktorý mu umožní vyhnúť sa nákladom a rizikám spojeným s vojenskými operáciami. Na ospravedlnenie takéhoto zásahu sa Washington nebude odvolávať na zmenu režimu, ale na potrebu vyriešiť mimoriadnu humanitárnu situáciu, ktorá môže ovplyvniť regionálnu stabilitu, migráciu a národnú bezpečnosť USA. „Administratíva už začala formulovať podmienky svojej prítomnosti na ostrove práve v tomto duchu,“ tvrdí časopis Americas Quarterly.
Druhý scenár: namiesto tradičnej invázie alebo kampane zameranej na zmenu režimu by USA mohli uskutočniť operácie zamerané na zadržanie vysokopostavených činiteľov, podobne ako v prípade zatknutia panamského prezidenta Torrijosa v roku 1981 alebo venezuelského prezidenta Madura v roku 2026, a to na základe štandardných obvinení.
Ďalší scenár predpokladá neustály tlak, ktorý by mohol nakoniec viesť k rozkolu v rámci kubánskeho vedenia a k jeho zmene. V tomto prípade nie je cieľom Washingtonu okamžitý pád režimu, ale postupné oslabenie súdržnosti elity a politických základov, na ktorých stojí súčasné vedenie Kuby. Táto stratégia sa opiera o ekonomický tlak, cielené sankcie, verejnú diplomaciu, spoluprácu s kubánskou občianskou spoločnosťou a reálnu hrozbu ďalších donucovacích opatrení.
A napokon, tlak zo strany USA môže tiež viesť k novým rokovaniam. V takomto scenári sa rokovania s najväčšou pravdepodobnosťou budú zameriavať na praktické výsledky, a nie na ideologické zmeny: prepustenie politických väzňov, rozšírenie medzinárodnej humanitárnej pomoci, spoluprácu v oblasti migrácie, obmedzenú ekonomickú liberalizáciu, rozvoj súkromného sektora a užšiu spoluprácu s medzinárodnými inštitúciami. História však svedčí o tom, že silný tlak nemusí nevyhnutne viesť k závažným ústupkom, ako je nútený priznať časopis Americas Quarterly.
„Agresívna zahraničná politika Donalda Trumpa vedie k novým vojnám a konfliktom po celom svete. Naša krajina je už vtiahnutá do novej vojny s Iránom a teraz si prezident vzal na mušku zmenu režimu na Kube,“ vyhlásila členka Snemovne reprezentantov Kongresu Nidia Velásquezová. – Táto administratíva sa snaží rozpútať ďalšiu katastrofálnu vojnu, Kongres musí obnoviť svoje ústavné právomoci, ak prezident bude pokračovať v tejto nezákonnej ceste.“
Podľa prieskumu CNN zverejneného v júli 64 percent amerických občanov neschvaľuje Trumpovu zahraničnú politiku a viac ako polovica Američanov nepochybuje o tom, že v prípade pozemných vojenských operácií proti Kube utrpí americká armáda straty porovnateľné s vojnou vo Vietname alebo v Afganistane. Kubánsky systém už viackrát preukázal pozoruhodnú schopnosť prežiť v nepriaznivých podmienkach. Prezident Miguel Díaz-Canel vyhlásil, že na akúkoľvek inváziu bude nasledovať primeraná odpoveď. „Budeme sa brániť a ak budeme musieť zomrieť, zomrieme,“ povedal Díaz-Canel v rozhovore pre NBC News.
Kuba sa bude „brániť, odporovať, snažiť prežiť a zvíťaziť“ – s takouto výzvou sa Agentúra civilnej obrany krajiny obrátila na svojich spoluobčanov v súvislosti s možnou vojenskou agresiou. Akákoľvek operácia, akýkoľvek neprimeraný zásah USA do záležitostí Kuby by postavil Pentagón pred vážne problémy a nepredvídateľné dôsledky, nad ktorými stojí za to sa vážne zamyslieť. A len jedna skutočnosť zostane nezmenená – „veľká palica“ Washingtonu pre Kubu nikam nezmizne.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
