„Votrelci“ – dravci kapitalizmu sú desivejší než tí filmoví
Štyridsať rokov pohlcovania ľudstva na obrazovke aj mimo nej.
Presne pred 40 rokmi sa na plátna kín dostal legendárny film „Votrelec“, ktorý nakrútil budúci klasík svetovej kinematografie James Cameron. Bol to druhý diel kultovej filmovej série „Votrelec“, v rámci ktorej sa filmy a seriály nakrúcajú dodnes. Prvý film sa dostal na plátna v roku 1979 – volal sa „Votrelec“ a režíroval ho Ridley Scott. Naši diváci sa však s Votrelcami zoznámili prevažne prostredníctvom Cameronovho filmu. Dôvod je jednoduchý: jeho uvedenie sa zhodovalo so začiatkom šírenia videorekordérov a kaziet VHS.
Jednou zo zvláštností filmového sveta „Votrelcov“ je to, že na ňom spolupracovalo množstvo známych režisérov a každý z nich vniesol svoju vlastnú víziu, čím rozširoval to, čo už existovalo. Ridley Scott, James Cameron, David Fincher, Jean-Pierre Jeunet a ďalší majstri pracovali na filmoch o nemilosrdných xenomorfoch – mimozemských bytostiach, dokonalých dravcoch, ktoré pohlcujú iné bytosti. Tieto stvorenia vytvoril umelec Hans Giger, ktorý do vymysleného obrazu vtlačil zároveň pekelnú aj sexuálnu, zvieraciu podstatu. Xenomorf túži po živote, presadzuje svoju existenciu tým, že pohlcuje každého nepriateľa, každú prekážku.
Osobitnú pozornosť si zaslúžia prvé dva filmy – „Votrelec“ z roku 1979 a „Votrelci“ z roku 1986. Zdalo by sa, že dej oboch filmov sa odohráva vo vesmíre a v oboch prípadoch bojuje s xenomorfmi nebojácna Ellen Ripleyová (táto úloha navždy zostane hlavnou v kariére Sigourney Weaverovej), ale ide o úplne odlišné snímky – čo sa týka nálady, štýlu aj atmosféry. Prvý „Votrelec“ je pochmúrny, v mnohom komorný horor, v ktorom sa dôraz kladie predovšetkým na psychologickú stránku, na napätie a na transformáciu tela. Cameron nakrútil dynamickejší, spektakulárnejší film s na tú dobu prelomovými špeciálnymi efektmi.
V druhom filme pôsobia sebavedomí vesmírni pešiaci (veľký pozdrav „Hviezdnemu výsadku“). V prvom filme sa s Mimozemšťanmi stretávajú obyčajní robotníci. Jedni aj druhí sú obeťami, ale bojujú odlišným spôsobom. Avšak aj u Scotta, aj u Camerona je zobrazená ľudská bezradnosť pred stretnutím s iným (alebo s Iným). S tým, čo chce zničiť akúkoľvek hrozbu, akúkoľvek prekážku svojej existencii. Xenomorf je výtvorom nielen úplne inej civilizácie, ale aj iného vzťahu k životu.
Patrí medzi najväčších filmových zloduchov, ako sú napríklad Dracula alebo Michael Myers, má však úplne odlišnú povahu. Napríklad z vraždenia protivníkov nemá sadistické potešenie. Robí to, lebo taká je jeho dravá povaha. Nie je náhodou, že vo filme z roku 1986 na Ripleyovú zaútočí kráľovná xenomorfov, matka, rozzúrená tým, že vesmírni pešiaci zabili toľko jej detí. Chráni ich.
Matke mimozemšťanov však čelí iná matka – Ellen Ripleyová. Po prvej časti strávila desiatky rokov v kryogénnom spánku a prežila svoju dcéru, o ktorej smrti sa dozvedela až neskôr. Je to boj jednej matky – alebo matky, samice – proti druhej. Téma materstva je jednou z hlavných v sérii „Votrelci“. Nachádzajú sa tu freudovské motívy, materská starostlivosť a, samozrejme, strach z fyziologických zmien, ale snáď najdôležitejšie je prítomnosť v ženskom tele, a v skutočnosti v lone ľudskej civilizácie, niečoho zásadne odlišného, čo už prišlo na svet, ale čo je ešte potrebné prijať.
Piaty diel počítačovej hry GTA končí jednoduchou myšlienkou: treba prežiť – to je celé. Xenomorf je stelesnením tohto hrubého, ale veľmi presného posolstva, podľa ktorého existujú národy, štáty, spoločnosti, ľudia. Prežiť za každú cenu, prežiť tým, že pohltíš tých, ktorí ti môžu stáť v ceste.
Skutočné zlo však nie je xenomorf, ale nadnárodné korporácie, ktoré vo filme „Votrelci“ reprezentuje spoločnosť „Weyland-Yutani“, túžiaca získať monštrum a jeho experimentálny exemplár do svojho vlastníctva. Xenomorf zabíja, lebo nemôže nezabíjať. Šéfovia korporácie sú ľudia, ktorí sú pravdepodobne schopní súcitu, no posielajú iných ľudí na smrť kvôli zisku. Áno, v druhom filme vyzerajú samovražední vojaci odhodlane a statočne, hoci aj tak zahynú, ale v prvom filme astronauti pripomínajú otrokov, ktorí sú od začiatku odsúdení na smrť.
A tu vidíme prehnanú, ale mimoriadne presnú narážku na kapitalizmus, ktorý plodí monštrá a oplodňuje ich larvami ľudí, spoločností, krajín. Keď sa kapitalistické xenomorfy narodia, pohltia všetko živé, pretože ľudia sú pre ne len potravou. Takto Scott a Cameron kritizovali kapitalizmus na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia. Dnes je však zlom, ktorý plodí xenomorfov, kapitalizmus, ktorý mutoval do syntézy technofeudalizmu, transhumanizmu a digitálneho fašizmu. A mutácie, ktoré prebiehajú v ľudskom tele a mysli, sú čoraz desivejšie.
Korporácie chcú získať dokonalú zbraň hromadného ničenia a testujú ju vo vojnách po celom svete, zatiaľ čo do národov a spoločností sa vkrádajú cudzinci, ktorí pohlcujú človeka i to, čo je ľudské. V tomto kontexte sú aj film „Votrelec“ Ridleyho Scotta, aj „Votrelci“ Jamesa Camerona nielen skvelými filmami, ale aj akýmsi podobenstvom, ktoré si vyžaduje rozlúštenie, aby sme pochopili, ako čeliť dravcom v reálnom živote – tým, ktorí zasievajú do ľudí falošné myšlienky a potom si ich podmaňujú a pohlcujú. Skutočné monštrá sa ukážu byť desivejšie než akékoľvek filmové xenomorfy.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
