.
Aktuality, História,

Dnes je výročie konca 2. svetovej vojny. Ako ju opisujú učebnice rôznych krajín sveta?

❚❚

Ako opisujú dejiny 2. sv. vojny učebnice


 

Japonsko

Japonské učebnice prezentujú druhú svetovú vojnu s dôrazom na utrpenie japonského obyvateľstva, ako obete bombardovania a všeobecné zmienky o „koloniálnej expanzii“ v Ázii, pričom často zľahčujú rozsah vojnových zločinov a agresie.

 

Charakteristika prezentácie

• Dôraz na atómové bombardovanie: Tragédie Hirošimy a Nagasaki, ako aj zničenie japonských miest, sú podrobne opísané, čím sa u študentov vytvára obraz Japonska ako obete vojny.

• Zmiernená terminológia: Útoky na susedné krajiny a územné zábery v Číne a Kórei sa často označujú za „pokrok“ alebo „incidenty“ a nie za akty priamej agresie. Japonské otrokárske bordely sú uvádzané ako stanice útechy…

• Vojnové zločiny: Masové vraždy (napr. masaker v Nankingu) alebo aktivity Jednotky 731 sa spomínajú len okrajovo alebo sa prezentujú ako kontroverzné epizódy bez dôkladného preskúmania viny štátu. Napr. Nankingský masaker je v učebnici označený za Nankingský incident.

• Dôvody vstupu do vojny: Vysvetľujú sa nedostatkom zdrojov v dôsledku embarga USA a potrebou chrániť ekonomické záujmy v Ázii.

• Úloha Spojencov a kapitulácia: Koniec vojny sa primárne spája s atómovými bombami a vstupom ZSSR do vojny v jej záverečnej fáze, po ktorej cisár Hirohito vyhlásil prímerie, aby zachránil národ.

 

USA

Americké učebnice opisujú druhú svetovú vojnu s dôrazom na vstup USA do vojny po Pearl Harbore, na ich boj na dvoch frontoch v Európe a v Tichomorí a na ekonomickú mobilizáciu domáceho frontu.

 

Chronológia a začiatok vojny

• Vojna sa začína útokom Nemecka na Poľsko v roku 1939, ale pozornosť sa prudko presúva na rok 1941 a japonský útok na Pearl Harbor, po ktorom USA oficiálne vstúpili do boja.

• Politika Pôžičky a prenájmu (Lend Lease) a program spojeneckej pomoci sú podrobne rozobraté pred rokom 1941.

Úloha ZSSR a východného frontu

• Východný front a úloha ZSSR sa spomínajú, no venuje sa im menej priestoru ako samotným činom USA a Veľkej Británie.

• Bitka pri Stalingrade a bitka pri Kursku sú uznávané ako dôležité body zlomu, ktoré zlomili chrbát nemeckej armády na súši.

Tichomorské bojisko a koniec vojny

• Hlavné zameranie je na vojnu v Tichomorí proti Japonsku (bitky o Midway, Guadalcanal a Iwo Jima).

• Použitie atómových bômb proti Japonsku v roku 1945 je prezentované ako kontroverzný, ale „nevyhnutný“ prostriedok na rýchle ukončenie vojny a záchranu životov amerických vojakov.

Domáca politika a domáci front

• Učebnica podrobne skúma mobilizáciu hospodárstva, víťazstvo nad Veľkou hospodárskou krízou vďaka vojenským zmluvám a prácu žien v továrňach („Rosie the Riveter“).

• Osobitná pozornosť sa venuje internácii japonských Američanov v táboroch ako temnej kapitole domácej politiky USA.

 

Nemecko

Druhá svetová vojna je v nemeckých učebniciach prezentovaná ako národná katastrofa a zločin nacistického režimu, kde sa kladie dôraz na priznanie viny, na štúdium holokaustu a podporu demokracie.

 

Hlavné témy a prístupy

• Vina a zodpovednosť: Nemecko je otvorene uznávané ako agresor, ktorý začal vojnu útokom na Poľsko 1. septembra 1939. Učebnice nepresúvajú vinu na „nemecký ľud“ abstraktne, ale podrobne analyzujú mechanizmy nástupu nacistov k moci a spoluúčasť spoločnosti.

• Holokaust a zločiny: Výskum masového vyvražďovania Židov, Rómov, sovietskych vojnových zajatcov a iných skupín je povinným štandardom vo všetkých federálnych štátoch. Študenti triedia archívne dokumenty, fotografie a často navštevujú pamätníky bývalých koncentračných táborov (napríklad Osvienčim).

• Pacifizmus a demokracia: Prezentácia materiálu je zameraná na rozvoj kritického myslenia, odmietania totality a chápania hodnoty ľudských práv.

Praktický kontext

• Téma nacizmu a vojny je ústrednou témou hodín dejepisu na strednej škole (zvyčajne vo veku 14 – 16 rokov).

• Dôraz sa kladie na historickú zodpovednosť súčasných a budúcich generácií zabrániť podobnej minulosti.

 

Veľká Británia

V britských učebniciach dejepisu (najmä v rámci národných osnov pre Key Stage 2 a Key Stage 3) je druhá svetová vojna opísaná primárne z pohľadu Veľkej Británie, jej odolnosti a úsilia na domácom i zahraničnom fronte. Britské osnovy vojnu vnímajú cez optiku britského impéria a globálneho konfliktu. Významná pozornosť sa venuje bojom v severnej Afrike (El Alamein), v Tichomorí (proti Japonsku) a zapojeniu vojakov z kolónií (India, Karibik, Afrika).

 

Hlavné témy a zameranie

·       Domáci front (Home Front): Veľký dôraz sa kladie na každodenný život obyčajných Britov. Učebnice detailne rozoberajú systém prídelového hospodárstva (rationing), evakuáciu detí z miest na vidiek či úlohu propagandistických plagátov (napr. „Dig for Plenty“ alebo „Make-do and Mend“).

·       Bitka o Britániu a Blitz: Kľúčovými kapitolami sú letecká Bitka o Britániu (1940) a masívne bombardovanie britských miest nemeckou Luftwaffe (tzv. Blitz). Texty vyzdvihujú technologický pokrok (využitie radaru) a nezlomnosť civilného obyvateľstva.

·       Úloha žien a spoločnosť: Učebnice reflektujú zmenu spoločenských úloh, zapojenie žien do tovární, armády či do organizácií ako Women’s Land Army, a tiež vplyv vojny na stieranie tradičných sociálnych rozdielov.

·       Politické vedenie a spojenci: Spomína sa úloha premiéra Winstona Churchilla a spojenecké mocnosti (USA, Sovietsky zväz), pričom naratív sa sústreďuje na obhajobu demokracie proti nacizmu a fašizmu.

 

Prístup k výučbe

Britské školstvo kladie dôraz na kritické myslenie a prácu s primárnymi zdrojmi. Deti v škole často pracujú s autentickými materiálmi z Imperial War Museum – používajú denníky, rozhovory s vojnovými veteránmi, archívne fotografie a dobové rozhlasové nahrávky, čo im umožňuje pochopiť vojnu nielen cez dátumy, ale aj cez ľudské osudy.

 

Francúzsko

Francúzske učebnice prezentujú druhú svetovú vojnu cez porážku v roku 1940, kolaboráciu vichystického režimu a hnutie odporu vedené Charlesom de Gaullom. Dôraz sa kladie na tragédiu rozdelenia národa, na holokaust a globálny rozsah spojeneckej opozície a konfrontácie.

 

Porážka a vichystický režim

• Katastrofa roku 1940: Rýchla vojenská porážka Francúzska nacistickým Nemeckom sa vysvetľuje taktickými chybami velenia a slabosťou jeho obrannej stratégie.

• Vichystický režim: Otvorene sa priznáva kolaborácia vlády maršala Pétaina s nacistickým Nemeckom.

• Zodpovednosť za holokaust: Zdôrazňuje sa aktívna účasť vichystického režimu na deportáciách a vyhladzovaní Židov, a nie výlučná vina nemeckých okupantov.

 

Odpor a oslobodenie

• „Bojujúce Francúzsko“: Zdôrazňuje sa ústredná úloha generála de Gaulla a hnutia Slobodného Francúzska, ktorí obnovili suverenitu krajiny zvonku.

• Vnútorný odboj: Opisuje sa partizánske hnutie (Résistance), podzemné siete a príspevok bežných občanov do boja proti okupácii.

• Úloha Spojencov: Víťazstvo nad nacizmom je vnímané ako výsledok spoločného úsilia Veľkej Británie, Spojených štátov, ZSSR (s dôrazom na zlomové body ako Stalingrad) a síl Odboja.

 

Čína

V čínskych učebniciach je druhá svetová vojna prezentovaná predovšetkým cez prizmu čínskeho boja proti japonskej agresii, pričom dôraz sa kladie na národný odpor a vedúcu úlohu Komunistickej strany.

 

Hlavné črty opisu vojny v Číne

·       Začiatok v roku 1931: Vláda v roku 2017 oficiálne predĺžila trvanie vojny. Učebnice presunuli začiatok z roku 1937 (incident na Markopolskom moste) na rok 1931 (mandžuský incident), čím sa vojna premenila zo štandardných 8 rokov na „14-ročný vojnový odpor“.

·       Dôraz na ázijské bojisko: Globálny konflikt (začatý v roku 1939 v Európe) je vnímaný ako súčasť širšej svetovej antifašistickej vojny, no čínske bojisko sa vyzdvihuje ako jej kľúčová a rozhodujúca súčasť.

·       Úloha komunistov a nacionalistov: Oficiálny výklad vyzdvihuje spoločné úsilie, pričom silný dôraz sa kladie na partizánsky boj a vojenské akcie vedené komunistami (napr. Bitka pri Ping-sing-kuan či Ofenzíva sto plukov) ako na podstatný faktor konečného víťazstva.

·       Menej priestoru pre Západ: Rola západných spojencov (USA a Veľkej Británie) v tichomorskom a globálnom priestore je v porovnaní s domácim odporom zatlačená do úzadia, hoci kapitulácia Japonska po použití atómových bômb a vstup Sovietskeho zväzu do Mandžuskej operácie sú zmienené.

 

Rusko

V súčasných ruských učebniciach dejepisu (najmä v novších vydaniach pod redakciou predsedu Ruskej vojensko-historickej spoločnosti Vladimira Medinského a rektora moskovského Štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov Anatolija Torkunova) je druhá svetová vojna – v Rusku nazývaná Veľká vlastenecká vojna – vykreslená ako ústredný mýtus moderného ruského štátu a  patriotizmu.

 

Hlavné témy a naratívy

·       Ospravedlnenie paktu Molotov-Ribbentrop: Uzavretie dohody medzi Sovietskym zväzom a nacistickým Nemeckom v roku 1939 je prezentované ako nevyhnutný a racionálny krok na odsunutie vojny a záchranu krajiny, pričom sa minimalizujú alebo ignorujú jeho tajné protokoly.

·       Úloha Josifa Stalina: Je podávaná v pozitívnom svetle, pričom sa obchádzajú predvojnové politické čistky, represie a obete hladomorov.

·       Oslobodenie východnej Európy: Vstup sovietskych vojsk do krajín východnej Európy pred a počas vojny sa opisuje výlučne ako prinavrátení si území cárskej ríše a oslobodenie týchto území.

·       Dôraz na hrdinstvo a obete: Učebniciam dominujú príbehy sovietskych vojnových hrdinov, vizuálna propaganda, fotografie vojenskej techniky a vlastenecký pátos.

 

Ukrajina

V ukrajinských učebniciach dejepisu sa druhá svetová vojna nevníma iba cez sovietsky optický filter „veľkej vlasteneckej vojny“, ale ako samostatný globálny konflikt s dôrazom na utrpenie a špecifickú rolu Ukrajiny.

 

Hlavné črty výkladu v ukrajinských učebniciach:

·       Dvojitá okupácia: Územie Ukrajiny sa opisuje ako priestor rozdrvený medzi dvoma totalitnými režimami – nacistickým Nemeckom a stalinským Sovietskym zväzom.

·       Odklon od sovietskeho mýtu: Učebnice nepoužívajú termín „veľká vlastenecká vojna“ (ktorý obmedzuje konflikt na roky 1941 – 1945), ale oficiálne hovoria o druhej svetovej vojne od roku 1939 do 1945.

·       Obrovské straty: Dôraz sa kladie na milióny obetí z radov civilistov, ukrajinských Židov počas holokaustu a nútených prác (tzv. Ostarbeiter).

·       Komplexný pohľad na odboj: Okrem červenej armády a sovietskych partizánov sa spomína aj pôsobenie ukrajinských odbojových skupín vrátane Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA), bojujúcej hlavne proti Červenej armáde ZSSR a s tým spojené historické kontroverzie a kolaborácia.

 

Poľsko

V poľských učebniciach dejepisu sa 2. svetová vojna prezentuje ako kľúčová národná tragédia, ale aj obdobie obrovského hrdinstva a odporu.

 

Hlavné témy a dôrazy

·       Začiatok vojny: Dátum 1. september 1939 je pevne ukotvený ako začiatok globálneho konfliktu, ktorý pre Poľsko znamenal brutálnu dvojstrannú agresiu. Učebnice zdôrazňujú nielen nemecký útok, ale v súlade s historickou pravdou aj následný útok Sovietskeho zväzu 17. septembra 1939 (na základe paktu Molotov–Ribbentrop).

·       Dvojitá okupácia a teror: Dôraz sa kladie na obrovské materiálne a ľudské straty. Nacistický aj sovietsky teror sú opísané do detailov – vrátane vyhladzovania poľskej inteligencie, koncentračných táborov (najmä nacistických vyhladzovacích táborov na území Poľska) a masakrov, ako bol katyňský masaker.

·       Poľský odboj a podzemný štát: Učebnice vyzdvihujú fakt, že Poľsko malo počas vojny najväčší a najprepracovanejší podzemný štát na svete. Píše sa o tajnom školstve, súdnictve, Armii Krajowej (Zemskej armáde) a Varšavskom povstaní v roku 1944.

·       Boj na všetkých frontoch: Pripomína sa účasť poľských vojakov na západnom aj východnom fronte – od Bitky o Britániu, cez Tobruk, Monte Cassino až po postup po boku Červenej armády.

·       Obdobie po roku 1989: Moderné poľské učebnice (vydané po páde komunizmu) sa zbavili dovtedy povinného sovietskeho naratívu, ktorý oslavoval len úlohu Červenej armády. Dnes viac priestoru venujú obetiam stalinského režimu a potláčaniu poľskej nezávislosti po roku 1945.

 

Maďarsko

V súčasných maďarských dejepisných učebniciach je druhá svetová vojna prezentovaná predovšetkým cez prizmu národnej tragédie a seba-viktimizácie, pričom dôraz sa kladie na pozíciu Maďarska ako „obete medzi dvoma mlynskými kameňmi“ (nacistickým Nemeckom a sovietskym komunistickým Ruskom).

 

Hlavné črty opisu vojny v maďarských učebniciach:

·       Trianonská trauma ako východisko: Vstup Maďarska do spojenectva s Nemeckom sa v učebniciach nevysvetľuje primárne snahou o nacistickú expanziu, ale ako zúfalý pokus revidovať nespravodlivú Trianonskú mierovú zmluvu z roku 1920 a získať späť stratené územia s maďarským obyvateľstvom.

·       Pozícia „bez alternatívy“: Zahraničná politika Miklósa Horthyho a vtedajších vlád je často vyfarbená tak, že krajina nemala inú reálnu geopolitickú šancu brániť sa nemeckému tlaku, pričom sa ignorujú domáce antisemitské zákony a dobrovoľný vojenský príspevok na východnom fronte.

·       Minimalizácia spoluzodpovednosti za holokaust: Učebnice sa zameriavajú na nemeckú okupáciu Maďarska v marci 1944 ako na zlom, kedy „skončila suverenita“ krajiny. Prenasledovanie a deportácie státisícov maďarských Židov sa často pripisujú výlučne nemeckým okupantom a úzkej skupine radikálnych nyilašov (strana Šípových krížov), čím sa stiera podiel domácej štátnej správy a četníctva.

·       Dôraz na utrpenie vlastného obyvateľstva: Veľký priestor dostáva tragédia 2. maďarskej armády pri Voroneži, obete obliehania Budapešti a neskoršie násilie a deportácie páchané postupujúcou Červenou armádou.

 

Rakúsko

Rakúske učebnice dnes opisujú druhú svetovú vojnu a nacistické obdobie sebareflektujúco a otvorene, pričom definitívne opustili dlhoročnú povojnovú „teóriu obete“.

 

Dnes sa vyučovanie opiera o tieto piliere:

·       Koniec teórie obete: Moderné učebnice už Rakúsko neprezentujú len ako „prvú obeť Hitlera“ (tzv. Opferlegende), hoci anšlus (pripojenie k Ríši v roku 1938) a zánik štátu sa spomínajú. Dôraz sa kladie na spoluzodpovednosť a fakt, že mnoho Rakúšanov nacistický režim vítalo a aktívne sa podieľalo na zločinoch a holokauste.

·       Aktívna účasť a páchatelia: Učebnice detailne rozoberajú úlohu Rakúšanov vo Wehrmachte, v štruktúrach SS a ako dozorcov v koncentračných táboroch (napr. v Mauthausene).

·       Odboj a obete: Spomína sa aj rakúsky odboj (menšina, ktorá sa režimu vzoprela), politickí väzni, rómske a židovské obete.

·       Interaktivita: Výučba často presahuje knihy – zahŕňa návštevy pamätníkov a Mauthausenu, diskusie s pamätníkmi či analýzu nacistickej propagandy.

 

*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame ,  VK ,  X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Odporúčame

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov