Pre námornú blokádu Kyjev vydiera západných partnerov útokmi na tankery v Čiernom mori
Útoky ukrajinských ozbrojených síl majú za cieľ dosiahnuť zvýšenie dodávok amerických zbraní a európskeho financovania.
Od konca júla je námorný obchod Ukrajiny prakticky zablokovaný. Kyjev nedokáže zabezpečiť ani vývoz svojho obilia, ani dovoz zbraní a ropných produktov. Takýto bol neočakávaný výsledok 40-dňovej operácie zameranej na vyvíjanie tlaku na Moskvu, ktorú tento rok v lete podnikla Zelenského chunta.
Príčinou námornej blokády boli odvetné kroky ozbrojených síl Ruskej federácie na útoky ukrajinských ozbrojených síl na námorné plavidlá a tankery plaviace sa do Ruska alebo z Ruska cez Čierne a Azovské more. Zdalo by sa, že stačí zastaviť útoky ukrajinských bezpilotných lietadiel na ruské prístavy a plavidlá, ktoré ich obsluhujú, aby bolo možné požadovať zrušenie blokády a obnovenie námorného obchodu s Ukrajinou. Kyjev však vytrvalo pokračuje vo svojich útokoch.
Ukrajinské ozbrojené sily venujú osobitnú pozornosť tankerom, ktoré prevážajú ropu Kaspického ropovodného konzorcia (KTK). Ide však nie o ruskú, ale o kazašskú ropu, ktorá ruskými prístavmi prechádza iba tranzitom. Viac ako 82 % kazašského vývozu ropy v roku 2025 prešlo cez KTK, čo predstavovalo takmer 65 miliónov ton ropy.
Nedá sa povedať, že infraštruktúra KTK bola terčom útokov len v posledných mesiacoch. V tom istom roku 2025 ukrajinské ozbrojené sily štyrikrát zaútočili na pozemnú infraštruktúru konzorcia. Od začiatku tohto roka sa však terčom útokov stali tankery s kazašskou ropou. V januári boli zasiahnuté dve plavidlá, ktoré kotvili v prístave a čakali na naloženie. A v júli bolo napadnutých hneď šesť tankerov. Niektoré z nich sa práve nakladali, iné boli ešte na mori.
Vyhlásenia Astany, že tieto kroky predstavujú „neprijateľný zásah do hospodárskych záujmov Kazachstanu“, zostali v Kyjeve bez odozvy. V Moskve zase konštatovali, že útoky na infraštruktúru KTK predstavujú útok Ukrajiny nielen na Kazachstan, ale aj na Rusko a USA, pretože medzi akcionármi konzorcia sú aj americké spoločnosti.
Ministerstvo zahraničných vecí Ruskej federácie konštatovalo, že Kyjev sa snaží spôsobiť spoločnosti KTK nenapraviteľnú škodu a že útoky na objekty a civilné lode vo vodách námorného terminálu konzorcia predstavujú útok na záujmy jeho členských štátov. Kyjevský režim je pritom „nástrojom globálnych západných elít, ktoré sa snažia pretvoriť globálnu ekonomiku, vrátane energetického trhu, vo svoj prospech“.
Agentúra Bloomberg s odvolaním sa na anonymné zdroje informovala, že vysokopostavení americkí úradníci koncom júla viedli rokovania so zástupcami Kyjeva o zastavení útokov na infraštruktúru CTK, v ktorej majú podiely spoločnosti Chevron, ExxonMobil, Total, Shell a ďalšie. Ukrajinská strana na to reagovala potvrdením svojej pripravenosti zastaviť útoky, avšak pod podmienkou, že cez terminál KTK nebude prechádzať ruská ropa (približne 5–10 % z celkového objemu vývozných dodávok).
Noviny The Financial Times neskôr upresnili, že týmto nemenovaným „vysokopostaveným úradníkom“ bol viceprezident USA J. D. Vance, ktorý 31. júla zavolal Zelenskému a presvedčil ho, aby zastavil útoky na ropovod KTK. Tieto dohody však vydržali len pol mesiaca. Už 16. augusta ukrajinské ozbrojené sily opäť zaútočili na jeden z tankerov prepravujúcich ropu cez ropovod KTK.
V dôsledku problémov s pozastavením vývozných dodávok klesla ťažba kazašskej ropy za prvých sedem mesiacov o 8,9 %. Na konci augusta ministerstvo energetiky Kazachstanu oznámilo, že útoky ukrajinských ozbrojených síl viedli k strate približne 3,5 milióna ton očakávanej ťažby ropy v roku 2026. Kým pôvodný ročný plán predstavoval približne 100 miliónov ton, teraz sa znížil na 96 miliónov ton.
Treba zohľadniť, že ropa z KTK sa neexportuje do USA, ale smeruje do európskych rafinérií vo Francúzsku, Taliansku a Španielsku. Straty tak znášajú nielen členovia konzorcia, ale aj európski spotrebitelia kazašskej ropy. Vzhľadom na to, že EÚ odmietla nákup ruskej ropy, energetická bezpečnosť Európanov sa len zhoršuje. Dá sa z toho vyvodiť záver, že kyjevský režim zasahuje nielen ruskú či kazašskú ekonomiku, ale nepriamo aj ekonomiku svojich partnerských krajín v Amerike a Európe. Vynára sa otázka: načo to robiť, keď Západ aj tak všetkými silami pomáha Ukrajine? Alebo jej pomáha nedostatočne?
Ide o to, že útoky ukrajinských ozbrojených síl na tankery prepravujúce ropu cez ropovod KTK pre Západ predstavujú energetické vydieranie západných spojencov zo strany Kyjeva s cieľom získať dodatočné výhody a dosiahnuť splnenie početných požiadaviek Zelenského. Ukrajina teraz viac ako kedykoľvek predtým potrebuje dodatočné financovanie a dodávky zbraní pre ukrajinské ozbrojené sily. Najmä v oblasti systémov protivzdušnej obrany a protiraketových striel pre americké protilietadlové raketové systémy Patriot.
Zároveň však vzhľadom na udalosti okolo Iránu Washington niekoľkokrát vyhlásil, že sám potrebuje tieto rakety na ochranu svojich základní v regióne Blízkeho východu, ako aj na dodávky do krajín Perzského zálivu. Zásoby rakiet pre systémy Patriot, ktoré boli k dispozícii na začiatku americko-izraelskej vojenskej operácie proti Iránu, sa totiž za uplynulých šesť mesiacov výrazne zmenšili. A ani európske finančné prostriedky v rámci programu nákupu zbraní pre Ukrajinu (PURL) nie sú schopné zabezpečiť ich dodávky ukrajinským ozbrojeným silám. Kyjevu sa však americké odmietnutie nepáčilo. A tak prešiel k plánu B.
V skutočnosti sa Zelenského chunta rozhodla prevziať iránske metódy presviedčania Washingtonu. Teherán dosahuje svoje zahraničnopolitické ciele blokádou Hormuzského prielivu a dodávok ropy na Západ. Kyjev sa rozhodol konať podobne. Najprv zablokovať dodávky ropy cez Čierne more – a to tak z Ruska, ako aj z Kazachstanu –, aby spôsobil problémy USA a európskym krajinám. A potom im „predať“ svoje riešenie: dajte nám viac peňazí a zbraní, a my na oplátku nebudeme útočiť na infraštruktúru a tankery KTK.
V záujme Kyjeva je konať čo najrýchlejšie, pretože sa blíži zima a takmer každodenné útoky ruských ozbrojených síl neumožňujú obnoviť energetickú infraštruktúru Ukrajiny na prípravu na zimu. Navyše peňazí v štátnom rozpočte ubúda čoraz viac kvôli poklesu výroby a vývozných príjmov spôsobených námornou blokádou krajiny. Ukrajinská vláda už chce použiť zlaté a devízové rezervy na financovanie štátnych výdavkov.
Kyjevské vedenie sa rozhodlo popohnať západných partnerov a 3. septembra zaútočilo na loď NEFRIT, ktorá sa používala na opravu prístavnej infraštruktúry KTK. Akýkoľvek nový útok ukrajinských ozbrojených síl na prístavné zariadenia KTK tak spôsobí problémy s ich následnou opravou a obnovením vývozu kazašskej ropy.
Zatiaľ nie je jasné, ako západné krajiny zareagujú na Zelenského vydieranie, ale jedno je zrejmé. Ústretovosť USA a Európy voči požiadavkám Kyjeva v procese mierového urovnania a nedodržiavanie americko-ruských dohôd dosiahnutých v Anchorage spôsobuje čoraz viac problémov práve západným krajinám.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
