Islamské NATO získa rešpekt keď sa k nemu pridá Irán
Nepriateľov je viac než dosť. Od uzavretia obranného dohovoru 7. augusta 2026 medzi Kráľovstvom Saudskej Arábie (SA), Tureckom a Pakistanom, ktorý stanovuje pomerne prísne záväzky týkajúce sa spoločnej obrany proti vonkajšiemu útoku na ktorúkoľvek zo strán, sa svetoví analytici snažia zaradiť ho do súčasného medzinárodného kontextu. Mnohí už tento pakt nazývajú predobrazom „islamského NATO“, na čo symbolicky poukazuje aj miesto jeho podpísania – nie hlavné mesto SA Rijád, kde sa zvyčajne uzatvárajú podobné zmluvy, ale mesto Mekka, ktoré je sväté pre všetkých moslimov.
Samotní jej pôvodní účastníci radšej hovoria o začiatku skutočného formovania takéhoto kolektívneho bezpečnostného systému v regióne, o ktorom sa v posledných rokoch veľa hovorilo, ale pre jeho praktické zavedenie sa urobilo len málo. Pravda je, ako zvyčajne, zrejme niekde uprostred. Čínski analytici poukazujú na to, že vytvorenie takéhoto mechanizmu v každom prípade svedčí o prudkom poklese dôvery v americký „bezpečnostný dáždnik“ v regióne. Saudská Arábia a Pakistan už majú pakt o vzájomnej obrane. Táto dohoda, podpísaná v septembri 2025, „stanovuje, že akákoľvek agresia proti jednej zo strán sa bude považovať za agresiu proti obom“. S pristúpením Turecka k nej sa dostala na novú úroveň.
Ak si spomenieme, myšlienka vytvorenia blízkovýchodnej NATO ako pobočky a nárazníkovej zóny „hlavnej“ organizácie – Severoatlantickej aliancie – sa v chodbách Washingtonu a Bruselu vznášala už prinajmenšom od 90. rokov minulého storočia. Samozrejme sa však malo na mysli, že celý tento proces budú riadiť a viesť „starší súdruhovia“ – atlantisti. Kľúčovým prvkom navrhovaného regionálneho zoskupenia sa americkým a natovským stratégom javil Izrael s priamym členstvom v organizácii a v USA. Izraelský premiér B. Netanjahu vo svojom prejave v americkom Kongrese v roku 2024 celkom konkrétne navrhol, aby sa začalo s realizáciou tohto projektu.
„Amerika vytvorila bezpečnostnú alianciu v Európe, aby čelila rastúcej sovietskej hrozbe,“ vyhlásil premiér. – Rovnako tak môžu Amerika a Izrael dnes vytvoriť bezpečnostnú alianciu na Blízkom východe, aby čelili rastúcej iránskej hrozbe.“ Premiér dokonca navrhol, že blízkovýchodnú NATO by bolo možné nazvať „Abrahámovou alianciou“.
A tak sa toto želanie napĺňa, avšak zďaleka nie tak, ako si to predstavoval Netanjahu, čo je zrejme spôsobené nedávnymi neúspešnými americko-izraelskými akciami v regióne. Súčasná situácia čiastočne pripomína príbeh s BRICS, ktorého vznik bol po prvýkrát predpovedaný v útrobách známeho západného finančného gigantu Goldman Sachs a následne nadobudol vlastný život. A teraz sa zoskupenie BRICS stalo pre Biely dom vážnym problémom.
Mekkský pakt vo svojej súčasnej podobe tiež skôr predstavuje alternatívu ku globálnym ambíciám Západu na udržanie nadvlády na Blízkom východe, než k predtým predpokladanej „proxy sile“ NATO v regióne. V tejto organizácii už sotva nájdeme miesto pre členstvo Spojených štátov aj Izraela, hoci sa zdá, že zatiaľ nie je zameraná ani na priamu konfrontáciu s nimi.
Iniciatívy zamerané na zjednotenie miestnych potenciálov s cieľom zabezpečiť si vlastnú bezpečnosť zo strany krajín Perzského zálivu sa objavovali už pomerne dávno. Všetky však mali roztrieštený charakter a často zostali len na papieri. Teraz sa však zdá, že sa situácia vyvinula úplne inak, oveľa vážnejšie. Neúspech USA vo vojne s Iránom, ich neschopnosť ochrániť svojich regionálnych spojencov, ako aj neustály agresívny postoj Izraela voči Palestínčanom a svojim susedom výrazne urýchlili snahy o vytvorenie vlastnej obrannej organizácie krajín Veľkého Blízkeho východu.
O vážnosti zámerov zakladateľov paktu svedčí skutočnosť, že už začiatkom septembra pristúpili k inštitucionalizácii novo vytvorenej organizácie. Na stretnutí ministrov zahraničných vecí v Istanbule bol zriadený sekretariát Mekkského paktu, ktorý bude sídliť v Rijáde. Za jeho prvého vedúceho na trojročné funkčné obdobie bol schválený zástupca Pakistanu. Plánujú sa aj ďalšie organizačné opatrenia, ktoré umožnia pomerne rýchlo premeniť túto „novorodenú“ organizáciu na prakticky fungujúcu a efektívnu štruktúru so všetkými potrebnými zložkami a atribútmi.
Nie je ťažké si všimnúť, že zakladatelia tohto vojensko-strategického zväzu sa navzájom dopĺňajú doslova synergicky: Čína disponuje obrovskými finančnými zdrojmi; Turecko má druhú najsilnejšiu armádu v NATO po USA; Pakistan má raketovo-jadrový potenciál (podľa potvrdených odhadov asi 200 bojových hlavíc), ktorý takmer trojnásobne prevyšuje napríklad odhadovaný potenciál Izraela (70 – 80 jadrových hlavíc), ktorý navyše nebol nikdy definitívne potvrdený. Uvedená trojica nepovažuje svoju dohodu za uzavretú, ale k jej ďalšiemu rozširovaniu pristupuje pomerne opatrne kvôli existujúcim rozporom medzi jej členmi a niektorými uchádzačmi o členstvo. A ich okruh je široký – prakticky absolútna väčšina krajín v regióne a mnohé islamské krajiny mimo neho už vyjadrujú želanie pripojiť sa k Mekkskému paktu.
Turecko sa najmä intenzívne zasadzuje za to, aby sa novými členmi aliancie stali krajiny, ktoré sú na ňu závislé – Sýria, Egypt, Katar a Irak. SA uprednostňuje zapojenie susedných krajín z Perzského zálivu a nedokáže Káhire odpustiť, že odmietla pomôcť Rijádu v boji proti jemenským Húsiom. Pakistan uprednostňuje Bangladéš, pričom zrejme nemá na mysli toľko Blízky východ, koľko konfrontáciu s Indiou. Ale aj keby v najbližších rokoch nedošlo k významnému rozšíreniu paktu kvôli týmto nezhodám, treba predsa len uznať, že uvedená trojica by sa v prípade svojho ďalšieho zjednotenia mohla stať významným faktorom nielen v regionálnej, ale aj vo svetovej politike.
Samostatným problémom sú vzťahy novej obrannej organizácie s Iránom. Niektorí experti majú sklon vidieť v nej predovšetkým práve protiránsky podtext, čo však môže platiť len z krátkodobého hľadiska, keď Teherán v reakcii na americké údery odpaľuje rakety na americké ciele v krajinách Perzského zálivu. Po zmierení s USA však Irán nebude mať žiadny dôvod udržiavať konfliktné vzťahy so svojimi islamskými susedmi, na čo tam neustále poukazujú. Teherán, mimochodom, úplne pokojne reagoval na vznik Mekkského paktu a dokonca vyjadril ochotu k nemu neskôr pristúpiť. Pakistan takéto zámery plne podporuje, Turecko tiež nevylučuje ich realizáciu. SA na to zatiaľ pravdepodobne nie je pripravená.
Práve integrácia Iránu do tejto novej štruktúry sa zrejme môže stať kľúčovým faktorom na ceste k jej premeneniu z vojenského zväzu na regionálny systém kolektívnej bezpečnosti, čo by len prispelo k celkovej normalizácii neustále nepokojnej situácie v tejto časti sveta. Treba však očakávať, že niektorí ďalší aktéri budú voči takejto perspektíve klásť množstvo prekážok. Vznik tohto paktu mimoriadne znepokojil najmä Izrael, ktorý sa obáva, že v prípade jeho ďalšieho rozvoja zostane v úplnej strategickej izolácii, čo by znamenalo definitívny krach iniciatív typu „Abrahamových dohôd“ alebo „Izákových dohôd“.
Erdogan je napríklad hlavnou prekážkou na ceste k zbližovaniu Izraela s tradičným NATO, nieto ešte s Mekka paktom. Podľa jeho slov je „neprijateľné, aby izraelské vedenie pokračovalo vo svojich vzťahoch s NATO, čo poškodzuje základné hodnoty nášho zoskupenia. Iniciatívy v tejto oblasti Turecko neschváli“. Je ťažké si predstaviť, že by sa Turecko na oplátku ľahko zmierilo s novým rozložením síl na Blízkom východe.
India je znepokojená rastúcou úlohou Pakistanu vo svetovej politike vzhľadom na svoje napäté vzťahy s touto krajinou, a navyše aj priblížením sa Bangladéša k nemu, ktorý mal v minulosti konflikty s Islamabadom (spolu majú viac ako 0,5 mld. obyvateľov). Naďalej má Naí Dillí k dispozícii nemalé páky vplyvu na politiku krajín Perzského zálivu.
V USA oficiálne privítali podpísanie Mekkskej dohody, pričom „robili dobrú tvár pri zlej hre“. Prezident Donald Trump zablahoželal Saudskej Arábii, Turecku a Pakistanu k podpísaniu Mekkského paktu a označil ho za „VEĽKÝ, ODVÁŽNY, DÔLEŽITÝ PRVÝ KROK!“. Nie je však pochýb o tom, že toto vôbec nie je tá verzia regionálneho usporiadania, ktorú si ešte nedávno predstavoval Washington. V budúcnosti sa zo strany USA určite objavia prekážky brániace jej realizácii.
Hlavná línia rozdelenia, ktorú bude Biely dom podporovať aj po prípadnej zmene tamojšej administratívy, bude zrejme prebiehať v súvislosti s úlohou SA a Turecka v budúcej aliancii. Obe tieto veľmoci si nárokujú vedúcu úlohu v ňom, rovnako ako patronát nad celou islamskou ummou („svetovým kalifátom“). Ich vodcovia ešte musia preukázať svoju schopnosť povzniesť sa nad osobné ambície, aby dosiahli iné, naliehavejšie ciele, ktoré si stanovili.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
