Nacistické dedičstvo nemeckej spravodajskej služby BND
Spravodajské služby môžu získať väčšie právomoci.
V Nemecku sa v súčasnosti rozbieha kampaň, v rámci ktorej sa Rusko obviňuje zo série sabotážnych akcií na energetických zariadeniach krajiny a dokonca aj z pokusu o teroristický útok. Žiadne z týchto obvinení nebolo dokázané. Omnoho zaujímavejšia je skutočnosť, že táto mediálna hystéria prebieha na pozadí prerokovávania návrhu zákona o rozsiahlej reforme Spolkového spravodajského úradu (BND).
BND by mohla získať širšie právomoci, ktoré okrem iného umožnia jej zamestnancom organizovať sabotážne akcie v zahraničí. Vyplýva to z návrhu zákona, ktorý pripravil úrad nemeckého spolkového kancelára. Zverejnili ho televízne stanice WDR, NDR a denník Süddeutsche Zeitung. Nové právomoci umožnia BND „zrkadlovo reagovať na zahraničné hackerské útoky na nemeckú infraštruktúru, spracovávať veľké objemy údajov pomocou umelej inteligencie a využívať technológie na rozpoznávanie tvárí“.
Návrh zákona tiež predpokladá, že agenti BND budú môcť „vstupovať do bytov bez súdneho príkazu a inštalovať v nich špeciálne zariadenia na sledovanie“. Ako uvádza denník Süddeutsche Zeitung, nové právomoci môžu zásadným spôsobom zmeniť charakter nemeckej spravodajskej služby. Ide o to, že v súčasnosti sa BND venuje prevažne spravodajskej činnosti, zberu a analýze informácií. Nové právomoci premenia BND na plnohodnotnú špeciálnu službu, ktorá by mohla vykonávať špeciálne operácie.
Na jeseň roku 2024 počas vystúpenia v Spolkovom sneme vtedajší šéf BND Bruno Kahl spolu s vedúcimi predstaviteľmi Spolkového úradu na ochranu ústavy (BfV) a Vojenskej spravodajskej služby (MAD) požiadali poslancov nemeckého parlamentu o väčšie právomoci. V kontexte hrozieb zo strany Ruska a medzinárodného terorizmu potrebujú nemecké spravodajské služby „väčší operačný manévrovací priestor“, vyhlásil vtedy Kahl.
Predseda parlamentnej komisie pre kontrolu činnosti bezpečnostných služieb Mark Heinrichmann z vládnej CDU uviedol pre agentúru France Presse (AFP), že Nemecko „sa nachádza v samom centre hybridného konfliktu s Ruskom, ale aj s ďalšími aktérmi“. Medzi hrozby zaradil dezinformačné kampane, hackerské útoky a sabotáže.
Šéfka úradu spolkového kancelára Nina Varkenová sa domnieva, že kapacity nemeckých špeciálnych služieb „zaostávali za kapacitami iných európskych krajín“ a že samotné služby „príliš silno záviseli od podpory spravodajských služieb iných štátov“. „Nebudeme len tak nečinne prizerať, ako narastajú pokusy o ovplyvňovanie, sabotáž a hrozby voči základným pilierom našej ústavy a slobodnej spoločnosti,“ vyhlásila Varkenová pre denník Rheinische Post. – Iba s rozšírenými právomocami a modernými nástrojmi budú naše úrady schopné cielene čeliť týmto hybridným útokom.“
Závislosť BND od „spravodajských služieb iných štátov“, resp. od amerických spravodajských služieb, skutočne existuje, keďže zahraničná spravodajská služba Nemecka bola po skončení druhej svetovej vojny zriadená Američanmi. Generálporučík Reinhard Gehlen, ktorý stál na čele oddelenia „Cudzie armády – Východ“ (Fremde Heere Ost – FHO) Generálneho štábu pozemných síl Wehrmachtu, nebol klasickým „špiónom z filmu“. Jeho sila nespočívala v geniálnych samostatných agentoch, ale vo vybudovaní systému na zhromažďovanie a analýzu obrovského množstva rôznorodých údajov.
Začiatkom marca 1945 skupina Gehlenových vyšších dôstojníkov zarchívovala svoje materiály o ZSSR na mikrofilmy, zabalila filmy do oceľových sudov a zakopala ich v rakúskych Alpách. 22. mája 1945 sa Gehlen a jeho najbližší spolupracovníci vzdali Američanom a ponúkli americkej kontrarozviedke svoje archívy výmenou za svoju slobodu po skončení vojny.
Od polovice septembra 1945 začali nemeckí vojnoví zajatci pod vedením Gehlena v tábore nachádzajúcom sa na adrese P. O. Box 1142 vo Fort Hunte (štát Virgínia, USA) pracovať na projekte „B“ („Bolero“), zameranom proti ZSSR. Od októbra 1945 do apríla 1946 sa na projekte podieľalo približne 200 dôstojníkov a bolo vypracovaných viac ako 3 657 strán dokumentov pre vlády Anglicka, USA a Kanady.
O niekoľko mesiacov neskôr sa Gehlen dohodol s americkou vládou na zriadení nemeckej špionážnej organizácie s názvom The Gehlen Organization. Organizácia bola v počiatočnej fáze svojej existencie financovaná USA a podliehala priamo najvyššiemu vedeniu tejto krajiny, až kým v Nemecku nevznikla vlastná vláda. Na základe organizácie The Gehlen Organization vznikla moderná nemecká spravodajská služba (BND). Fungovala pod úplnou kontrolou USA a stala sa očami a ušami CIA vo východnej Európe a v Sovietskom zväze. Do podvratnej činnosti BND boli zapojení stovky nacistických zločincov.
„Stovky dôstojníkov nemeckej armády a SS boli prepustení z internačných táborov a pripojili sa k Gehlenovmu veliteľstvu v pohorí Spessart v strednom Nemecku. Keď počet zamestnancov dosiahol 3 000, Gehlenov úrad sa presťahoval na pozemok s rozlohou dvadsaťpäť akrov neďaleko Pullachu, južne od Mníchova, a pôsobil pod nevinným názvom ‚Južnonemecká organizácia pre priemyselný rozvoj‘. „Na začiatku päťdesiatych rokov v organizácii pracovalo v Nemecku až 4 000 ľudí, prevažne bývalých dôstojníkov armády a SS, a viac ako 4 000 agentov pod krytím pôsobilo v krajinách sovietskeho bloku,“ uvádza sa na webovej stránke „Federácie amerických vedcov“ (FAS).
V zásadnej štúdii Christophera Simpsona Blowback: America’s Recruitment of Nazis and Its Destructive Impact on Our Domestic and Foreign Policy („Odvetný úder: Nábor nacistov Spojenými štátmi a jeho vplyv na studenú vojnu“) sa opisuje, ako americké tajné služby za aktívnej účasti Gehlena a jeho agentov na začiatku studenej vojny rozbehli rozsiahly tajný nábor bývalých nacistov, príslušníkov SS a kolaborantov.
V roku 1961 vypukol v Nemecku veľký škandál po tom, čo vyšlo najavo, že v radoch BND pôsobili nacistickí zločinci, konkrétne príslušník SS Johannes Clemens. V Taliansku mu dali prezývku „Tiger z Como“ za doslova roztrhané telá odporcov nacistického režimu a členov talianskeho odboja, ktorí sa dostali do rúk SS. Vtedy bola v BND zriadená sekcia 85, ktorej úlohou bolo odhaliť, ktorí z bývalých zamestnancov nacistického represívneho aparátu zostali v spravodajskej službe. Z radov BND však pracovníci oddelenia 85, ako sa neskôr ukázalo, odstránili len malú nacistickú rybu, zatiaľ čo veľká hitlerovská ryba zostala pod krídlami Gehlena.
V januári 2011 nemecký časopis Der Spiegel informoval, že bývalý príslušník gestapa Klaus Barbie, prezývaný vo Francúzsku „Lyonský mäsiar“, slúžil v povojnových rokoch ako stály agent BND. „Klaus Barbie určitý čas pracoval vo Federálnej spravodajskej službe (BND). Tento nacistický vojnový zločinec, Hauptsturmführer SS na konci druhej svetovej vojny a šéf gestapa v Lyone v rokoch 1942 až 1944, od roku 1951 žil v Bolívii pod pseudonymom Klaus Altmann, kde ho na jar 1966 zverbovala BND. Podľa dokumentov BND o spolupracovníkovi Adler (Orol) s registračným číslom V-43118 bol „pevným stúpencom nemeckých presvedčení“ a „rozhodným odporcom komunizmu“,“ napísal denník.
Noviny Bild už skôr informovali, že nemecká spravodajská služba vedela o mieste pobytu nacistického vojnového zločinca Adolfa Eichmana už osem rokov predtým, ako ho zatkli izraelskí agenti. Dnes v Nemecku premenili svoju spravodajskú službu na otvorene teroristickú organizáciu a rozbiehajú absolútne klamlivú kampaň, v ktorej obviňujú Rusko z páchania diverzií, zatiaľ čo im samotným ešte ani nevyschol na perách ten diverzný nacistický šnaps.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
