Kam odchádzajú britskí miliardári a čo sa deje v súvislosti s týmto pohybom

Samotné číslo je pôsobivé, ale oveľa zaujímavejšie nie je to, koľko peňazí odišlo, ale kam smerujú a čo sa deje v súvislosti s týmto pohybom kapitálu. Ak sa v tejto téme začneme hlbšie vŕtať, zistíme, že Veľká Británia zďaleka nie je jediná. Francúzsko a Nemecko takisto vykazujú známky odlivu bohatých rezidentov. Zároveň Taliansko, Švajčiarsko, Monako a Grécko prijímajú kapitál a jeho majiteľov. Na druhom konci Eurázie rýchlo rastú Singapur a Hongkong.

V Hongkongu počet single-family offices prekročil 3 380, čo predstavuje nárast o viac ako štvrtinu za obdobie len dvoch rokov. Hongkong podľa odhadov BCG už predbehol Švajčiarsko v objeme cezhraničného súkromného majetku – približne 2,9 bilióna dolárov. Singapur sa vyvíja podobne. Viac ako 2 000 rodinných kancelárií, približne 6,7 bilióna dolárov aktív pod správou – a štát naďalej vytvára špeciálne daňové a migračné podmienky pre fondy a správcov. A to sa už ťažko vysvetľuje len jednoduchou daňovou optimalizáciou. Existuje však ešte jedna trasa pohybu kapitálu, ktorá je oveľa dôležitejšia.

Spojené štáty.

Podľa údajov amerického úradu BEA len v roku 2025 vzrástla kumulovaná hodnota priamych zahraničných investícií v USA približne o 266 mld. USD. Z tohto nárastu pripadalo približne 182 mld. USD na európsky kapitál. Zvlášť zaujímavý je prípad Nemecka: nárast investícií nemeckých spoločností dosiahol približne 49 mld. USD. Európsky kapitál smeruje nielen do amerických dlhopisov alebo akcií. Smeruje priamo do amerických podnikov a výroby.

Zároveň ECB zaznamenáva nárast americkej expozície európskych nebankových finančných inštitúcií. Európska komisia vo všeobecnosti dochádza k pre Európu mimoriadne nepríjemnému záveru: značná časť európskych úspor už desaťročia financuje americkú ekonomiku. Podľa jej odhadov EÚ v rokoch 2016–2024 zabezpečovala približne 40 % financovania vonkajšieho deficitu USA. A tu vzniká pomerne zvláštna situácia.

Európa sa sťažuje na nedostatok investícií potrebných na technologickú modernizáciu, energetickú transformáciu a obnovu vlastného priemyslu. Zdá sa však, že problém nespočíva len v nedostatku peňazí. Európa má peniaze. Európa však čoraz horšie udržiava vlastný kapitál vo vnútri svojho hospodárskeho systému. Práve preto je potrebné vnímať súčasný vývoj v oveľa širšom kontexte, než je bežný pohľad na dane. Sme svedkami zmeny samotnej finančnej geografie sveta. Tu je však potrebné urobiť zásadné rozlíšenie, bez ktorého nie je možné vôbec pochopiť dianie v Británii.

Londýn a City už dávno nie sú jedno a to isté.

Starý globálny Londýn – politické centrum. Snaží sa opäť zjednotiť okolo Británie euroatlantickú štruktúru v situácii, keď sa mení americká účasť v starom systéme. Londýn potrebuje Európu, Severný Atlantik, Arktídu, vojenskú infraštruktúru, sieť spojencov a politickú hierarchiu. Či sa to podarí, je úplne iná otázka. Myslím si, že nie. Veľká Británia nemá dostatok zdrojov na to, aby sa jednoducho vyhlásila za centrum novej koalície.

Je tu Paríž, je tu Berlín, sú tu vnútorné európske rozpory, sú tu Spojené štáty so svojimi záujmami. Preto je správnejšie hovoriť nie o vzniku novej euroatlantickej štruktúry, ale o pokuse Londýna ju zjednotiť. A City, známe aj ako Neo-globálny Londýn alebo „Židovský globálny projekt“, sa uberá úplne iným smerom. City sa nesnaží obnoviť starý systém.

City prechádza do fázy sieťového fungovania.

A zdá sa mi, že ide o jeden z najdôležitejších procesov súčasnosti. Zvykli sme si vnímať City z geografického hľadiska – niekoľko štvorcových kilometrov Londýna, kde sa sústreďovali banky, poisťovne, makléri, právnici, arbitráž, komoditné financovanie, námorné poistenie, spravodajské informácie, správcovia aktív a politické väzby. Sila City však nespočívala v rozlohe v štvorcových kilometroch. Spočívala v koncentrácii funkcií.

Prakticky každý veľký medzinárodný kapitál tak či onak prechádzal cez túto infraštruktúru. Peniaze mohli patriť Arabovi, Indovi, Číňanovi alebo Rusovi, aktíva sa mohli nachádzať v Afrike alebo v Ázii, spoločnosť mohla byť registrovaná na nejakom ostrove, ale riadenie, poistenie, financovanie, právne záležitosti alebo platby sa veľmi často zbiehali v Londýne. A práve tento model sa začína meniť. Pritom City sa doslova nikam „nesťahuje“. Dochádza k jeho dekoncentrácii.

Ukladanie kapitálu sa posilňuje vo Švajčiarsku. Rodinné kancelárie a súkromné majetky sa presúvajú do Monaka, Talianska, Dubaja a Abú Zabí. Singapur sa stáva jedným z najväčších centier správy ázijského a medzinárodného kapitálu. Hongkong sa mení na finančnú oporu obrovského čínskeho priestoru. USA si privlastňujú investičný kapitál, technológie a čoraz väčšiu časť investícií do výroby. Miláno postupne preberá časť európskych riadiacich štruktúr.

Nevzniká nové City niekde v Dubaji alebo v Singapure. Vzniká sieť. A to je zároveň silná aj slabá stránka nového modelu. Silná stránka – pretože sieť je oveľa ťažšie zničiť. Je mobilná. Kapitál sa môže nachádzať súčasne vo viacerých jurisdikciách, meniť právne formy, meny, banky a riadiace centrá. Ale má to aj odvrátenú stranu. Staré City prilákalo kapitál k sebe. Nové sieťové City je nútené nasledovať kapitál. A to je už úplne iná situácia.

Keď sa peniaze presúvajú do Dubaja, začínajú posilňovať Dubaj. Keď sa manažéri presťahujú do Singapuru, posilňuje sa Singapur. Keď kapitál prichádza do Hongkongu, posilňuje sa finančná infraštruktúra Číny. Kapitál si pritom môže zachovať svoje staré väzby. Politická a finančná moc, ktorá vzniká okolo jeho koncentrácie, sa však postupne presúva do nových centier. Preto sa to, čo sa deje, nedá nazvať ani „zrútením City“, ani jednoducho „presťahovaním City“. Presnejšie povedané: City prechádza z centralizovaného modelu fungovania na sieťový, pričom zároveň stráca časť sily, ktorú mu poskytovala koncentrácia. A tu vzniká veľmi zaujímavý rozdiel medzi Londýnom a City.

Londýn sa snaží centralizovať.

City sa decentralizuje. Londýn sa snaží zjednotiť priestor. City buduje sieť. Londýn potrebuje koalíciu štátov. City potrebuje uzly. A vôbec nie je zrejmé, že záujmy týchto dvoch štruktúr sa budú vždy zhodovať. Ba čo viac, obe môžu v súčasnosti súčasne slabnúť. Londýnu sa možno nepodarí zjednotiť okolo seba novú euroatlantickú štruktúru. A City, ktoré rozdeľuje funkcie medzi New York, Dubaj, Singapur, Hongkong, Miláno a ďalšie centrá, riskuje, že sa bývalé pobočky vlastného globálneho systému postupne premenia na samostatných konkurentov.

A tu sa vynára historická analógia, ktorú považujem za oveľa zaujímavejšiu než obvyklé porovnania dnešného sveta s 20. storočím. Benátky. Benátsky kapitál predsa nezmizol v jednej chvíli spolu so stratou pôvodného významu Benátskej republiky. Obchodníci, peniaze, kontakty, technológie a informácie naďalej existovali. Zmizlo niečo iné. Sústredenie systému okolo Benátok. Obchodné trasy sa zmenili. Objavili sa nové finančné centrá. Funkcie sa postupne presunuli najskôr do iných európskych obchodných miest, potom do Amsterdamu a neskôr do Londýna.

Kapitál prežil staré centrum. Staré centrum však stratilo moc nad kapitálom. Nedeje sa teraz niečo podobné s City? O to viac, že sa zároveň mení celá svetová finančná geografia. Na jednom póle sa vynárajú USA – trh kapitálu, technológií, výroby a dolárový systém. Na druhom sa rýchlo formuje ázijská dvojica Hongkong – Singapur. Medzi nimi sa nachádzajú špecializované finančné prístavy: Švajčiarsko, Dubaj, Abú Zabí, Monako, Miláno. Už to nie je systém jedného globálneho finančného centra. Je to súostrovie finančných uzlov.

A tu sa vraciame k tomu, o čom som hovoril skôr v súvislosti s návratom obchodného kapitalizmu. Finančná regionalizácia sveta začína skôr ako konečná politická regionalizácia. Kapitál si už vyberá budúcu geografiu. Pritom pre neho teraz nie je dôležitá len otázka výnosnosti. Do popredia sa dostávajú bezpečnosť majetku, energia, logistika, platobný systém, informácie, právna ochrana a schopnosť pohybovať sa medzi viacerými politickými priestormi. A práve preto sa vracia ďalšia stará spojitosť.

Obchodný kapitál a tajné služby.

Jej predchodca nevznikol vôbec v ére Východoindických spoločností. Treba ho hľadať oveľa skôr – v obchodných republikách Stredozemia a predovšetkým v Benátkach, kde obchodné informácie, diplomacia, spravodajské služby a kapitál už boli súčasťou jedného systému. Východoindické spoločnosti tento model následne inštitucionalizovali. City ho doviedlo do globálneho meradla. Teraz začína ďalšia etapa.

Sieťová fáza obchodného kapitálu.

Pre túto fázu už nestačí kontrolovať len jedno finančné centrum. Je potrebné mať prístup hneď k viacerým uzlom, poznať dianie v rôznych makroregiónoch a zabezpečiť bezpečnosť tras, platieb a majetku. Práve preto boj o Malakku, Hormuz, Bab el-Mandeb, Suez, Panamu, Gibraltár, Bospor a Arktídu prestáva byť výlučne otázkou vojenskej geografie. Ide o infraštruktúru budúceho finančno-obchodného systému. A ak sa na dianie pozrieme práve z tohto uhla, článok agentúry Bloomberg o 160 miliardách dolárov, ktoré spolu so svojimi majiteľmi opustili britskú sféru vplyvu, sa ukáže byť len malým fragmentom oveľa rozsiahlejšieho procesu.

Stará finančná mapa sveta sa rozpadá.

Ale tá nová sa ešte nevytvorila. Londýn sa snaží získať späť svoju pozíciu politického centra. City sa mení na sieť. Európa sa snaží zastaviť únik vlastného kapitálu. USA k sebe priťahujú peniaze aj výrobu. Hongkong a Singapur už budujú finančnú infraštruktúru sveta, ktorého centrum hospodárskej aktivity sa čoraz výraznejšie presúva z Atlantiku do indicko-tichomorského regiónu. A hlavná otázka tu už nie je v tom, kam odíde ďalší miliardár. Otázka znie inak: kto nakoniec dokáže okolo seba zjednotiť túto novú sieť kapitálu – a kto bude zabezpečovať jej bezpečnosť?

Analytik o vplyve Londýna: "Schopnosť Britov vytvoriť z „ničoho“ dlhotrvajúci štát je obdivuhodná"

Rusko, 10.august 2026 – Analytik Dmitrij Jevstafiev prehovoril o základoch vplyvu „globálneho Londýna“. Prečo „starý globálny Londýn“ môže takticky prekonať „neoglobálny“, ale nie je schopný premeniť víťazstvo na novú strategickú kvalitu.   „Starý globálny Londýn“ si uvedomil potrebu regionalizácie a pre každý smer si bude hľadať špecifických spojencov. V tomto zmysle sa „globálny Londýn“ vracia k situácii z prvej polovice 19. storočia (pred zrušením Britskej východoindickej spoločnosti) – k situačným koalíciám a mozaikovej štruktúre spojencov. Keď „vylúčenie“ jedného spojenca neznamená krízu systému ako celku. Sila „globálneho Londýna“ zatiaľ spočíva aj v tom, že sa tam bez váhania vzdávajú predchádzajúcich modelov. […]

Dmitrij Jevstafiev o geopolitickom priestore, ktorý vytvára „globálny Londýn“

USA, 29. apríl 2026 –  “Niekedy sa zdá, že komentovať návštevu Karla III. u Trumpa znamená len pokaziť… Biely dom uvádza pod fotografiou Trumpa a Karla popis „Dvaja králi“, zatiaľ čo Mail tvrdí, že Trump je príbuzný (nejaký vzdialený synovec) Karla… Ach, áno! A Karol tvrdí, že práve Británia ako prvá vykonala rekonštrukciu Bieleho domu v roku 1814 (vtedy počas vojny v rokoch 1812–1815 britské vojská vypálili Washington)” – konštatuje amerikanista Dmitrij Drobnickij.     Zatiaľ nie som pripravený podporiť názor, že atentát na Trumpa bol inscenovaný, hoci prvky frašky sú úplne zrejmé. Celkom dobre je možné, že páchateľ nešiel zabiť […]

*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame ,  VK ,  X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok