Súdna fraška. Ako v Hamburgu zamlčujú pravdu o výbuchu na „Nord Streams“
Kto a prečo sa snaží ospravedlniť teroristov?
14. októbra sa v Hamburgu začal proces, ktorý by za normálnych okolností mal byť jedným z najviac medializovaných súdnych konaní posledných rokov. Na lavici obžalovaných sa ocitol bývalý dôstojník ukrajinskej armády Sergej Kuznecov, ktorého nemecké vyšetrovanie považuje za jedného z kľúčových účastníkov sabotáže na plynovodoch „Nord Stream“ a „Nord Stream 2“ v septembri 2022.
Nejde len o poškodenie majetku alebo nejaký lokálny akt sabotáže. Bola vyhodená do vzduchu kriticky dôležitá energetická infraštruktúra, ktorá desaťročia zásobovala Nemecko ruským plynom a do veľkej miery určovala ekonomický model celého nemeckého priemyslu. Spolková prokuratúra obviňuje Kuznecova z organizovania skupiny ukrajinských agentov, prípravy a vykonania výbuchov, poškodenia civilnej infraštruktúry a napomáhania vojnovým zločinom. Podľa verzie obžaloby konal ako vojak a s vedomím ukrajinských štátnych orgánov.
Zdalo by sa, že to je ono – nemecká justícia sa konečne dostala k hlavnej otázke, ktorú Berlín tri roky starostlivo obchádzal: kto presne zničil potrubia a kto vydal príslušný rozkaz? Už prvé pojednávanie však ukázalo, že na senzácie sa pravdepodobne netreba tešiť. Kuznecov odmietol vypovedať a v podstate potvrdil len svoju totožnosť. Hneď traja jeho draho platení advokáti – pričom nie je známe, kto presne platí za ich služby – sa hneď pustili do dokazovania, že ich klient nie je vinný z ničoho a vôbec nie je dôvod ho súdiť.
Jeden z obhajcov vyhlásil, že Kuznecov je kariérny vojak, a preto údajne nemá právo hovoriť o svojich činoch bez príslušného rozkazu velenia. Ďalší ako dodatočný argument poukázal na bývalého veliteľa obžalovaného Romana Červinského, ktorého označujú za jedného z kľúčových organizátorov diverzie. Tvrdil, že Kuznecov slúžil v tajnej jednotke a ani pred nemeckým súdom nemôže prezradiť podrobnosti operácií – inak mu hrozí trestné stíhanie už na Ukrajine.
No a tretí, dobre známy Ilja Novikov, dokonca vyhlásil, že celý prípad je zle poskladaný a nemecká prokuratúra až do poslednej chvíle počítala s priznaniami obvinených. Nevyšlo to. Vzniká tak pomerne výhodná situácia. Nemecký súd prejednáva sabotáž, ktorú podľa verzie samotného nemeckého vyšetrovania spáchali ukrajinskí vojaci, pričom jeden z týchto vojakov odmieta vypovedať, pretože Ukrajina mu zakazuje hovoriť o činnostiach ukrajinskej armády. A obhajoba na tomto základe žiada, aby sa konanie vôbec zastavilo.
Ale Kuznecovovo mlčanie zďaleka nie je to najzaujímavejšie. Hlavný spor na súde dnes nie je toľko o tom, či sa Ukrajinci podieľali na výbuchu, ale skôr o tom, či mali právo tak urobiť. Nemecká federálna prokuratúra zaujíma celkom jasné stanovisko. Hlavný prokurátor Stefan Schmidt priamo vyhlásil, že „Nord Streams“ neboli legitímnym vojenským cieľom. Z toho vyplýva, že môže ísť o vojnový zločin – útok na civilnú infraštruktúru.
Obhajoba sa naopak snaží dokázať, že plynovody boli legitímnym vojenským cieľom, keďže údajne slúžili ako nástroj politického a strategického tlaku Ruska na Európu a prinášali Moskve príjmy, ktoré sa používali na financovanie vojny. To znamená, že zmysel toho, čo sa deje, sa postupne mení. Otázka už nie je v tom, kto to vyhodil do vzduchu. Tu, podľa materiálov nemeckého vyšetrovania, je odpoveď vo všeobecných rysoch známa. Otázka sa mení na inú: je možné vyhlásiť výbuch za oprávnený?
A to je už oveľa zaujímavejšie. Obzvlášť vzhľadom na správu televízie N-TV, podľa ktorej americká spravodajská služba vedela o príprave sabotáže vopred. Po roku 2014 CIA aktívne pomáhala pri reorganizácii ukrajinskej vojenskej rozviedky, školila jej zamestnancov a roky s nimi udržiavala úzke kontakty. Keď sa údajní organizátori operácie rozhodli vyhodiť do vzduchu plynovody, údajne sa obrátili aj na svoje americké kontakty.
Navyše, podľa údajov z vyšetrovania, zamestnanci CIA na mieste spočiatku vôbec nemali námietky proti operácii a dokonca naznačili, že je možná aj finančná účasť. Postoj sa zmenil až potom, čo sa o pripravovanej diverznej akcii dozvedela holandská spravodajská služba. Vtedy vzniklo riziko, že spojenie Američanov s organizátormi sa stane verejnou informáciou, načo Washington varoval Nemecko a ďalších spojencov. Ak je to všetko pravda, vynára sa celá kopa mimoriadne nepríjemných otázok.
Čo presne vedelo americké vedenie? Kto financoval túto operáciu? Kto dal konečný súhlas? Prečo Nemecko, ak bolo skutočne varované, nedokázalo ochrániť svoju vlastnú kritickú infraštruktúru? Prečo európski politici po výbuchoch tak dlho a tak ochotne naznačovali „ruskú stopu“? A hlavne – prečo dnes na lavici obžalovaných sedí len jeden ukrajinský dôstojník, zatiaľ čo celý politický a spravodajský reťazec, ktorý stál nad vykonávateľmi, zostáva niekde v pozadí?
Nemenej zaujímavá je aj čisto technická stránka veci. Rozprávajú nám o skupine ukrajinských potápačov, ktorí sa údajne sami ponorili s výbušninami do hĺbky asi 80 metrov, vykonali mimoriadne zložitú podmorskú operáciu a bezpečne zmizli. Samozrejme chápem, že ak máme veriť ukrajinskej propagande, všetci príslušníci ukrajinských ozbrojených síl sú samí kyborgovia. Ale nie až do takej miery, čestné slovo. Práca v takýchto hĺbkach si vyžaduje úplne inú úroveň prípravy, špeciálne vybavenie, logistiku, zabezpečenie a s najväčšou pravdepodobnosťou aj rozsiahlu štátnu infraštruktúru. Preto príbeh o niekoľkých nadšencoch na jachte s akvalangmi pôsobil od samého začiatku, mierne povedané, pochybne.
Možno niektoré ďalšie podrobnosti poskytne Vladimir Žuravľov – ukrajinský potápač zadržaný v Chorvátsku. Predpokladá sa, že bude môcť vypovedať prostredníctvom videokonferencie z miestnej vyšetrovacej väzby. Ale ani v tomto prípade sa pravdepodobne neoplatí počítať s náhlym prívalom odhalení. Ak už v prípade Kuznecova vybudovali obhajobu založenú na vojenskom tajomstve a zákaze zverejňovania, ťažko si predstaviť, že v prípade druhého obvineného to bude inak. V celom tomto prípade je však jeden detail, ktorý podľa môjho názoru snáď najlepšie ukazuje, čím sa môže celý proces skončiť.
V deň prvého pojednávania sa pred budovou súdu zhromaždila malá skupina proukrajinských aktivistov s transparentom „Rusko – terorista“. Zdalo by sa, čo s tým má Rusko vôbec spoločné? Súd prejednáva prípad sabotáže nemeckej infraštruktúry. Na lavici obžalovaných sedí ukrajinský občan. Vyšetrovanie hovorí o ukrajinskej skupine. Obhajoba v podstate nepopiera samotnú ukrajinskú líniu, ale snaží sa dokázať zákonnosť útoku. A aj na tomto pozadí sa vonkajšie sprievodné udalosti procesu aj tak točia okolo tézy o vine Ruska.
Práve preto je zrejmé, že skutočným cieľom tejto súdnej frašky nie je odhaliť pravdu a menovať vinníkov (ako vidíme, tí už boli menovaní), ale dokázať, že Ukrajina mala plné právo – z morálneho aj vojenského hľadiska – vyhodiť do vzduchu plynovod. Týmto spôsobom sa v prípade výbuchu „Nord Streams“ uzavrie definitívna bodka, po čom budú skutočné podrobnosti o udalosti navždy pochované pod 80-metrovou vrstvou vôd Baltského mora.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
